Stavebné práce a DPH 2026: prenesenie daňovej povinnosti zbytočne nestojí nič, jeho vynechanie stojí 13 800 € a súdny spor

Dve faktúry za tú istú prácu. Na prvej je 60 000 € a 23 % DPH, teda 73 800 € na úhradu. Na druhej je 60 000 € bez dane a veta „prenesenie daňovej povinnosti“. Jedna z nich je nesprávna — a je dosť dobrá šanca, že to nezistí ani jeden z účastníkov, kým nepríde kontrola.

Väčšina malých stavebných firiem pristupuje k tejto neistote rovnako ako k akejkoľvek inej daňovej neistote: keď si nie som istý, radšej daň priznám. Štát dostane svoje, nikto nič nedlhuje, riziko je zažehnané. Pri stavebných prácach je to presne opačne. Zákon o DPH totiž obsahuje jednu vetu, ktorá spôsobuje, že nadbytočné prenesenie daňovej povinnosti nestojí nikoho nič — kým jeho vynechanie znamená, že tú istú daň zaplatíte štátu druhýkrát a od subdodávateľa ju potom vymáhate sami.

Tento článok ukazuje, kde presne leží hranica sekcie F, prečo o režime v konečnom dôsledku rozhoduje veta na faktúre a nie klasifikácia, koľko presne stojí každý z dvoch možných omylov — a prečo ten drahší z nich prežije mesačnú uzávierku aj audit, hoci na faktúre nechýba ani cent.

Tri podmienky, ktoré musia platiť súčasne — a jedna, ktorá tam nie je

Tuzemské prenesenie daňovej povinnosti pri stavebných prácach stojí na § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. Uplatní sa, ak sú splnené súčasne tri podmienky:

1. Obe strany sú platiteľmi s identifikačným číslom pre daň prideleným podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5. Vyplýva to z úvodnej vety § 69 ods. 12 („platiteľ … ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa“). Osoba registrovaná len podľa § 7 alebo § 7a platiteľom nie je — voči nej sa fakturuje bežne s daňou.
2. Miesto dodania je v tuzemsku. Pri prácach na nehnuteľnosti to podľa § 16 ods. 1 znamená tam, kde nehnuteľnosť leží.
3. Plnenie patrí do sekcie F štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA). A pozor: klasifikácia nie je „nejaká aktuálna“ — poznámka 28db zákona ju viaže na konkrétny predpis, nariadenie Komisie (EÚ) č. 1209/2014, ktorým sa v plnom rozsahu nahradil text prílohy k nariadeniu (ES) č. 451/2008.

A teraz to, čo v podmienkach nie je: finančná hranica. Stojí za to porovnať písmená vedľa seba. Pri mobilných telefónoch podľa § 69 ods. 12 písm. h) a pri integrovaných obvodoch podľa písm. i) sa prenesenie uplatní len vtedy, „ak základ dane vo faktúre … je 5 000 eur a viac“. Pri stavebných prácach podľa písm. j) žiadny takýto prah nie je.

Prenesenie daňovej povinnosti pri stavebných prácach sa teda uplatňuje aj na faktúru za 80 €. Výmena batérie v kúpeľni pre inú stavebnú firmu, jedna hodina omietacích prác, dovŕtanie troch dier — všetko rovnaký režim ako zákazka za pol milióna. Práve tieto malé faktúry sú v praxi najčastejším zdrojom chyby, pretože na ne nikto neaplikuje žiadnu procedúru.

Kde presne leží hranica sekcie F

Sekcia F sa nazýva Stavby a stavebné práce a metodický pokyn Finančnej správy k tomuto ustanoveniu ju rozpisuje na tri divízie:

• 41 — Budovy a výstavba budov (bytové aj nebytové budovy, nové diela, rozširovanie, úpravy a renovácie).
• 42 — Stavby a práce na stavbe inžinierskych stavieb (cesty, železnice, inžinierske siete).
• 43 — Špecializované stavebné práce (demolácie a príprava staveniska, elektrické a inštalačné práce, kompletizačné a dokončovacie práce, ostatné špecializované práce).

Väčšina firiem si z toho odvodí pravidlo „robíme na stavbe, teda sme v F“. Skutočná hranica ale nevedie medzi stavbou a nestavbou. Vedie medzi budovou a priemyselným zariadením a medzi dodávkou s montážou a dodávkou bez montáže. Metodický pokyn cituje z vysvetliviek ku klasifikácii CPA konkrétne činnosti, ktoré sú zo sekcie F vylúčené:

Prečítajte si prvé dva riadky ešte raz. Ten istý inštalatér, ten istý typ zariadenia, ten istý deň — klimatizácia do budovy je prenesenie, priemyselné chladenie je bežná daň. Tretí riadok pridáva kotol: kotol v budove je inštalačná práca, priemyselný kotol je oprava stroja. A lešenie? S montážou a demontážou stavebná práca, bez nich prenájom hnuteľnej veci.

To nie je nedbanlivosť zákonodarcu, je to logika štatistickej klasifikácie, ktorá nikdy nebola napísaná na to, aby podľa nej fakturoval majster s tabletom v aute. A práve preto potrebuje zákon o DPH ventil.

Druhá polovica písmena j): tovar s montážou

Písmeno j) nekončí stavebnými prácami. Pokračuje: „a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F“. Toto je časť, ktorú prehliadajú predovšetkým výrobcovia a e-shopy.

Finančná správa to vo svojej informácii k oprave daňového režimu ilustruje príkladom, ktorý sa nedá vyjadriť jasnejšie: platiteľ vyrobil na mieru plastové okná a dodal ich inej stavebnej firme bez montáže na základe kúpnopredajnej zmluvy. Omylom na faktúru napísal „prenesenie daňovej povinnosti“ — a bolo to nesprávne, pretože samotný predaj okien do sekcie F nepatrí.

Tie isté okná dodané s montážou by pod prenesenie patrili. Rovnaký výrobok, rovnaký dodávateľ, rovnaký odberateľ; o režime DPH rozhoduje to, či na stavbu prišla aj partia, ktorá ich osadí. Pre firmu, ktorá časť zákaziek dodáva s montážou a časť bez nej, to znamená, že režim DPH sa mení od zákazky k zákazke a nedá sa nastaviť raz a navždy v účtovnom programe.

Veta na faktúre, ktorá prebíja klasifikáciu

Tu prichádza ustanovenie, na ktorom stojí celý tento článok. § 69 ods. 16 zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2026 hovorí:

„Ak platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, dodá stavebné práce alebo dodá tovar s inštaláciou alebo montážou a má za to, že tieto stavebné práce alebo tovar s inštaláciou alebo montážou sú plnením podľa odseku 12 písm. j) a vyhotovená faktúra obsahuje slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5 a je príjemcom plnenia, je osobou povinnou platiť daň.“

Rozoberme, čo to znamená. Zákon nehovorí „ak plnenie patrí do sekcie F“. Hovorí „ak sa dodávateľ domnieva, že patrí, a napíše to na faktúru“. To je zákonná fikcia: v momente, keď dodávateľ v dobrej viere uplatní prenesenie a označí faktúru predpísanou vetou podľa § 74 ods. 1 písm. k), stáva sa odberateľ osobou povinnou platiť daň bez ohľadu na to, ako by plnenie zaklasifikoval štatistický úrad.

Poznámka k číslovaniu, ktorá vás môže stáť pol hodiny hľadania: toto ustanovenie pribudlo od 1. januára 2017 ako § 69 ods. 17 a prakticky všetky dostupné články, školenia a dokonca aj citovaná informácia Finančnej správy ho citujú s týmto číslom. V znení účinnom od 1. januára 2026 je to § 69 ods. 16. Ak podľa staršieho odkazu nájdete niečo iné, nehľadáte chybu vo výklade — hľadáte v inom odseku.

A teraz to podstatné: v opačnom smere obdobné ustanovenie neexistuje. Neexistuje odsek, ktorý by povedal „ak dodávateľ má za to, že plnenie do sekcie F nepatrí, a uplatní daň, platiteľom dane je dodávateľ“. Faktúra vie prenesenie daňovej povinnosti vytvoriť. Zrušiť ho nevie.

Čo sa stane, keď prenesenie chýba

Metodický pokyn Finančnej správy k § 69 ods. 12 písm. j) na to odpovedá jednou vetou, ktorú sa vyplatí prečítať pomaly:

„Ak dodávateľ stavebných prác uvedie na faktúre za dodanie stavebných prác pre iného platiteľa dane daň, je povinný túto daň odviesť do štátneho rozpočtu podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Uplatnenie dane na dodanie stavebných prác dodávateľom nezakladá odberateľovi právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre a nemá vplyv na povinnosť odberateľa priznať a odviesť daň z prijatých stavebných prác.“

Tri následky v jednej vete. Dodávateľ tú daň musí odviesť, hoci ju vyfakturoval omylom — § 69 ods. 5 hovorí, že „každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň“. Odberateľ tú istú daň nesmie odpočítať. A odberateľ napriek tomu musí samozdaniť, akoby na faktúre žiadna daň nebola.

Peniaze pritom nikde nezmizli. Odberateľ ich zaplatil dodávateľovi. Len ich už nedostane od štátu — a to znamená, že jediná cesta k nim vedie cez opravnú faktúru a prevod od dodávateľa. Nie cez daňové priznanie.

Modelový prípad: zákazka za 60 000 €

Subdodávateľ (s.r.o., platiteľ) dodá generálnemu dodávateľovi (s.r.o., platiteľ) obklady a dlažbu vrátane materiálu za 60 000 € bez dane. Ide o kompletizačné a dokončovacie práce, teda divíziu 43 — sekcia F. Základná sadzba dane je podľa § 27 ods. 1 23 %, čo je 13 800 €.

Ako to má vyzerať. Faktúra na 60 000 € bez dane s vetou „prenesenie daňovej povinnosti“. Odberateľ uvedie základ dane na r. 09 a daň 13 800 € na r. 10 daňového priznania, a ak má plný nárok na odpočítanie, tú istú sumu uvedie na r. 21. Zaplatí štátu nulu a subdodávateľovi 60 000 €. Faktúra ide do časti B.1 kontrolného výkazu, u dodávateľa do časti A.2.

Omyl A: prenesenie sa neuplatnilo

Faktúra znie 60 000 € + 13 800 € DPH = 73 800 €. Odberateľ ju zaplatí celú a 13 800 € si odpočíta. Dodávateľ daň odvedie. Rok a pol sa nič nedeje — obe strany sú v poriadku voči sebe aj voči peniazom, chýba len režim.

Keď sa omyl zistí (pri kontrole alebo pri prevzatí agendy novým účtovníkom), postup je podľa informácie Finančnej správy takýto. Dodávateľ vyhotoví opravnú faktúru, ktorou zníži cenu o sumu neoprávnene účtovanej DPH a doplní vetu „prenesenie daňovej povinnosti“, podá dodatočné daňové priznanie a dodatočný kontrolný výkaz s údajmi v časti A.2 a kódom opravy 2. Odberateľ podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom zníži r. 23 a r. 21 o neoprávnene odpočítanú daň, zvýši r. 09 a r. 10 o základ dane a daň zo samozdanenia a zvýši r. 21 o daň, ktorú si sám uplatnil, ak má na odpočítanie nárok.

Sčítajte tie tri pohyby. Mínus 13 800 € odpočtu, ktorý odberateľovi nepatril. Plus 13 800 € dane zo samozdanenia. Mínus 13 800 € odpočtu, ktorý mu patrí. Daňová povinnosť obdobia sa zvýši presne o 13 800 €. Nie o nulu — odpočet, ktorý si uplatnil z faktúry dodávateľa, mu totiž nepatril nikdy, a odpočet zo samozdanenia sa páruje s vlastnou daňou zo samozdanenia, nie s ním.

Vzniká teda skutočný daňový nedoplatok 13 800 € a k nemu úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku. Pri podaní dodatočného daňového priznania sa úrok počíta z dlžnej sumy do dňa jeho podania, sadzbou vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby ECB — a keďže tá je pri jej súčasnej úrovni 2,40 % ročne (9,6 %) pod zákonnou podlahou, použije sa 15 % ročne. Ak bola chyba v priznaní za január 2026 so splatnosťou 25. februára 2026 a dodatočné priznanie sa podá 25. augusta 2027, je to 546 dní, teda 3 096,49 €.

A to je len jedna strana. Odberateľ zároveň zaplatil dodávateľovi 73 800 € namiesto 60 000 €. Tých 13 800 € mu môže vrátiť iba dodávateľ — opravnou faktúrou a prevodom. Štát mu ich nevráti, pretože ich od neho nikdy nedostal; dostal ich od dodávateľa.

Výsledok: tú istú sumu 13 800 € zaplatíte druhýkrát štátu a prvýkrát ju vymáhate od subdodávateľa. Štát platbu za jedno a to isté plnenie prijme dvakrát a je to úplne v poriadku — § 69 ods. 5 mu na to dáva právo voči dodávateľovi a § 69 ods. 12 písm. j) voči odberateľovi. Až opravná faktúra vráti systém do rovnováhy, a tú vystavuje dodávateľ, nie daňový úrad.

Ak dodávateľ medzitým skončil, je v konkurze alebo len odmieta opravnú faktúru vystaviť, 13 800 € sa stáva obyčajnou obchodnou pohľadávkou so všetkým, čo k tomu patrí — vrátane toho, že do daňových výdavkov sa dostane najskôr cez opravnú položku po 360 dňoch, ako sme písali v článku o neuhradených faktúrach.

Pri obvyklej marži v subdodávkach okolo 12 % je hrubý zisk z tejto zákazky 7 200 €. Zabudnutá veta na faktúre teda ohrozuje sumu, ktorá je takmer dvojnásobkom celého zisku zo zákazky (13 800 / 7 200 = 1,9-násobok) — a to bez úroku a bez pokuty.

Omyl B: prenesenie sa uplatnilo zbytočne

Ten istý subdodávateľ, ale tento raz práce, o ktorých sa dá s dobrou vôľou pochybovať — napríklad opravu vzduchotechniky v hale, ktorá môže byť inštalačnou prácou na budove (43.22) alebo opravou priemyselného zariadenia (33.12.18). Dodávateľ má za to, že ide o sekciu F, a napíše na faktúru „prenesenie daňovej povinnosti“.

Podľa § 69 ods. 16 je odberateľ osobou povinnou platiť daň. Bez ohľadu na to, ako by to zaklasifikoval štatistický úrad. Odberateľ samozdaní 13 800 €, odpočíta 13 800 €, zaplatí nulu.

Niet čo opravovať. Náklad: 0 €. Nie preto, že by na to nikto neprišiel, ale preto, že zákon výsledok posvätil dopredu.

Omyl B′: prenesenie na plnení, ktoré zjavne nie je stavebnou prácou

Fikcia z ods. 16 má hranicu a Finančná správa ju pomenúva presne. Postup opravy pre nesprávne uplatnené prenesenie sa použije v prípade, „keď dodávateľ nemohol aplikovať § 69 ods. 17 zákona o DPH z dôvodu, že ním poskytnuté plnenie jednoznačne nie je dodaním stavebných prác patriacich do sekcie F“. Teda: dobrá viera pokrýva pochybnosť, nie svojvôľu. Predaj plastových okien bez montáže je z tohto pohľadu jednoznačný prípad.

Aj tu je ale zaujímavé, kto platí. Dodávateľ musí podať dodatočné priznanie a daň odviesť z vlastného — a k odberateľovi sa dostane až vtedy, keď mu vystaví opravnú faktúru a odberateľ ju uhradí. Odberateľ svoje samozdanenie a odpočet stornuje, čím sa dostane na nulu, a daň z opravnej faktúry si odpočíta v období, keď ju dostane.

Zhrnutie asymetrie

Ten istý typ neistoty — „patrí to do sekcie F?“ — má teda dve úplne rôzne cenovky podľa toho, na ktorú stranu sa pri pochybnosti prikloníte. A prikláňa sa dodávateľ, pretože on píše faktúru. Odberateľ si prenesenie vynútiť nemôže; jeho jediná obrana je skontrolovať faktúru pred úhradou, nie pri mesačnej uzávierke.

Prečo si to nikto nevšimne skôr

Táto chyba nie je rozšírená preto, že by bola zložitá. Je rozšírená preto, že na faktúre a na účtoch všetko sedí. Suma je správna, sadzba je správna, výpočet je správny, faktúra je uhradená v plnej výške, dodávateľ daň priznal a odviedol, odberateľ si ju odpočítal. Štát tú daň dostal. Nikomu nič nechýba a žiadne saldo sa nerozchádza.

Nesprávny je jediný údaj, ktorý sa nedá odsúhlasiť žiadnym porovnaním čísel: kto je osobou povinnou platiť daň. Presne preto to prežije mesačnú uzávierku, ročnú závierku aj audit — a vyplaví sa až vtedy, keď sa niekto pozrie na predmet faktúry a spýta sa, či to bola stavebná práca.

K nedoplatku a úroku sa navyše pridáva sankcia, ktorá s daňou nesúvisí vôbec. § 78a ods. 15 zákona o DPH hovorí, že ak platiteľ „uvedie v kontrolnom výkaze neúplné alebo nesprávne údaje“, daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur, a pri opakovanom porušení do výšky 100 000 eur. Pri omyle A sú nesprávne kontrolné výkazy oboch strán: dodávateľ dal faktúru do A.1 namiesto A.2, odberateľ do B.2 namiesto B.1. A keďže firma, ktorá si režim raz nastavila zle, ho má zle na všetkých faktúrach daného typu, býva to porušenie práve toho druhu, ktorý zákon označuje za opakovaný.

Kedy prenesenie naopak stojí peniaze

Aby bol obraz úplný: existujú situácie, v ktorých samozdanenie nie je neutrálne, a tam sa asymetria obracia.

Platiteľ bez plného nároku na odpočítanie. Ak platiteľ používa prijaté práce aj na plnenia oslobodené od dane podľa § 28 až 42 a odpočítava pomerne podľa § 50, samozdanenie preň nie je len účtovná operácia. Pri koeficiente 0,60 je z 13 800 € odpočítateľných len 8 280 € a zvyšných 5 520 € je definitívny náklad — nie chyba, ale normálna cena režimu prenesenia. Práve preto má takýto platiteľ dôvod ho nechcieť, a preto sa mu vypláca vedieť dopredu, ktoré prijaté práce doň patria.

Nedoplatok z omylu A je pritom 13 800 € bez ohľadu na koeficient: pri koeficiente 0,60 sa odoberie 8 280 € neoprávneného odpočtu, pridá 13 800 € samozdanenia a odpočíta 8 280 € oprávneného odpočtu, čo je opäť presne 13 800 €. Výška odpočtu teda mení trvalý náklad režimu, nie cenu omylu.

Príjemca podľa § 69 ods. 15. Platiteľ, ktorý vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b), „sa považuje za príjemcu plnení v postavení platiteľa pre všetky plnenia podľa odseku 12 písm. a), c) až e) a j)“. Typicky ide o obce a verejné inštitúcie: pri rekonštrukcii budovy použitej na výkon verejnej správy musia daň priznať a odviesť, ale odpočítať ju nemajú z čoho. Prenesenie pre nich znamená reálny výdavok 23 %, nie účtovnú operáciu.

Ak teda fakturujete obci alebo škole, prenesenie daňovej povinnosti nie je pre odberateľa neutrálne — a je slušné ho na to upozorniť pred podpisom zmluvy, nie po prevzatí diela.

Metodický pokyn, ktorý je v jednom bode prekonaný

Ešte jedna vec, ktorú stojí za to vedieť, ak si postup dohľadávate sami. Najcitovanejším dokumentom k tejto téme je metodický pokyn Finančnej správy z 8. decembra 2015 a v jeho príkladoch sa opakuje veta: „Do daňového priznania a kontrolného výkazu dodávateľ … údaje o dodaní stavby v režime prenosu daňovej povinnosti neuvádza.“

Prvá polovica platí dodnes — dodávateľ do daňového priznania nič neuvádza, pretože daň nie je jeho. Druhá polovica už neplatí. § 78a ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2026 prikazuje uviesť do kontrolného výkazu údaje z každej faktúry, „z ktorých je povinný platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) až j)“ — a stavebné práce sú písmeno j). Dodávateľ teda faktúru s prenesením daňovej povinnosti do kontrolného výkazu, do časti A.2, dať musí.

Ide o presne ten druh detailu, ktorý sa nedá odvodiť logikou (prečo by som vykazoval faktúru, z ktorej nič neplatím?) a ktorý má vlastnú pokutu do 10 000 €. Pokyn z roku 2015 pritom v tejto podobe stále koluje na desiatkach stránok.

Čo z toho robiť v malej stavebnej firme

Zo všetkého vyššie vyplývajú štyri praktické veci a ani jedna z nich nevyžaduje daňového poradcu na telefóne.

1. Pri pochybnosti prenesenie uplatnite. Nie preto, že by to bolo „na istotu“ v obvyklom zmysle, ale preto, že § 69 ods. 16 vám v dobrej viere kryje chrbát v tomto smere a v opačnom nie. Podmienkou je, že pochybnosť je skutočná — na predaj tovaru bez montáže sa fikcia nevzťahuje.

2. Prijaté faktúry od subdodávateľov kontrolujte pred úhradou, nie pri uzávierke. Ak vám subdodávateľ pošle stavebné práce s 23 % DPH, tá daň je vaše riziko, nie jeho. Zachytiť to pred zaplatením znamená jeden telefonát; zachytiť to o rok neskôr znamená vymáhanie.

3. Nastavte si to na úrovni zákazky, nie odberateľa. Firma, ktorá dodáva raz s montážou a raz bez nej, nemôže mať v systéme jeden režim na jedno IČ DPH. Rozhoduje predmet konkrétnej faktúry.

4. Kontrolný výkaz nie je formalita. Pri prenesení sa faktúra vykazuje na oboch stranách — u dodávateľa A.2, u odberateľa B.1. Je to jediné miesto celého mechanizmu s vlastnou pokutou.

Ak si nie ste istí, ktoré z vašich zákaziek do sekcie F patria a ktoré nie, je to presne tá otázka, ktorú má zmysel vyriešiť raz a poriadne — nie pri každej faktúre znova. Ako to riešime v rámci spracovania DPH a čo to stojí, nájdete v našom cenníku účtovníctva.

Ak vás zaujíma druhá strana toho istého paragrafu — teda kedy ručíte za daň, ktorú neodviedol váš dodávateľ — pozrite si článok o ručení za DPH podľa § 69 ods. 13. A ak práve riešite, čo môže kontrolór pri DPH vôbec robiť, sme rozoberali v článku o daňovej kontrole.

Časté otázky

Kedy sa uplatňuje prenesenie daňovej povinnosti pri stavebných prácach?

Podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. vtedy, keď sú splnené súčasne tri podmienky: dodávateľ aj odberateľ sú platiteľmi DPH s identifikačným číslom podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, miesto dodania je v tuzemsku, a dodané plnenie patrí do sekcie F klasifikácie CPA (divízie 41, 42 a 43) — vrátane dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak samotná montáž do sekcie F patrí. Žiadna minimálna suma stanovená nie je, režim sa uplatní aj na faktúru za niekoľko desiatok eur. Navyše podľa § 69 ods. 16 je odberateľ osobou povinnou platiť daň aj vtedy, keď sa dodávateľ len domnieval, že ide o plnenie podľa písmena j), a na faktúre uviedol vetu „prenesenie daňovej povinnosti“.

Čo ak dodávateľ na faktúru za stavebné práce omylom pridá DPH?

Podľa metodického pokynu Finančnej správy takáto faktúra nezakladá odberateľovi právo na odpočítanie uvedenej dane a nemá vplyv na jeho povinnosť daň priznať a odviesť. Odberateľ teda musí samozdaniť, akoby na faktúre daň nebola, a odpočítanie z faktúry mu nepatrí. Dodávateľ je zároveň podľa § 69 ods. 5 povinný daň, ktorú na faktúre uviedol, odviesť. Náprava je možná len opravnou faktúrou od dodávateľa a dodatočným daňovým priznaním a dodatočným kontrolným výkazom na oboch stranách. Pozor na rozšírenú predstavu, že sa to „vynuluje“: odpočet z faktúry dodávateľa odberateľovi nepatril, a odpočet zo samozdanenia sa páruje s vlastnou daňou zo samozdanenia. Daňová povinnosť obdobia sa preto zvýši o celú daň — pri zákazke za 60 000 € o 13 800 € — a k nej pribudne úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku (pri štvornásobku základnej sadzby ECB pod 15 % sa použije zákonná podlaha 15 % ročne). Zaplatenú daň zároveň vracia dodávateľ, nie daňový úrad.

Platí prenesenie daňovej povinnosti aj pri dodaní materiálu s montážou?

Áno, ak montáž patrí do sekcie F klasifikácie CPA. § 69 ods. 12 písm. j) pokrýva „dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F“. Rozhodujúca je práve montáž: Finančná správa uvádza príklad plastových okien vyrobených na mieru a dodaných bez montáže na základe kúpnopredajnej zmluvy — také dodanie do sekcie F nepatrí a fakturuje sa s daňou. Tie isté okná dodané s osadením pod prenesenie patria. Ak sú v jednej zmluve viaceré plnenia, treba najprv určiť, či ide o jedno zložené plnenie s jedným základom dane (a ktoré plnenie je hlavné), alebo o viaceré samostatné plnenia.

Je pri stavebných prácach nejaká minimálna suma pre prenesenie daňovej povinnosti?

Nie. Prah 5 000 eur základu dane, ktorý poznáte z prenesenia pri mobilných telefónoch a integrovaných obvodoch, je v § 69 ods. 12 písm. h) a i) — pri stavebných prácach podľa písmena j) žiadna finančná hranica stanovená nie je. Prenesenie sa preto uplatní na každú faktúru medzi dvoma platiteľmi bez ohľadu na jej výšku, teda aj na drobné opravárske a inštalačné práce. V praxi sú práve malé faktúry najčastejším zdrojom chyby, pretože sa spracúvajú rutinne.

Musí dodávateľ dať faktúru s prenesením daňovej povinnosti do kontrolného výkazu?

Áno, do časti A.2. § 78a ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2026 prikazuje uviesť do kontrolného výkazu údaje z každej faktúry, z ktorej je povinný platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) až j) — stavebné práce sú písmeno j). Odberateľ tú istú faktúru vykazuje v časti B.1 podľa § 78a ods. 2 písm. b) bodu 1. Pozor na starší metodický pokyn z roku 2015, ktorý v príkladoch uvádza, že dodávateľ takúto faktúru do kontrolného výkazu neuvádza — do daňového priznania to platí dodnes, do kontrolného výkazu už nie. Za neúplné alebo nesprávne údaje v kontrolnom výkaze môže daňový úrad podľa § 78a ods. 15 uložiť pokutu do 10 000 eur a pri opakovanom porušení do 100 000 eur.