Prerušenie odpisovania 2026: v stratovom roku je odpis najdrahší výdavok, aký si uplatníte

Odpisy sú v malej firme tou najmenej sledovanou položkou daňového priznania. Účtovný program ich vypočíta sám, hotovosť neodchádza, výsledok hospodárenia klesne — a nikto sa nepýta, či to bol dobrý nápad. Rok čo rok sa uplatnia, pretože „výdavok sa predsa uplatniť oplatí“.

V ziskovom roku to platí. V stratovom roku je to jedno z najdrahších rozhodnutí, aké firma v priznaní spraví — a spraví ho tak, že nespraví nič.

Dôvod je v tom, čím sa odpis v stratovom roku stane. Neznikne, ale zmení skupenstvo: z výdavku bez expirácie sa stane daňová strata, ktorá expiruje po piatich rokoch a ročne sa dá použiť len do polovice základu dane. Zákon pritom ponúka tlačidlo, ktorým sa tá premena dá zastaviť — a to tlačidlo sa volá prerušenie odpisovania.

Čo prerušenie odpisovania vlastne je

§ 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov hovorí, že daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období. V ďalšom zdaňovacom období potom pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia.

Tri veci na tom stoja za zvýraznenie, lebo práve ony rozhodujú:

• Prerušiť sa dá len celé zdaňovacie obdobie — nie polovica odpisu, nie tri mesiace. Je to zapnuté alebo vypnuté.
• Odpis sa nestráca, len sa odsúva na koniec odpisového plánu. Šesťročný majetok sa odpisuje sedem rokov.
• Prerušiť sa dá aj v prvom roku zaradenia majetku do používania.

A hlavne: prerušenie sa týka výlučne daňových odpisov. Účtovné odpisy bežia ďalej bez ohľadu na to, čo firma spraví v priznaní — pretože účtovníctvo má povinnosť zobraziť opotrebenie majetku verne, nie daňovo výhodne. Po prerušení sa preto účtovná a daňová zostatková cena rozídu a firma s tým rozdielom musí ďalej pracovať pri každej ďalšej operácii s tým majetkom.

Prečo je odpis v stratovom roku iný výdavok než v ziskovom

Rozdiel nie je v odpise. Je v tom, čo sa s ním stane ďalej.

V ziskovom roku odpis zníži základ dane a tým je vec vybavená — má okamžitý a plný účinok. V stratovom roku odpis základ dane len prehĺbi do mínusu, čím sa stane súčasťou daňovej straty. A daňová strata je podľa § 30 zákona o dani z príjmov oveľa horší nástroj než výdavok:

• Odpočítať ju možno najviac počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Čo sa do piatich rokov nespotrebuje, prepadne bez náhrady.
• Ročne sa dá odpočítať najviac do výšky 50 % základu dane (§ 30 ods. 1 písm. b)). Výnimkou je mikrodaňovník, ktorý odpočítava do 100 % základu dane (§ 30 ods. 1 písm. a)).

Odpis nemá dátum spotreby. Daňová strata áno. Uplatnením odpisu v stratovom roku teda firma dobrovoľne premieňa výdavok bez expirácie na výdavok s expiráciou — a ešte si k nemu pribalí ročný strop.

Prerušenie odpisovania nie je daňová úspora. Je to poistka proti tomu, aby výdavok, ktorý firma reálne má, prepadol nevyužitý.

Prepočet: tá istá firma, ten istý majetok, rozdiel 1 050 eur

Malá s.r.o. so zdaniteľnými príjmami okolo 180 000 € ročne (teda sadzba dane z príjmov právnických osôb 21 %, nie je mikrodaňovníkom). V roku 2026 má vo firme výrobnú linku za 90 000 € v druhej odpisovej skupine — šesť rokov, rovnomerne 15 000 € ročne. Rok 2026 je slabý: základ dane pred odpisom je −10 000 €.

Roky 2027 až 2031 sú rovnaké v oboch scenároch: firma sa čiastočne spamätá, po odpise má základ dane 8 000 € ročne. V roku 2032 je pred odpisom na 30 000 € — a práve tam sa oba scenáre rozídu, lebo v jednom z nich je majetok už odpísaný a v druhom ostal ešte jeden odpis.

Cesta A — firma odpis v roku 2026 uplatní. Daňová strata za rok 2026 je 25 000 €. V rokoch 2027 – 2031 z nej môže odpočítať vždy len 50 % zo základu 8 000 €, teda 4 000 € ročne. Za päť rokov spotrebuje 20 000 € a 5 000 € straty jej v roku 2031 prepadne.

Cesta B — firma odpisovanie v roku 2026 preruší. Daňová strata je len 10 000 € a firma ju vyčerpá už v roku 2029. Odpis 15 000 € sa presunie na rok 2032, kde zníži základ dane z 30 000 € na 15 000 €.

Rozdiel je 1 050 € — a nie je náhodný. Je to presne 21 % z 5 000 €, teda daň z tej časti straty, ktorá v ceste A prepadla. Firma v ceste A nezaplatila viac preto, že by zarobila viac. Zaplatila viac preto, že jej vypršal výdavok, ktorý reálne mala.

Poctivá výhrada, ktorú si tento prepočet zaslúži: cesta B platí niektoré dane skôr. V rokoch 2029 – 2031 odvedie o 2 100 € viac než cesta A a až v roku 2032 sa jej to vráti sumou 3 150 €. V čistej nominálnej hodnote je teda v pluse 1 050 €, ale časť tohto rozdielu zje časová hodnota peňazí. Pri firme, ktorá si na prevádzku požičiava, môže byť reálny prínos citeľne nižší než tisíc eur — čo neznamená, že sa to neoplatí, len že to nie je zázrak, ako sa prerušenie odpisov občas predáva.

Kedy prerušiť nesmiete — a kedy naopak musíte

Prerušenie nie je univerzálne tlačidlo. Zákon ho niektorým daňovníkom zakazuje a v iných situáciách ho naopak nariaďuje.

Prerušiť odpisovanie NEMÔŽE:

• daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky (odpisy sa v nich považujú za uplatnené a doba odpisovania beží ďalej),
• daňovník, ktorý si uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a (investičná pomoc) alebo § 30b (stimuly),
• mikrodaňovník, ktorý ten majetok odpisuje zvýhodneným spôsobom podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov.

Tá posledná výnimka je najzaujímavejšia a v praxi najprehliadanejšia. Mikrodaňovník si od roku 2021 môže hmotný majetok v odpisových skupinách 0 až 4 (s výnimkou osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 € a viac) odpísať v podstate ľubovoľným tempom — v jednom roku nulu, v ďalšom hoci 50 %, najviac však do výšky vstupnej ceny. Kto si túto slobodu vyberie, prichádza o možnosť odpisovanie prerušiť podľa § 22 ods. 9.

Znie to ako protiklad, ale nie je: zvýhodnené odpisovanie mikrodaňovníka už samo o sebe umožňuje v zlom roku uplatniť nulový odpis, len bez predĺženia celkovej doby odpisovania. Prerušenie by bolo duplicitou. Dôsledok je však praktický a treba ho vedieť dopredu: rozhodnutie o spôsobe odpisovania sa robí pri zaradení majetku a neskôr sa mení len ťažko — a mikrodaňovník má navyše výhodu odpočtu straty do 100 % základu dane, takže ho päťdesiatpercentný strop netlačí. Tlačí ho len tá päťročná lehota.

Prerušiť odpisovanie naopak MUSÍTE, ak ide o hmotný majetok, ktorý ste v danom zdaňovacom období nevyužívali na zabezpečenie zdaniteľných príjmov (zákon z toho vyníma niektoré kategórie, napríklad majetok poistného a rezervného charakteru). Toto je povinnosť od roku 2015 a v praxi je zdrojom dorubov: stroj odstavený v sklade, byt, ktorý sa celý rok neprenajímal, auto po havárii čakajúce na opravu — účtovný program ich odpisuje ďalej, lebo o ich nevyužívaní nevie. Rovnaká povinnosť platí pri druhej zmene zdaňovacieho obdobia a pri stavbe, ktorej nebolo predĺžené povolenie na predčasné užívanie alebo na skúšobnú prevádzku.

Ak firma odpisuje majetok, ktorý nemala odpisovať, nejde o odloženú daň, ale o priamy dorub s úrokom — a k tomu sa pridáva všetko, čo z kontroly plynie ďalej. Ako presne to funguje a prečo je úrok z omeškania zvyčajne vyšší než samotná pokuta, rozoberá náš článok o daňovej kontrole u malej s.r.o.

Rozhodnutie sa robí pri podaní priznania. Potom sa dvere zatvárajú

Prerušenie odpisovania sa nikde neoznamuje, nežiada sa oň povolenie a nikde sa nezaškrtáva políčko — jednoducho sa v tom roku odpis do daňových výdavkov nezahrnie a odpisový plán sa posunie. To zvádza k predstave, že sa to dá kedykoľvek prehodnotiť dodatočným daňovým priznaním.

Do istej miery áno — ale len dovtedy, kým sa o vás nezačne zaujímať úrad. Zákon totiž hovorí, že prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola.

Prakticky to znamená jediné: je to obranný nástroj, nie záchranná brzda. V okamihu, keď kontrolór doručí oznámenie o daňovej kontrole, prestáva byť prerušenie odpisov možnosťou, ako dorovnať dorubený základ dane. Kto na to spolieha, prichádza o možnosť práve vtedy, keď ju najviac potrebuje.

Pasca, v ktorej sa z odloženého odpisu stane trvalá strata

Až doteraz platilo, že prerušený odpis sa nestráca, len čaká. Pri jednej kategórii majetku to však neplatí — a je to zhodou okolností najčastejší majetok v malej firme.

Pri predaji osobného automobilu (kód Klasifikácie produktov 29.10.2) je daňová zostatková cena podľa § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom len do výšky príjmu z jeho predaja. Čo je nad, sa pripočíta k základu dane a nikdy sa neuplatní.

Prerušenie odpisovania pritom robí presne jednu vec: zvyšuje zostatkovú cenu. Tie dva mechanizmy sa spoja nešťastne.

Auto za 40 000 € v prvej odpisovej skupine, štyri roky, 10 000 € ročne, kúpené v roku 2023 a predané v roku 2026 za 12 000 € (pre prehľadnosť počítam bez pomernej časti odpisu v roku predaja):

Firma, ktorá odpisovanie prerušila, si zo 40 000 € nákupnej ceny nikdy neuplatní 8 000 € — pri sadzbe 21 % je to 1 680 € dane navyše. Odklad odpisu sa zmenil na jeho trvalú stratu, a to výhradne preto, že medzitým klesla trhová cena auta rýchlejšie než daňové odpisy.

Poučenie je úzke, ale dôležité: prerušenie odpisovania má zmysel pri majetku, ktorý si firma plánuje ponechať do konca doby odpisovania. Pri osobnom aute, ktoré sa o dva-tri roky predá, je to hazard s tým, čo urobí trh s ojazdenými vozidlami. Ďalšie daňové zvláštnosti firemného auta — vrátane päťdesiatpercentného stropu odpočtu DPH platného od roku 2026 — sme rozobrali v článku o firemnom aute a knihe jázd

Kedy má prerušenie zmysel a kedy je to zbytočná komplikácia

Zhrnuté do rozhodovacieho pravidla, ktoré sa dá použiť pri zostavovaní priznania:

Prerušenie zvážte, keď je firma v strate alebo tesne nad nulou, majetok si plánuje nechať do konca odpisového plánu, nie je mikrodaňovníkom odpisujúcim podľa § 26 ods. 12 a jej najbližšie roky vyzerajú na tenké zisky — teda presne vtedy, keď hrozí, že sa strata do päťdesiatpercentného stropu za päť rokov nezmestí.

Prerušenie nechajte tak, keď firma síce vykázala stratu, ale očakáva silné nasledujúce roky, v ktorých ju bez problémov spotrebuje; keď ide o majetok určený na skorý predaj; alebo keď je firma mikrodaňovníkom — vtedy stratu odpočítava do 100 % základu dane a päťdesiatpercentný strop ju netlačí vôbec.

A urobte to vedome. Prerušenie odpisovania nie je nastavenie v účtovnom programe, ktoré sa zapne samo. Je to rozhodnutie, ktoré musí niekto spraviť pri zostavovaní priznania — a spraviť ho vie len ten, kto pozná nielen tento rok, ale aj plán na tie ďalšie. To je presne ten druh práce, ktorý odlišuje spracovanie dokladov od vedenia účtovníctva; ak vás zaujíma, koľko takáto služba stojí, máme to rozpísané v cenníku.

Firmy, ktoré činnosť len utlmujú a rozmýšľajú, či majetok ešte vôbec odpisovať, nájdu súvisiace počty v článku o tom, čo naozaj stojí spiaca s.r.o.

Časté otázky

Kedy sa neoplatí uplatniť odpisy?

Vtedy, keď by odpis neznížil daň, ale len prehĺbil daňovú stratu, o ktorej sa dá dôvodne predpokladať, že sa nestihne odpočítať. Daňovú stratu možno podľa § 30 zákona o dani z príjmov odpočítavať najviac počas piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období a u bežného daňovníka najviac do 50 % základu dane ročne; čo sa v tejto lehote nespotrebuje, prepadne. Odpis takéto obmedzenie nemá — prerušením odpisovania podľa § 22 ods. 9 sa presunie na koniec odpisového plánu a uplatní sa neskôr v plnej výške. Typický prípad je firma so stratou a s výhľadom na niekoľko rokov tenkých ziskov.

Ako sa prerušenie odpisovania vykazuje v daňovom priznaní?

Nijako zvlášť — nepodáva sa žiadosť, nič sa neoznamuje daňovému úradu a v tlačive na to nie je osobitné políčko. Daňovník jednoducho v danom zdaňovacom období nezahrnie odpis do daňových výdavkov a v odpisovom pláne posunie zvyšné odpisy o rok ďalej. Rozhodnutie sa však robí za celé zdaňovacie obdobie, nie za jeho časť, a nemožno ho uplatniť ani meniť pri výkone daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní ani v dodatočnom daňovom priznaní za obdobie, za ktoré už kontrola prebehla.

Predlžuje prerušenie odpisovania dobu odpisovania?

Áno. Podľa § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov daňovník po prerušení pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia. Majetok v druhej odpisovej skupine s odpisovou dobou šesť rokov sa teda pri jednoročnom prerušení odpisuje sedem rokov. Neuplatnený odpis sa nestráca, len sa posúva na koniec odpisového plánu — s výnimkou situácie, keď sa majetok predtým predá a uplatnenie zostatkovej ceny je obmedzené.

Môže mikrodaňovník prerušiť odpisovanie?

Pri majetku, ktorý odpisuje zvýhodneným spôsobom podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov, nie — od 1. 1. 2021 to § 22 ods. 9 výslovne vylučuje. Nie je to však pre neho strata: zvýhodnené odpisovanie mu už samo umožňuje uplatniť v niektorom roku nulový odpis a v inom aj podstatne vyšší, najviac do výšky vstupnej ceny, len bez predĺženia celkovej doby odpisovania. Mikrodaňovník má navyše výhodu, že daňovú stratu odpočítava do 100 % základu dane, takže ho päťdesiatpercentný ročný strop netlačí — obmedzuje ho len päťročná lehota.

Čo sa stane, ak firma odpisuje majetok, ktorý nepoužíva?

Poruší povinnosť podľa § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov, ktorá od roku 2015 nariaďuje prerušiť odpisovanie hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom sa nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov (zákon z toho vyníma niektoré kategórie, napríklad majetok poistného a rezervného charakteru). Takto uplatnený odpis nie je daňovým výdavkom, pri kontrole sa pripočíta k základu dane a rozdiel sa dorubí spolu s úrokom z omeškania. Ide o častý nález pri odstavených strojoch, neprenajímaných nehnuteľnostiach a vozidlách odstavených po nehode, pretože účtovný softvér o nevyužívaní majetku nevie a odpisuje ďalej.