Účtovníctvo · 16. 7. 2026 · 7 min čítania · Redakcia H-Fin
Paušálne výdavky 2026: prečo „60 % a bez bločkov" neznamená, že nepotrebujete účtovníka
Paušálne výdavky znejú ako oslobodenie od účtovníka — 60 % z príjmov, žiadne bločky. Lenže presne v tejto jednoduchosti sa skrýva daň z fiktívneho zisku, strop 20 000 € a povinnosti, o ktorých väčšina živnostníkov nevie. Kedy vás paušál ticho oberá o peniaze a prečo je odpoveď zvyčajne prepočet, nie viera.
„Mám paušál, takže účtovníka nepotrebujem." Je to jedna z najčastejších viet, ktoré počuť od živnostníkov — a jedna z najdrahších omylov. Paušálne výdavky sú naozaj lákavo jednoduché: namiesto zbierania bločkov si z príjmov jednoducho odpočítate 60 %. Lenže tá istá jednoduchosť, ktorá paušál robí príťažlivým, je zároveň dôvod, prečo časť živnostníkov na ňom ticho prerába — a ani o tom nevie. Nižšie ukazujeme, kde paušál stráca zmysel a prečo skutočná otázka neznie „paušál alebo účtovník", ale „ktorý režim mi na papieri vyjde lepšie".
Ako paušál funguje (a prečo znie ako oslobodenie)
Živnostník, ktorý nie je platiteľom DPH, si môže namiesto skutočných výdavkov uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov, najviac však 20 000 € ročne. K tomu si navyše pripočíta reálne zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Nemusí zbierať a evidovať bločky za nákupy, nemusí dokladovať jednotlivé výdavky. Výhoda je zrejmá: menej papierovania a menej priestoru na chybu vo výdavkoch.
Práve preto sa paušál predáva ako „koniec starostí s účtovníctvom". Problém je, že táto rovnica má tri miesta, kde sa dá potichu prerobiť — a žiadne z nich nie je na prvý pohľad vidno.
1. Keď reálne výdavky presiahnu 60 %, platíte daň z fiktívneho zisku
Paušál hovorí štátu: „moje výdavky boli 60 % príjmov". Ak boli v skutočnosti vyššie, rozdiel daníte, akoby ste ho zarobili — hoci ste ho reálne minuli. To je daň zo zisku, ktorý neexistuje.
Predstavte si remeselníka alebo živnostníka, ktorý prekupuje tovar: z príjmu 40 000 € minie na materiál a subdodávky 28 000 € (70 %). Pri paušále si uplatní len 24 000 € (60 %) a zvyšných 4 000 € reálnych výdavkov si nikdy neodpočíta — zdaní ich. Pri sadzbe dane z príjmov to znamená zbytočnú daň v stovkách eur ročne. Naopak, IT konzultant alebo copywriter s minimálnymi nákladmi (pár percent príjmu) na paušále získava — jeho reálne výdavky sú nižšie než 60 %, takže si „odpíše" viac, než minul.
Základné pravidlo: čím vyššie sú vaše skutočné výdavky voči príjmom, tým skôr sa paušál mení z výhody na stratu. Hranica je práve okolo tých 60 %.
2. Strop 20 000 € rozbíja paušál pri vyšších príjmoch
Tých 60 % platí len do stropu 20 000 € ročne. Nad úhrn príjmov približne 33 300 € už paušál narazí na strop a efektívne percento uplatnených výdavkov začne klesať pod 60 %. Živnostník s príjmom 60 000 € si tak neuplatní 36 000 € (60 %), ale len 20 000 € — teda reálne len okolo 33 %. Zvyšok príjmu zdaní tak, akoby k nemu neexistovali žiadne výdavky.
Pri raste príjmov sa preto z paušálu často stáva najdrahší režim vôbec — a je to práve moment, keď živnostník rastie, má menej času a najmenej chuti to prepočítavať. Presne vtedy paušál ticho preberá najviac peňazí.
3. Paušál nie je „nula povinností"
Toto je najčastejší omyl. Aj pri paušálnych výdavkoch má živnostník zákonnú povinnosť viesť evidenciu príjmov, zásob a pohľadávok. Nie je to plnohodnotné účtovníctvo, ale nie je to ani nič. A dôležitejšie: paušál ovplyvňuje základ dane, z ktorého sa počítajú vaše odvody do Sociálnej poisťovne na ďalší rok. Chyba alebo nevýhodné nastavenie v jednom roku sa tak nepremietne len do dane — prenesie sa aj do odvodov na mesiace dopredu.
A ešte jedna vec, ktorú paušál nerieši: rozhodnutie, či zostať neplatiteľom DPH, alebo sa registrovať. Vo chvíli, keď sa stanete platiteľom DPH na celý rok, paušálne výdavky uplatniť nemôžete — a celá „jednoduchá" konštrukcia padá. Kedy tento moment nastane a ako sa naň pripraviť, je presne to rozhodnutie, pri ktorom sa najviac oplatí nechať si poradiť.
Skutočná otázka nie je „paušál alebo účtovník"
Paušál verzus skutočné výdavky nie je vec názoru — je to výpočet. Pri daňovom priznaní má živnostník právo vybrať si ten režim, ktorý mu v danom roku vyjde výhodnejšie. Problém je, že tento výber sa robí spätne za celý rok a väčšina živnostníkov ho spraví „citom" alebo zotrvačnosťou (minulý rok paušál, tak zase paušál), bez toho, aby si obe čísla vôbec porovnala.
Presne v tomto je paradox: účtovník sa najviac oplatí práve tým, ktorí sú presvedčení, že ho pri paušále nepotrebujú. Za pár desiatok eur vám prepočíta oba režimy, ustráži strop 20 000 €, správne nastaví základ pre odvody a povie vám, kedy má zmysel meniť režim alebo zvažovať DPH či prechod na s.r.o. Rozdiel medzi dobrým a zlým rozhodnutím tu bežne prevýši ročnú cenu takej služby. Paušál teda nie je dôvod účtovníka nemať — je to presne ten prípad, kde sa jeho práca zaplatí sama.
Pri paušále sa rozhoduje ešte o dvoch veciach. Ako vyzerá evidencia pri skutočných výdavkoch, popisuje článok o jednoduchom účtovníctve; kedy vzniknú preddavky na daň a prečo prekvapia práve v druhom roku, počíta článok o preddavkoch.
Časté otázky
Potrebuje živnostník s paušálnymi výdavkami účtovníka? Áno — hoci paušál odbúra zbieranie bločkov, nerieši to najdôležitejšie: či je pre vás paušál vôbec výhodnejší než skutočné výdavky, ako správne nastaviť základ pre odvody a kedy sa oplatí meniť režim, registrovať sa k DPH alebo prejsť na s.r.o. Práve pri paušále býva prínos účtovníka najvyšší voči jeho cene, pretože ide o rozhodnutia za tisíce eur, ktoré sa robia raz ročne.
Koľko sú paušálne výdavky v roku 2026? Živnostník-neplatiteľ DPH si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania, najviac však 20 000 € ročne. K tejto sume si navyše pripočíta reálne zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Kedy sa paušálne výdavky neoplatia? Vtedy, keď vaše skutočné výdavky presahujú 60 % príjmov (typicky pri predaji tovaru, materiáli, subdodávkach, aute či nájme) — vtedy pri paušále zdaňujete aj peniaze, ktoré ste reálne minuli. A tiež pri vyšších príjmoch, kde 60 % narazí na strop 20 000 € a efektívne percento výdavkov klesá.
Môže si paušálne výdavky uplatniť platiteľ DPH? Nie. Ak ste boli platiteľom DPH počas celého zdaňovacieho obdobia, paušálne výdavky uplatniť nemôžete a musíte použiť skutočné preukázateľné výdavky. Preto je moment registrácie k DPH aj rozhodnutím o tom, či paušál vôbec ostane možnosťou.
Musím pri paušálnych výdavkoch viesť nejakú evidenciu? Áno. Aj pri paušále máte povinnosť viesť evidenciu príjmov, zásob a pohľadávok. Nie je to plnohodnotné jednoduché účtovníctvo, ale povinnosť evidencie tým nezaniká — paušál sa týka len spôsobu uplatnenia výdavkov, nie zrušenia záznamov.
Paušálne výdavky nie sú automaticky výhodnejšie — rozhoduje pomer skutočných nákladov k príjmom a odvodová situácia. Prepočet oboch variantov je bežná súčasť účtovníctva pre SZČO a živnostníkov od 39 € mesačne.
Zdroje a legislatívne odkazy
- Zákon č. 595/2003 Z. z. — § 6 ods. 10: „Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 20 000 eur.“ V paušálnych výdavkoch sú zahrnuté všetky daňové výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré si daňovník môže uplatniť v preukázanej výške. Posledná veta odseku ukladá povinnosť viesť evidenciu v rozsahu podľa odseku 11 písm. a) a d).
- Zákon č. 595/2003 Z. z. — § 6 ods. 11: daňová evidencia sa vedie o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov [písm. a)], o daňových výdavkoch v časovom slede vrátane vydaných dokladov [písm. b)], o hmotnom, nehmotnom a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku [písm. c)] a o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch [písm. d)]. Daňovník uplatňujúci paušálne výdavky vedie podľa § 6 ods. 10 evidenciu v rozsahu písmen a) a d), teda o príjmoch a o zásobách a pohľadávkach — „bez bločkov“ neznamená „bez evidencie“.
- Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, znenie účinné od 1. 1. 2026 — § 9 ods. 1: „Účtovná jednotka je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva s výnimkou podľa odseku 2.“ Ods. 2 vymenúva, kto môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva: fyzická osoba podľa § 1 ods. 1 písm. a) bodu 3, ďalej občianske združenie, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičný fond, poľovnícka organizácia či nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, ak nepodnikajú a ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, a cirkev a náboženská spoločnosť, ak nepodnikajú. Obchodná spoločnosť medzi nimi nie je — pre s.r.o. je podvojné účtovníctvo povinné vždy, bez ohľadu na obrat.
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, znenie účinné od 1. 1. 2026 — § 49 ods. 2: „Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak (…). V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť.“ Lehota na podanie priznania je teda súčasne lehotou splatnosti dane.
- Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), znenie účinné od 1. 1. 2026 — § 155 ods. 1: správca dane uloží pokutu od 100 eur do 30 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu (nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej správcom dane vo výzve) a od 100 eur do 60 000 eur podľa písm. a) tretieho bodu; ďalej od 100 eur do 30 000 eur podľa § 154 ods. 1 písm. b) a od 100 eur do 10 000 eur podľa písmen c), d) a j). Pri dorubení dane sa pokuta počíta sadzbou odvodenou od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky podľa písmen f) až h).