Neuhradená faktúra 2026: prečo ste už zaplatili daň z peňazí, ktoré ste nikdy nedostali

Väčšina podnikateľov berie neuhradenú faktúru ako výpadok príjmu: „nezaplatili mi, tak mám menej peňazí“. Lenže v s.r.o. a všade, kde sa vedie podvojné účtovníctvo, je to horšie. Daň z príjmov aj DPH tam totiž nevznikajú vtedy, keď peniaze prídu na účet, ale vo chvíli, keď faktúru vystavíte. To znamená, že z nezaplatenej faktúry ste už raz odviedli štátu daň — z peňazí, ktoré ste nikdy nevideli.

Dobrá správa je, že zákon vám túto daň dovolí získať späť. Zlá správa je, že to nejde kedykoľvek a nie automaticky — beží na presný časový harmonogram a má jednu tichú pascu, ktorá vás pripraví o úľavu natrvalo. Tento článok je o tom, kedy a ako si neuhradenú pohľadávku dostanete do daňových nákladov, kedy vám k tomu pribudne aj vrátenie DPH, a prečo je čakanie „možno raz zaplatí“ najdrahšie rozhodnutie zo všetkých.

Prečo neuhradená faktúra bolí dvakrát

V jednoduchom účtovníctve (typický živnostník na skutočných výdavkoch) sa príjem zdaňuje až po zaplatení — nezaplatená faktúra sa jednoducho nezdaní. Ale v podvojnom účtovníctve, ktoré vedie každá s.r.o., platí akruálny princíp: výnos vzniká dňom dodania a vystavenia faktúry, bez ohľadu na úhradu. Faktúru za 12 000 € tak zahrniete do výnosov už v roku, keď ste ju vystavili, a zaplatíte z nej daň z príjmov — aj keď na účte nemáte ani cent.

K tomu sa pridá DPH. Ak ste platiteľ, DPH z vystavenej faktúry odvádzate štátu za obdobie dodania, opäť bez ohľadu na to, či vám odberateľ zaplatil. Neuhradená faktúra na 12 000 € + 23 % DPH tak znamená, že ste štátu poslali daň z príjmov z 12 000 € a 2 760 € DPH — a od zákazníka nemáte nič. To nie je len výpadok tržby; je to reálna hotovosť, ktorú ste zo svojho odviedli za obchod, ktorý sa finančne nikdy nezavŕšil.

Účtovná opravná položka nie je to isté čo daňová

Keď je faktúra po splatnosti a hrozí, že ju nedostanete, účtovník k nej vytvorí opravnú položku — zníži hodnotu pohľadávky v účtovníctve, aby súvaha nehovorila, že máte majetok, ktorý reálne nemáte. Túto účtovnú opravnú položku možno vytvoriť prakticky kedykoľvek, keď je riziko nezaplatenia opodstatnené.

Háčik je v tom, že účtovná opravná položka automaticky neznižuje daň. Daňovým výdavkom je len taká opravná položka, ktorá spĺňa podmienky § 20 zákona o dani z príjmov. Ak účtovník vytvorí opravnú položku „na oko“, ale nesplní zákonný časový test, v daňovom priznaní sa musí znova pripočítať k základu dane — a úľavu nedostanete. Rozdiel medzi účtovnou a daňovou opravnou položkou je presne tá vec, kde firmy bez dobrého účtovníka nechávajú peniaze na stole.

Časový test: 360 – 720 – 1080 dní

Tvorba opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke je daňovým výdavkom podľa toho, koľko času uplynulo od splatnosti (§ 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov). Platí trojstupňový časový test, ktorý sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti:

• viac ako 360 dní po splatnosti → daňovo uznaná opravná položka do 20 % menovitej hodnoty pohľadávky (bez príslušenstva),
• viac ako 720 dní → do 50 %,
• viac ako 1 080 dní (teda cca 3 roky) → do 100 %.

Dve podmienky musia platiť súčasne: pohľadávka musela byť pri vzniku zahrnutá do zdaniteľných príjmov (čo faktúra za dodaný tovar či službu v s.r.o. spĺňa) a v čase tvorby opravnej položky musí byť nepremlčaná. Prvá podmienka je logická — vraciate si daň z toho, čo ste raz zdanili. Druhá je tá, na ktorej firmy najčastejšie prehrajú.

Premlčanie: tichá pasca, ktorá vás pripraví o úľavu natrvalo

Pohľadávka sa časom premlčí. V obchodných vzťahoch medzi podnikateľmi je premlčacia lehota 4 roky (§ 397 Obchodného zákonníka), pri bežných občianskoprávnych pohľadávkach 3 roky (§ 101 Občianskeho zákonníka). Lehota beží spravidla od prvého dňa po splatnosti.

Tu je tá zradná mechanika: daňovo uznaná opravná položka aj daňový odpis vyžadujú nepremlčanú pohľadávku. Ak necháte pohľadávku ležať a premlčí sa, opravná položka k nej sa stáva daňovo neuznanou — stratíte teda nielen samotné peniaze od dlžníka, ale aj možnosť znížiť si o ne daň. Doslova zaplatíte daň z príjmov aj DPH z faktúry, dostanete nulu od zákazníka a k tomu prídete o daňovú úľavu, ktorú vám zákon ponúkal. Preto je pasívne čakanie „možno to raz zaplatí“ najhoršia možná stratégia: čas, ktorý v prvom roku otvára 20 % úľavu, vás po premlčaní o všetko pripraví. Premlčaniu sa dá zabrániť — uznaním dlhu zo strany dlžníka alebo podaním žaloby sa lehota preruší a beží znova.

Daňový odpis: keď si pohľadávku konečne dáte celú do nákladov

Opravná položka je „predsieň“. Definitívnym riešením je odpis pohľadávky, ktorým ju z účtovníctva odstránite úplne. Odpis menovitej hodnoty vlastnej pohľadávky (zahrnutej kedysi do zdaniteľných výnosov) je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, ale len ak je splnená niektorá z presne vymenovaných podmienok, napríklad:

• dlžník je v konkurze a vy ste si pohľadávku riadne a včas prihlásili (odpis podľa výsledku konkurzu),
• súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť dlžníka,
• exekúcia bola zastavená, pretože dlžník nemá majetok na uspokojenie,
• dlžník — právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu, alebo dlžník — fyzická osoba zomrel a pohľadávku nemožno vymôcť z dedičstva.

Popri tom platí druhá cesta: pohľadávku možno daňovo odpísať aj do výšky opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná podľa časového testu vyššie. Inými slovami, po 1 080 dňoch, keď dozreje 100 % opravná položka, viete pohľadávku odpísať celú aj bez konkurzu či exekúcie — pokiaľ nie je premlčaná. Práve preto sa časový test a stráženie premlčania nedajú oddeliť.

A ešte DPH: § 25a vám vie vrátiť aj odvedenú daň z pridanej hodnoty

Daň z príjmov je jedna vec, DPH druhá. Od roku 2021 má platiteľ pri nevymožiteľnej pohľadávke právo opraviť základ dane podľa § 25a zákona o DPH — teda získať späť DPH, ktorú z nezaplatenej faktúry odviedol. Pohľadávka sa na tento účel považuje za nevymožiteľnú vo vymedzených situáciách, napríklad keď je dlžník v konkurze či reštrukturalizácii, keď exekúcia trvá dlhší čas bez uspokojenia, keď dlžník zanikol alebo zomrel, prípadne pri drobných pohľadávkach po dlhšom čase od splatnosti.

Kľúčové je nezaspať aj tu: právo opraviť základ dane zaniká uplynutím 3 rokov od posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania za obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Oprava sa vykazuje v priznaní k DPH aj v kontrolnom výkaze a spravidla treba vystaviť opravný doklad. Väčšina podnikateľov o tejto možnosti nevie a DPH z nevymožiteľných faktúr štátu jednoducho daruje.

Príklad z praxe: faktúra 12 000 € + DPH, ktorá sa nikdy nezaplatila

S.r.o., platiteľ DPH, vystaví v roku 2025 faktúru: základ 12 000 € + 23 % DPH 2 760 € = 14 760 €. Čo sa stane, aj keď zákazník nezaplatí:

• Daň z príjmov: 12 000 € vstúpi do výnosov roka 2025. Pri sadzbe pre PO 21 % je to daň 2 520 € (pri malej firme do 100 000 € výnosov so sadzbou 10 % ide o 1 200 €), ktorú firma reálne odvedie.
• DPH: 2 760 € firma odvedie štátu za obdobie dodania.

Bez akcie je firma v mínuse o ~5 280 € (2 520 € daň + 2 760 € DPH), a to napriek tomu, že od zákazníka nedostala nič. Teraz porovnajme dva scenáre:

Scenár A — firma koná. Po 360 dňoch po splatnosti vytvorí daňovo uznanú opravnú položku 20 % (2 400 €), po 720 dňoch ju zvýši na 50 %, po 1 080 dňoch na 100 % (12 000 €) a pohľadávku odpíše. Týchto 12 000 € v daňových nákladoch zníži základ dane a fakticky jej vráti daň z príjmov, ktorú z faktúry zaplatila. Ak sa medzitým pohľadávka stane nevymožiteľnou (exekúcia, konkurz), cez § 25a si opraví aj základ DPH a vráti sa jej odvedená DPH vo výške 2 760 €. Z pôvodnej straty ostane najmä samotná nezaplatená istina.

Scenár B — firma čaká. „Možno to raz zaplatí“ — a nechá to tak. Po 4 rokoch (obchodná pohľadávka) sa dlh premlčí. Opravná položka sa stáva daňovo neuznanou, odpis daňovo neúčinný, lehota na opravu DPH podľa § 25a dávno uplynula. Firma tak natrvalo zaplatila 2 520 € daň z príjmov aj 2 760 € DPH z peňazí, ktoré nikdy nevidela — a už si ich nikdy neodpočíta. Rozdiel medzi scenárom A a B nie je pár eur; sú to tisíce, o ktorých rozhodlo jediné: či niekto strážil lehoty.

Ako sa strate vyhnúť

Praktický postup je jednoduchší, než sa zdá, ale musí niekto sledovať kalendár. Veďte si prehľad pohľadávok po splatnosti a ich vek v dňoch — práve dni rozhodujú o 20/50/100 %. Nenechajte pohľadávku premlčať bez úkonu: písomné uznanie dlhu dlžníkom alebo žaloba lehotu prerušia a zároveň zlepšia vymožiteľnosť. Pri dlžníkovi v konkurze si pohľadávku vždy riadne a včas prihláste — bez prihlásenia nárok na daňový odpis nevznikne. A keď sa pohľadávka stane nevymožiteľnou, nezabudnite na § 25a a vrátenie DPH, kým lehota beží.

Toto je presne ten typ agendy, ktorý sa „nevidí“, kým sa nestratia tisíce. Stráženie časového testu, premlčania, konkurzných lehôt aj opravy DPH je bežná súčasť poriadneho vedenia účtovníctva — ak chcete mať istotu, že o žiadnu z týchto úľav neprídete zbytočne, pozrite si náš cenník účtovníctva. Postrážime nielen zaúčtovanie, ale aj termíny, na ktorých sa reálne rozhoduje o vašich peniazoch.

Nezaplatené faktúry sa riešia spolu s dvoma ďalšími úpravami základu dane. Precenenie pohľadávok v cudzej mene rozoberá článok o kurzových rozdieloch; kedy sa opravné položky premietnu do priznania, popisuje článok o účtovnej závierke.

Časté otázky

Ako si dať neuhradenú faktúru do nákladov?

Neuhradenú faktúru dostanete do daňových nákladov cez daňovo uznanú opravnú položku alebo odpis pohľadávky. Opravná položka je daňovým výdavkom podľa dĺžky omeškania: viac ako 360 dní po splatnosti do 20 % hodnoty, viac ako 720 dní do 50 %, viac ako 1 080 dní do 100 %. Podmienkou je, že faktúra bola pri vzniku zahrnutá do zdaniteľných príjmov a pohľadávka nie je premlčaná. Po dozretí 100 % opravnej položky (alebo pri konkurze či zastavenej exekúcii dlžníka) možno pohľadávku daňovo odpísať celú.

Kedy je odpis pohľadávky daňovým výdavkom?

Odpis menovitej hodnoty vlastnej pohľadávky je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, ak bola zahrnutá do zdaniteľných výnosov a je splnená niektorá zo zákonných podmienok — napríklad dlžník v konkurze (s riadne prihlásenou pohľadávkou), zamietnutie konkurzu pre nemajetnosť, exekúcia zastavená pre nemajetnosť dlžníka, alebo zánik/úmrtie dlžníka bez možnosti vymôcť dlh. Odpísať možno aj do výšky opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná podľa časového testu.

Vrátia mi DPH z faktúry, ktorú zákazník nezaplatil?

Áno, ak sa pohľadávka stane nevymožiteľnou v zmysle § 25a zákona o DPH (napríklad konkurz, reštrukturalizácia, dlhšie trvajúca bezvýsledná exekúcia, zánik alebo úmrtie dlžníka, prípadne drobná pohľadávka po dlhšom čase od splatnosti). Ako platiteľ opravíte základ dane a odvedenú DPH získate späť. Právo na opravu však zaniká uplynutím troch rokov od posledného dňa lehoty na podanie priznania za obdobie dodania, preto sa neoplatí čakať.

Prečo platím daň z faktúry, ktorú mi nezaplatili?

V podvojnom účtovníctve (každá s.r.o.) platí akruálny princíp — výnos a s ním daň z príjmov aj povinnosť odviesť DPH vznikajú dňom dodania a vystavenia faktúry, nie dňom úhrady. Preto zdaníte aj faktúru, ktorú zákazník ešte nezaplatil. Táto daň sa nestráca navždy: cez daňovo uznanú opravnú položku, odpis a opravu DPH podľa § 25a si ju viete získať späť, ak konáte včas a pohľadávka sa nepremlčí.

Čo sa stane, ak nechám pohľadávku premlčať?

Stratíte dvakrát. Premlčanú pohľadávku už reálne nevymôžete a zároveň sa k nej opravná položka aj odpis stávajú daňovo neuznanými — nezískate teda ani daňovú úľavu. V obchodných vzťahoch je premlčacia lehota spravidla 4 roky, v občianskoprávnych 3 roky, a beží od splatnosti. Premlčaniu zabránite tým, že dlžník dlh písomne uzná alebo podáte žalobu — lehota sa tým preruší a začne plynúť nanovo.