Účtovníctvo · 14. 7. 2026 · 7 min čítania · Redakcia H-Fin

Daňové priznanie s.r.o. 2026: 6 chýb, ktoré vás stoja peniaze (a väčšina firiem ich robí)

Daňové priznanie s.r.o. nie je tlačivo, ktoré sa vyplní v marci — je to účet za celý rok. Šesť konkrétnych chýb, ktoré firmám zbytočne zvyšujú daň alebo prinesú pokutu, vrátane tej, ktorú urobíte, aj keď ste v strate.

Daňové priznanie právnickej osoby si väčšina firiem predstavuje ako tlačivo, ktoré sa raz za rok vyplní a odošle. V skutočnosti je to len záverečný výpočet z čísel, ktoré ste tvorili celých dvanásť mesiacov — a práve preto sa najdrahšie chyby nerobia v marci, ale dávno predtým. Tu je šesť z nich, ktoré vidíme opakovane a ktoré firmu stoja reálne peniaze: buď na dani navyše, alebo na pokute pri kontrole.

1. Myslíte si, že v strate neplatíte žiadnu daň

Toto je najdrahší omyl roku. Od roku 2024 je na Slovensku späť minimálna daň (daňová licencia) — a platí sa aj vtedy, keď je vaša s.r.o. v strate alebo vykáže nulový zisk. Výška závisí od zdaniteľných výnosov za rok:

výnosy do 50 000 € → 340 €
50 000 – 250 000 € → 960 €
250 000 – 500 000 € → 1 920 €
nad 500 000 € → 3 840 €
a od roku 2026 pribudlo pásmo nad 5 mil. € → 11 520 €

Chyba nie je len účtovná, ale hotovostná: firma naplánuje rozpočet s tým, že „keď nebude zisk, nebude daň", a pri podaní zistí, že musí nájsť 340 až 960 eur, s ktorými nerátala. Ak ste v prvom roku, v útlme, alebo ste rok preinvestovali do rozbehu — minimálnu daň zaplatíte tak či tak.

2. Prekročíte hranicu 10 % sadzby o pár eur

Pre s.r.o. platí v roku 2026 znížená sadzba dane 10 %, ak vaše zdaniteľné výnosy nepresiahnu 100 000 €. Nad túto hranicu je sadzba 21 % (a nad 5 mil. € výnosov 24 %).

Háčik je v tom, že hranica sa počíta z výnosov, nie zo zisku, a funguje ako útes, nie ako schodík: keď vyfakturujete 100 001 €, nezdaníte 21 % len z „prebytku" — celý základ dane vám preskočí z 10 % na 21 %. Rozdiel medzi obratom 99 000 € a 101 000 € tak môže znamenať tisíce eur na dani navyše. Ak ste koncom roka tesne nad hranicou, oplatí sa vedieť o tom vopred — nie až keď účtovník zatvára rok.

3. Necháte daňovú stratu prepadnúť — alebo ju umoríte zle

Daňovú stratu z predošlých rokov si môžete odpočítať zo základu dane, ale s dvomi obmedzeniami, ktoré firmy prehliadajú: najviac počas 5 nasledujúcich rokov a najviac do výšky 50 % základu dane v danom roku. Výnimkou je mikrodaňovník — ten si môže odpočítať stratu až do 100 % základu.

Dve typické chyby: firma na uplatnenie straty jednoducho zabudne (a zaplatí vyššiu daň, než musela), alebo nevyužije status mikrodaňovníka, na ktorý má nárok, a zbytočne si zastropuje odpočet na polovicu. Strata je aktívum — ak ju necháte nevyužitú prepadnúť, je to rovnaké, ako keby ste peniaze nechali na stole.

4. Zaúčtujete „firemný" výdavok ako daňový, hoci ním nie je

To, že niečo zaplatíte z firemného účtu, ešte neznamená, že to zníži daň. Klasické položky, ktoré nie sú daňovým výdavkom (alebo len čiastočne), a ktoré kontrola najčastejšie vyhadzuje:

reprezentácia (obedy, dary klientom) — daňovo neuznaná, s výnimkou reklamných predmetov do 17 € za kus
pokuty a penále — nedaňové
PHL bez knihy jázd — pri paušále si uplatníte len 80 % nákladov na palivo
manká a škody nad rámec zákonných limitov

Dôsledok nie je len doúčtovanie dane. K nej pribudne úrok z omeškania, ktorý beží od pôvodného termínu a je stanovený na najmenej 15 % ročne. Chyba spred dvoch rokov sa tak pri kontrole zmení na daň plus dva roky úrokov.

5. Myslíte si, že odklad treba schvaľovať — a že aj tak musíte zaplatiť do marca

Riadny termín na podanie priznania a zaplatenie dane je do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia — pri kalendárnom roku do 31. marca. Okolo odkladu kolujú dva mýty:

Odklad nie je žiadosť, ktorú niekto schvaľuje. Je to oznámenie správcovi dane. Podáte ho a lehota sa predĺži automaticky — o 3 mesiace (do 30. júna), a ak máte aj zahraničné príjmy, až o 6 mesiacov (do 30. septembra).
Odklad posúva aj platbu, nielen podanie. Ak si predĺžite lehotu do konca júna, dovtedy máte čas nielen priznanie podať, ale aj daň zaplatiť. Firmy zbytočne odvádzajú daň v marci v domnení, že „odklad je len na papierovanie".

Nevyužitý odklad je premárnená lehota aj cashflow. Naopak, zmeškaný riadny termín bez odkladu je pokuta.

6. Platíte za „lacné priznanie" z účtovníctva, ktoré celý rok nikto nedržal v poriadku

Toto je chyba, ktorá spája všetky predošlé. Daňové priznanie je len výstup — ak bolo účtovníctvo počas roka vedené nedbalo (nesparované doklady, chýbajúce faktúry, zle zaúčtovaná DPH, neriešené rozdiely), tieto chyby sa nenápadne naakumulujú a v priznaní buď zvýšia daň, alebo vytvoria mínu, ktorá vybuchne pri kontrole o roky neskôr — keď je oprava najdrahšia, lebo úrok medzitým bežal.

Preto je otázka „koľko stojí daňové priznanie pre s.r.o." zavádzajúca. Najdrahšia varianta nie je tá s najvyššou cenou za priznanie — je to lacné priznanie „narýchlo v marci" z účtovníctva, ktoré celý rok nikto poriadne nedržal. Cena za priznanie sa reálne rozhoduje priebežne počas celého roka, nie v posledný marcový týždeň.

Ako to riešime u nás v Účto bez starostí

Účtovníctvo u nás vedie tím ľudí s 20-ročnou praxou, nie jeden človek na všetko — takže priznanie nestojí ani nepadá na kapacite jedného účtovníka v marci. Rok sa nezatvára narýchlo: doklady spracúvame priebežne (nahrávate ich cez aplikáciu z mobilu), takže do priznania nevstupujú prekvapenia. Za správnosť účtovníctva, závierky aj priznania nesieme zodpovednosť my a pri prípadnej kontrole vás zastúpime. A cenu poznáte dopredu — transparentne, bez toho, aby vás „lacné priznanie" prišlo draho až o dva roky.

Dve z týchto chýb sa dajú opraviť ešte predtým, než ich nájde úrad. Kedy sa oplatí podať dodatočné priznanie a aké pásmo pokuty tým získate, počíta článok o daňovej kontrole a troch sadzbách pokuty; z čoho priznanie vychádza, popisuje článok o účtovnej závierke.

Často kladené otázky (FAQ)

Koľko stojí daňové priznanie pre s.r.o.? Samotné spracovanie priznania býva jednorazová položka, no reálna cena závisí od toho, v akom stave je účtovníctvo, z ktorého priznanie vzniká. Priznanie z priebežne vedeného a poriadneho účtovníctva je rýchle a lacné; priznanie z celoročne zanedbaných dokladov je drahé bez ohľadu na to, aká nízka je cena na cenníku — pretože doúčtovanie a prípadné úroky z omeškania prídu neskôr. Preto sa oplatí pozerať na cenu vedenia účtovníctva za celý rok vrátane priznania, nie na cenu samotného tlačiva.

Musí s.r.o. platiť daň, aj keď je v strate? Áno. Od roku 2024 platí minimálna daň (daňová licencia), ktorá sa odvádza aj pri strate alebo nulovom zisku. Jej výška je od 340 € (výnosy do 50 000 €) po 3 840 € (nad 500 000 €), od roku 2026 pribudlo pásmo 11 520 € nad 5 mil. € výnosov.

Aká je sadzba dane z príjmov pre s.r.o. v roku 2026? Znížená sadzba 10 % platí pre s.r.o. so zdaniteľnými výnosmi do 100 000 € za rok. Nad túto hranicu je sadzba 21 % a pri výnosoch nad 5 mil. € 24 %. Hranica 100 000 € sa počíta z výnosov a funguje ako útes — po prekročení sa vyššou sadzbou zdaní celý základ dane.

Do kedy treba podať daňové priznanie s.r.o.? Riadny termín je do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, teda pri kalendárnom roku do 31. marca — vtedy je splatná aj daň. Lehotu si možno predĺžiť oznámením o odklade o 3 mesiace (do 30. júna), pri zahraničných príjmoch o 6 mesiacov (do 30. septembra). Odklad je oznámenie, nie žiadosť, a posúva aj lehotu na zaplatenie dane.

Ako si môže s.r.o. legálne znížiť daň z príjmov? Správne uplatnenou daňovou stratou z minulých rokov (pri mikrodaňovníkovi až do 100 % základu), dôsledným uplatnením skutočných daňových výdavkov, využitím zníženej 10 % sadzby, ak spĺňate limit výnosov, a priebežne vedeným účtovníctvom, ktoré nenechá prepadnúť žiadny oprávnený výdavok. Naopak, účtovanie nedaňových položiek ako daňových daň neznižuje — pri kontrole ju zvyšuje.

Väčšina týchto chýb vzniká v marci, keď sa priznanie robí narýchlo z účtovníctva, ktoré sa celý rok nekontrolovalo. Daňové priznanie pre s.r.o. vrátane účtovnej závierky vieme spracovať aj samostatne, bez toho, aby sme viedli celý rok.

Zdroje a legislatívne odkazy

Zákon č. 595/2003 Z. z. — § 2 písm. i): daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. § 21 ods. 1 k tomu dopĺňa, že daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o nich daňovník účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, a ďalšie výdavky vymenované v písmenách a) až m).
Zákon č. 595/2003 Z. z. — § 46b ods. 1 a 2: minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní nižšia než minimálna daň, alebo ktorý vykázal daňovú stratu. Výška podľa dosiahnutých zdaniteľných príjmov (výnosov): do 50 000 eur vrátane 340 eur, nad 50 000 do 250 000 eur 960 eur, nad 250 000 do 500 000 eur 1 920 eur, nad 500 000 do 5 000 000 eur 3 840 eur a nad 5 000 000 eur 11 520 eur. Podľa odseku 4 je minimálna daň splatná v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.
Zákon č. 595/2003 Z. z. — § 42 ods. 1 až 3: daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 16 600 eur, platí mesačné preddavky vo výške 1/12 dane vždy do konca príslušného mesiaca; daňovník, ktorého daň presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky vo výške 1/4 dane splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavky neplatí daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 5 000 eur, daňovník v likvidácii alebo v konkurze a daňovník podľa odseku 8.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, znenie účinné od 1. 1. 2026 — § 49 ods. 2: „Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak (…). V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť.“ Lehota na podanie priznania je teda súčasne lehotou splatnosti dane.
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), znenie účinné od 1. 1. 2026 — § 155 ods. 1: správca dane uloží pokutu od 100 eur do 30 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu (nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej správcom dane vo výzve) a od 100 eur do 60 000 eur podľa písm. a) tretieho bodu; ďalej od 100 eur do 30 000 eur podľa § 154 ods. 1 písm. b) a od 100 eur do 10 000 eur podľa písmen c), d) a j). Pri dorubení dane sa pokuta počíta sadzbou odvodenou od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky podľa písmen f) až h).