Kurzové rozdiely 2026: zaplatíte daň zo zisku, ktorý vám na účet nikdy neprišiel

Daň sa zvyčajne platí z niečoho, čo sa stalo. Predali ste, vyfakturovali, zarobili — a časť z toho odvediete štátu. Logika je nepríjemná, ale zrozumiteľná.

Kurzové rozdiely túto logiku porušujú. Firma, ktorá fakturuje v cudzej mene, môže na konci roka vykázať zisk, ktorý sa nikdy nestal, zaplatiť z neho daň — a o pár mesiacov zistiť, že celý obchod skončil v strate. Nič sa pritom nepokazilo. Účtovníctvo je správne, priznanie je správne, peniaze naozaj odišli.

Zaujímavé je, že zákon o dani z príjmov na to má riešenie. Existuje od roku 2003, od roku 2014 sa dokonca ani nemusí nikam oznamovať — stačí ho vyznačiť v daňovom priznaní. A napriek tomu ho väčšina malých firiem, ktoré fakturujú v eurách aj v dolároch či korunách, nikdy nepoužila.

Odkiaľ sa kurzový rozdiel vôbec berie

Účtovná jednotka na Slovensku musí viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v eurách. Ak má pohľadávky, záväzky, peňažné prostriedky alebo cenné papiere v cudzej mene, musí ich účtovať v eurách aj v cudzej mene súčasne.

Prepočet upravuje § 24 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Majetok a záväzky v cudzej mene sa prepočítavajú referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, a to:

• v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu (alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis),

• v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

• v deň, ktorý je rozhodným dňom pri preberaní majetku a záväzkov od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

Prvý bod je drobnosť, na ktorej sa pomýli prekvapivo veľa ľudí: použije sa kurz z predchádzajúceho dňa, nie z dňa vystavenia faktúry. ECB kurz na daný deň totiž vyhlasuje až popoludní, takže v okamihu účtovania ešte neexistuje. Rozdiel je obvykle v desatinách percenta a pri jednej faktúre je zanedbateľný — pri stovkách faktúr ročne to už je systematická odchýlka, ktorú kontrolór nájde okamžite.

Druhý bod je ten, o ktorý ide v celom článku. Ku dňu závierky sa všetko, čo je v cudzej mene a ešte nie je vyrovnané, prepočíta znova — a rozdiel sa zaúčtuje na účet 563 – Kurzové straty, respektíve 663 – Kurzové zisky. Peniaze sa pritom nikam nepohli.

Realizovaný a nerealizovaný kurzový rozdiel nie sú to isté

Rozdiel medzi nimi je celý vtip:

Realizovaný rozdiel je fakt. Doláre prišli, prepočítali sa a rozdiel oproti pôvodnému oceneniu je skutočný zisk alebo skutočná strata.

Nerealizovaný rozdiel je fotografia trhu k 31. decembru o polnoci. Hovorí, koľko by faktúra bola v eurách stála, keby ju niekto zaplatil práve v ten deň. Nikto ju však nezaplatil — a 15. marca môže byť kurz úplne inde.

A práve tento nerealizovaný rozdiel, teda číslo bez pohybu peňazí, sa štandardne zdaňuje v roku, v ktorom sa o ňom účtuje.

Vypínač, ktorý sa nikam neoznamuje

Zákon o dani z príjmov s tým počíta. § 17 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z. hovorí, že kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane v období, v ktorom sa o nich účtuje — ak sa daňovník nerozhodne zahrnovať ich až v období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, respektíve k platbe alebo odpisu záväzku.

Preložené do praxe: firma si môže povedať, že nerealizované kurzové rozdiely do základu dane jednoducho nepustí a počká, kým sa faktúra naozaj zaplatí. Až vtedy sa zdaní to, čo sa skutočne stalo.

Ako sa taká voľba uplatní? Tu je detail, ktorý zaskočí aj ľudí, ktorí o § 17 ods. 17 počuli.

Do konca roka 2013 sa musela písomne oznámiť správcovi dane, a to ešte pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, ktorého sa mala týkať. Kto termín zmeškal, mal smolu na celý rok.

Od 1. januára 2014 sa toto oznámenie nepodáva. Zmenu priniesol zákon č. 463/2013 Z. z. a Finančné riaditeľstvo SR ju vo svojom metodickom usmernení formuluje jednoznačne: skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania — aj o jeho ukončení — daňovník vyznačí v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. V tlačive priznania k dani z príjmov právnickej osoby je na to zaškrtávacie pole hneď na prvej strane, v I. časti – Údaje o daňovníkovi.

Dôsledok je zaujímavý a v článkoch o kurzových rozdieloch sa takmer neobjavuje: rozhodnutie sa dnes zapisuje až v priznaní, ktoré sa podáva po skončení roka. V tom čase už firma vie, či jej precenenie k 31. decembru vyšlo do plusu alebo do mínusu. Voľba, ktorá sa kedysi robila naslepo rok dopredu, sa dnes robí s číslami na stole.

V samotnom priznaní sa to prejaví v úprave výsledku hospodárenia:

Štyri veci, ktoré sa pri tejto voľbe prehliadajú

1. Je to systémová voľba, nie výber položiek. Nedá sa vylúčiť nepríjemný kurzový zisk a ponechať príjemnú kurzovú stratu. Voľba platí na všetky nerealizované kurzové rozdiely daného obdobia a beží ďalej aj v nasledujúcich rokoch, kým ju firma sama neukončí.

2. Ukončenie znamená jednorazový náraz. Zákon je v tomto smere nekompromisný: v zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve, ktoré neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich obdobiach. Všetko, čo sa roky odkladalo, dopadne do jedného roka a do jedného riadka. Kto voľbu použije, mal by vedieť, ako z nej raz vystúpi. (Znamienko riadka závisí od smeru odložených rozdielov — pri odloženom kurzovom zisku ide o pripočítateľnú položku na r. 160, pri odloženej strate o odpočítateľnú na r. 240.)

Zároveň platí opak, ktorý sa rovnako prehliada: odklad nie je nekonečný ani pri trvajúcej voľbe. Finančné riaditeľstvo vo svojom metodickom usmernení uvádza, že úhrada záväzku je dôvodom na zahrnutie kurzových rozdielov súvisiacich s uhradeným záväzkom — a to aj tých zaúčtovaných v predchádzajúcich obdobiach — do základu dane. Ak teda firma odklad uplatňuje, úhradou faktúry sa odklad pre danú faktúru končí — a to bez ohľadu na to, či voľba ako taká ďalej beží. Odklad sa uzatvára pri každej faktúre samostatne, v momente, keď sa zaplatí. Presne o to v celej voľbe ide.

3. Voľba sa týka len pohľadávok a záväzkov. Text zákona hovorí o nezrealizovanom inkase pohľadávok a neuhradených platbách záväzkov — a nič iné nespomína. Kurzový rozdiel z precenenia zostatku na devízovom účte alebo vo valutovej pokladnici ku dňu závierky teda do základu dane vstupuje vždy, aj keď firma voľbu uplatňuje. Firma, ktorá drží väčšie sumy v cudzej mene na účte, si týmto nástrojom vyrieši len časť problému.

4. Prijaté a poskytnuté preddavky sa ku dňu závierky nepreceňujú. Vyplýva to z § 24 ods. 9 zákona o účtovníctve: preddavky sa v účtovnej závierke vykazujú v ocenení pri ich poskytnutí alebo prijatí, takže z nich nerealizované kurzové rozdiely vôbec nevznikajú. Pre firmu, ktorá pracuje na zálohy, je to podstatný rozdiel oproti firme, ktorá fakturuje so splatnosťou 60 dní.

A ešte jedna vec, ktorá rozhoduje o tom, či sa vás celá téma vôbec týka: v jednoduchom účtovníctve sa ku dňu závierky prepočítava valutová pokladnica a devízový účet, nie nezaplatené faktúry. Živnostník v jednoduchom účtovníctve teda nerealizované kurzové rozdiely z pohľadávok a záväzkov nerieši. Toto je problém podvojného účtovníctva, teda predovšetkým s.r.o.

Ako to vyzerá na číslach

Slovenská s.r.o., podvojné účtovníctvo, zdaniteľné príjmy 400 000 € za rok, teda sadzba dane 21 %. V novembri 2025 vystaví faktúru americkému klientovi na 300 000 USD so splatnosťou 90 dní.

Kurzy v príklade sú modelové, aby sa mechanika dala ukázať na okrúhlych číslach — pohyb v rádoch nižších jednotiek percent je pritom pre menový pár EUR/USD v rámci štvrťroka celkom bežný.

Dolár do konca roka posilnil, takže precenenie k 31. decembru vyrobilo nerealizovaný kurzový zisk 16 608,67 € (275 229,36 − 258 620,69), zaúčtovaný v prospech účtu 663. Na účte firmy pritom nepribudol ani cent — klient nezaplatil.

Do marca sa kurz otočil späť a firme reálne prišlo 254 237,29 €. Oproti pôvodnému oceneniu faktúry je to strata 4 383,40 €. Obchod teda na kurze nezarobil nič, práve naopak.

Posledný riadok je dôležitý a bolo by nepoctivé ho zamlčať: za dva roky je výsledok úplne rovnaký. Voľba podľa § 17 ods. 17 nie je daňová úspora. Je to posun v čase.

Ten posun má však konkrétnu cenu. V predvolenom režime firma v marci 2026 reálne odvedie 3 487,82 € dane z kurzového zisku, ktorý sa medzitým zmenil na stratu 4 383,40 €. Tie peniaze jej chýbajú v cash-flow presne vtedy, keď na faktúru ešte len čaká. Vráti sa jej to až v priznaní za rok 2026 — a len vtedy, ak bude mať z čoho odpočítavať. Ak rok 2026 skončí v strate, kurzová strata sa premení na daňovú stratu, ktorú možno umorovať až v nasledujúcich obdobiach a len do zákonom stanovenej výšky. Vtedy prestáva ísť o časový posun a začína ísť o skutočnú stratu peňazí.

Presne to je dôvod, prečo má zmysel o voľbe rozhodovať vedome: nezmení výšku dane, ale zmení rok, v ktorom ju firma zaplatí — a tým aj to, či ju zaplatí zo skutočného zisku, alebo z fotografie kurzu k 31. decembru.

Čo s tým reálne robiť

Celá téma sa dá zvládnuť štyrmi krokmi a ani jeden z nich nevyžaduje daňového poradcu:

1. Zistite, či sa vás to týka. Ak k 31. decembru evidujete nezaplatené faktúry alebo neuhradené záväzky v cudzej mene, týka sa vás to. Ak fakturujete výhradne v eurách alebo účtujete v sústave jednoduchého účtovníctva, nie.

1. Pozrite sa na sumu nerealizovaných kurzových rozdielov ešte pred podaním priznania. Je to jedno číslo z účtov 563 a 663 a účtovník ho vie povedať za pár minút. Bez neho sa o voľbe nedá rozhodnúť.

1. Rozhodnite sa vedome, nie mlčky. Nevyznačenie poľa v priznaní je tiež rozhodnutie — znamená, že zdaníte aj to, čo sa nestalo. Pri sume v desiatkach eur je to jedno. Pri sume v tisícoch to jedno nie je.

1. Ak voľbu použijete, poznačte si to. Beží ďalej automaticky a jej ukončenie znamená dodanenie všetkých odložených rozdielov naraz. Firma, ktorá o tom po štyroch rokoch nevie, sa dozvie nepríjemné číslo v nesprávny moment.

Kurzové rozdiely sú učebnicový príklad agendy, ktorá nestojí za pozornosť podnikateľa, ale stojí za pozornosť účtovníka — je celá v číslach, opakuje sa každý rok a rozhoduje sa pri nej dvakrát: raz pri účtovaní a raz pri priznaní. Ceny za vedenie účtovníctva vrátane ročnej závierky a daňového priznania nájdete v našom cenníku účtovníctva.

Rovnako ku dňu závierky sa riešia ešte dve úpravy. Nezaplatené faktúry a opravné položky rozoberá článok o neuhradených pohľadávkach; kedy sa z platby do zahraničia zráža daň už pri úhrade, vysvetľuje článok o zrážkovej dani.

Časté otázky

Musím zdaniť kurzový rozdiel, ak mi zahraničný odberateľ faktúru ešte nezaplatil?

V predvolenom režime áno. Ak je faktúra v cudzej mene ku dňu závierky nezaplatená, prepočíta sa referenčným kurzom k tomuto dňu a vzniknutý nerealizovaný kurzový rozdiel vstupuje do základu dane v roku, v ktorom sa o ňom účtuje. Podľa § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov sa však daňovník môže rozhodnúť zahrnúť tieto rozdiely až v období, v ktorom dôjde k inkasu pohľadávky alebo úhrade záväzku. Voľbu vyznačí v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

Aký kurz sa používa na prepočet faktúry v cudzej mene?

Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve referenčný výmenný kurz ECB alebo NBS platný v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, kurz platný k tomuto dňu. Použitie kurzu z rovnakého dňa, ako je dátum účtovného prípadu, je jedna z najčastejších drobných chýb — ECB kurz na daný deň sa vyhlasuje až popoludní.

Treba nezahrnovanie kurzových rozdielov oznamovať daňovému úradu?

Nie. Do 31. decembra 2013 sa písomné oznámenie doručovalo správcovi dane pred začiatkom zdaňovacieho obdobia. Od 1. januára 2014 sa oznámenie nepodáva a skutočnosť o uplatňovaní aj o ukončení uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov sa vyznačuje priamo v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie, v I. časti – Údaje o daňovníkovi.

Čo sa stane, keď nezahrnovanie kurzových rozdielov ukončím?

V zdaňovacom období, v ktorom sa rozhodnete zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, musíte do základu dane zahrnúť aj všetky kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve, ktoré ste do základu dane nezahrnuli v predchádzajúcich obdobiach. V daňovom priznaní právnickej osoby ide o pripočítateľnú položku na r. 160, ak bol celkový odložený rozdiel ziskový; ak bol stratový, ide o odpočítateľnú položku na r. 240. Ak sa rozdiely odkladali niekoľko rokov, dopadnú do jedného roka naraz.

Týkajú sa nerealizované kurzové rozdiely aj živnostníka v jednoduchom účtovníctve?

Z nezaplatených faktúr nie. V sústave jednoduchého účtovníctva sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, prepočítava zostatok valutovej pokladnice a devízového účtu, nie pohľadávky a záväzky. Nerealizované kurzové rozdiely z nezaplatených faktúr sú preto problémom podvojného účtovníctva, teda predovšetkým s.r.o.

Pozn.: kurzy použité v príklade sú modelové a slúžia na ilustráciu mechaniky. Skutočné referenčné kurzy ECB k jednotlivým dňom nájdete na stránke Európskej centrálnej banky a Národnej banky Slovenska.