Miestne zisťovanie 2026: neoznamuje sa, nemá lehotu — a je to posledná chvíľa, keď je oprava trojpercentná

Scenár, ktorý pozná veľa firiem. Do prevádzky prídu dvaja ľudia z daňového úradu, preukážu sa služobným preukazom, obzrú si priestory, opýtajú sa na pár faktúr, spíšu zápisnicu, tú vám dajú podpísať a odídu. Netrvalo to ani hodinu. Nikto nič nevyrubil, nikto nič nevyčítal. Firma si vydýchne a vráti sa k práci.

O pol roka príde oznámenie o daňovej kontrole — a v ňom presne to obdobie a presne tá daň, na ktoré sa vtedy pýtali.

Medzi tými dvoma dňami je rozdiel niekoľkých stoviek až tisícov eur. Nie preto, že by sa medzitým zmenila daň. Preto, že sadzba pokuty za tú istú chybu závisí od toho, v ktorom procesnom okamihu ju priznáte — a miestne zisťovanie je posledný okamih, keď je najnižšia. Väčšina firiem ho prespí, lebo miestne zisťovanie vyzerá ako nič.

Tento článok je o tom, čo miestne zisťovanie podľa daňového poriadku naozaj je, aké právomoci pri ňom úrad má (dve z nich prekvapia aj skúsených podnikateľov), prečo nemá žiadnu zákonnú lehotu — a ako presne sa dá vyčísliť, čo stojí čakanie na „skutočnú“ kontrolu.

Miestne zisťovanie nie je malá kontrola. Je to iný inštitút

Daňový poriadok (zákon č. 563/2009 Z. z.) pozná dva samostatné nástroje a zaobchádza s nimi úplne odlišne.

Daňová kontrola je upravená v § 44 a nasl.: „Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.“ Je to formalizované konanie s vlastným začiatkom, priebehom a koncom.

Miestne zisťovanie je v § 37 ods. 2 definované oveľa širšie: „Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.“ Nie je to konanie. Je to činnosť — a to slovo nesie väčšinu praktických dôsledkov.

Posledný riadok tabuľky je celý článok v jednej vete. K nemu sa dostaneme, ale najprv k tomu, čo úrad pri miestnom zisťovaní smie.

Tri právomoci z § 38, ktoré väčšina firiem nečaká

Prvá: vstup do bytu. § 38 ods. 1 dáva zamestnancovi správcu dane právo „v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj v elektronickej podobe“. A potom nasleduje veta, ktorá sa v prehľadoch obvykle vynecháva: „Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie.“

Pre malé s.r.o. a živnostníkov so sídlom v byte to znamená, že ochrana obydlia sa v rozsahu podnikateľského využitia neuplatní a nevyžaduje sa žiadny súhlas súdu. Nejde o domovú prehliadku podľa Trestného poriadku, ide o daňový inštitút — a spúšťa sa tým, že ste si adresu bytu zvolili ako miesto podnikania.

Druhá: kontrolný nákup. § 38 ods. 2 znie: „Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane ... vrátiť; primerane sa postupuje aj vtedy, ak bola pri miestnom zisťovaní zaplatená služba a táto nebola využitá alebo poskytnutá.“

Zákon teda nikde nehovorí „správca dane môže vykonať kontrolný nákup“. Hovorí niečo iné a zaujímavejšie: predpokladá, že už nakúpil, a rieši len to, ako sa tovar a peniaze vrátia späť. Kontrolný nákup je v systéme zabudovaný ako samozrejmosť — a je to štandardný spôsob, akým sa preveruje evidencia tržieb. Zákazník, ktorý si kúpi kávu a odíde bez toho, aby si vypýtal doklad, nemusí byť zákazník.

Tretia: fotografie a video. Podľa § 38 ods. 3 má zamestnanec správcu dane právo „vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu“, robiť si výpisy a kópie z účtovných aj iných záznamov alebo žiadať ich predloženie v elektronickej podobe na dátové úložisko finančnej správy — na náklady daňového subjektu.

K tomu § 38 ods. 5: doklady si môže zapožičať mimo vašej prevádzky a vrátiť ich musí najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu. Táto lehota však neplatí, „ak začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok, alebo skrátené vyrubovacie konanie“. Inými slovami: ak sa zisťovanie preklopí do kontroly, doklady zostávajú u úradu.

Verzia, ktorú nikdy neuvidíte

§ 37 ods. 4 rozlišuje dva výstupy podľa toho, či ste boli pri tom:

• Ak ste boli prítomný vy, váš zamestnanec alebo iná osoba, spíše sa zápisnica a jej rovnopis alebo kópiu vám zamestnanec správcu dane odovzdá (alebo pošle do elektronickej schránky, ak je podpísaná biometrickým elektronickým podpisom).
• Ak sa nezúčastní nikto, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Zákon nehovorí, že vám ho doručí.

Rozdiel je zásadný. Zápisnica je dôkaz, ktorý máte v ruke a viete, čo je v ňom napísané. Úradný záznam je dôkaz, ktorý máte v spise, ale nemusíte o ňom vedieť. Firma so zamknutou prevádzkou alebo s virtuálnym sídlom, kde nikto nesedí, môže mať v spise sériu záznamov o tom, že na adrese nebola zastihnuteľná — a dozvie sa o nich až vtedy, keď z toho niečo vyplynie.

Aby bola miera úplná: zákon vám dáva aj jedno navádzajúce právo. Podľa § 45 ods. 1 písm. d) má kontrolovaný daňový subjekt právo „nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu“. Toto právo však vzniká až počas daňovej kontroly. Kým kontrola nezačala, do spisu takto nenahliadnete.

Prečo miestne zisťovanie nikdy „neskončí“

Daňová kontrola má tvrdý strop: § 46 ods. 10 hovorí, že „lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia“. Je to jedna z najsilnejších obranných pozícií daňového subjektu — pri prekročení lehoty stráca protokol povahu zákonne získaného dôkazu.

V úprave miestneho zisťovania takéto ustanovenie nenájdete. Nie je tam skrátená lehota ani dlhšia lehota — nie je tam žiadna. Miestne zisťovanie sa nezačína rozhodnutím a nekončí sa aktom, ktorý by sa vám doručoval. Znamená to, že medzi návštevou a jej dôsledkom môže ubehnúť ľubovoľne dlhý čas, obmedzený až päťročnou lehotou na uloženie pokuty podľa § 155 ods. 12 a lehotami na zánik práva vyrubiť daň.

Praktický dopad: absencia následku po miestnom zisťovaní nie je informácia. Nie je to potvrdenie, že bolo všetko v poriadku. Je to len ticho — a to ticho vás nechráni.

Jadro veci: 15-dňové okno sa viaže na kontrolu, nie na zisťovanie

Tu sa všetko spája. Kľúčové obmedzenie znie v § 16 ods. 9 takto: „Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole...“

Prečítajte si podmienku doslova: viaže sa na daňovú kontrolu. Miestne zisťovanie v tom ustanovení nefiguruje — nespúšťa 15-dňové okno, ani ho nezatvára. Kým kontrola nezačala, právo podať dodatočné daňové priznanie je úplne neobmedzené.

A práve od toho, kedy dodatočné priznanie podáte, závisí sadzba pokuty. § 155 ods. 1 pozná tri režimy toho istého pochybenia (podanie dodatočného priznania so zvýšením dane je správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. i)):

Posledný stĺpec je dôležitý. § 155 ods. 5 obsahuje zákonné podlahy: ak trojnásobok sadzby ECB nedosiahne 10 %, uloží sa 10 %; ak dvojnásobok nedosiahne 7 %, uloží sa 7 %; ak samotná sadzba ECB nedosiahne 3 %, uloží sa 3 %. Základná úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie je 2,40 % (naposledy potvrdená rozhodnutím Rady guvernérov z 23. júla 2026). Trojnásobok je teda 7,20 %, dvojnásobok 4,80 % a jednonásobok 2,40 % — všetky tri sú pod podlahami, takže sa v roku 2026 reálne uplatňujú sadzby 10 %, 7 % a 3 %.

Pokuta sa podľa § 155 ods. 2 počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie priznania až do dňa podania dodatočného priznania (respektíve do uplynutia 15-dňového okna), najmenej však 1 % z vyrubenej sumy.

Koľko to stojí: tri cesty k tej istej chybe

Modelová s.r.o. podala daňové priznanie za rok 2025 v riadnom termíne 31. 3. 2026. Do daňových výdavkov si dala 40 000 € plnení, ktoré neobstoja. Pri sadzbe dane z príjmov právnických osôb 21 % ide o rozdiel dane 8 400 €. Dňa 15. 8. 2026 prebehne v prevádzke miestne zisťovanie, pri ktorom si úrad odkopíruje práve tieto doklady.

Cesta A — firma zareaguje. Účtovník to prejde a firma podá dodatočné daňové priznanie 1. 9. 2026, teda 154 dní po termíne. Pokuta podľa písm. g): 8 400 € × 3 % × 154/365 = 106,32 €.

Cesta B — firma čaká, kontrola príde. Nič sa nedeje, až 1. 12. 2026 dorazí oznámenie o daňovej kontrole s dňom začatia 15. 12. 2026. Firma využije 15-dňové okno a podá dodatočné priznanie 22. 12. 2026 (266. deň). Pokuta podľa písm. h): 8 400 € × 7 % × 266/365 = 428,52 €.

Cesta C — firma nepodá nič. Kontrola skončí protokolom, nasleduje vyrubovacie konanie a rozhodnutie doručené 20. 5. 2027. Pokuta podľa písm. f) sa počíta do uplynutia 15-dňového okna, teda do 30. 12. 2026 (274 dní): 8 400 € × 10 % × 274/365 = 630,58 €. Firma zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia, takže sa uplatní § 155 ods. 17 a pokuta klesne na dve tretiny: 420,38 €.

A tu je prvé prekvapenie. Cesta C je na pokute lacnejšia než cesta B — 420,38 € oproti 428,52 €. Úľava vo výške dvoch tretín, ktorá platí od 1. januára 2026, zmazala prakticky celý ekonomický zmysel 7 % sadzby. Kto sa dozvie o kontrole, už si dodatočným priznaním v 15-dňovom okne na pokute nepomôže.

Pokuta však nie je celý účet. Podľa § 156 ods. 2 sa k nej pripočíta úrok z omeškania vo výške štvornásobku sadzby ECB, a ak ten nedosiahne 15 %, použije sa 15 % ročne. Štvornásobok 2,40 % je 9,60 %, takže sa opäť uplatní podlaha. Úrok beží z dlžnej dane odo dňa po splatnosti až do dňa platby — a to je premenná, ktorú sadzba pokuty nezachytáva:

Rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou cestou je 1 266,82 € pri úplne identickej dani — cesta C stojí takmer trojnásobok cesty A. Nerozhodla o ňom výška chyby ani ochota spolupracovať. Rozhodol o ňom dátum podania jedného tlačiva.

Ak si to celé zhrnieme do jednej vety: peniaze sa nešetria v 15-dňovom okne po začatí kontroly, ale v období pred ňou — a miestne zisťovanie je spravidla jediné varovanie, ktoré do toho obdobia dostanete.

Veta o prvom porušení, ktorá sa prehliada

§ 155 ods. 4 obsahuje na konci ustanovenie, o ktorom veľa podnikateľov nevie: „Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti. Daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží.“

Pozor však na rozsah. Týka sa to výslovne len pokút, ktorých výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia — teda tých, ktoré majú rozpätie „od – do“ (napríklad od 100 € do 30 000 € za nepodané priznanie alebo od 100 € do 10 000 € za nesplnenie nepeňažnej povinnosti podľa § 155 ods. 1 písm. e)). Netýka sa to pokút podľa písm. f), g) a h), ktoré sa počítajú percentuálnou sadzbou zo sumy dane — tie rozpätie nemajú a ustanovenie o prvom porušení sa na ne nevzťahuje. Rovnako sa netýka úroku z omeškania, ktorý nie je pokuta, ale samostatné peňažné plnenie.

Praktický záver: pri formálnych pochybeniach je prvé porušenie odpustené zo zákona, pri chybe v sume dane nie.

Čo robiť v deň, keď prídu

• Vypýtajte si služobný preukaz a zapíšte si predmet zisťovania. § 37 ods. 3 povinnosť preukázať sa ukladá; výnimku majú len zamestnanci obce a príslušníci finančnej správy v služobnej rovnošate. Zápisnica by mala obsahovať, čoho sa zisťovanie týkalo — je to jediná stopa o rozsahu, ktorú budete mať.
• Zápisnicu si prečítajte pred podpisom a žiadajte kópiu. Právo na rovnopis alebo kópiu vyplýva priamo z § 37 ods. 4.
• Zabezpečte, aby na adrese bol vždy niekto zastihnuteľný. Ak sa nikto nezúčastní, spíše sa úradný záznam, do ktorého neuvidíte.
• Ak zapožičiavajú doklady, spíšte si zoznam. Prevzatie sa potvrdzuje osobitne (§ 38 ods. 5) a lehota na vrátenie je 30 dní od predloženia posledného dokladu.
• Do týždňa prejdite obdobie a daň, na ktoré sa pýtali. Toto je celá pointa článku. Zisťovanie je informácia o tom, kam sa úrad pozerá — a zároveň posledné obdobie s trojpercentnou sadzbou.
• Ak nájdete chybu, podajte dodatočné priznanie hneď. Nielen kvôli sadzbe: úrok z omeškania beží každý deň a je päťnásobne vyšší než pokuta podľa písm. g).

Miestne zisťovanie nie je dôvod na paniku a vo väčšine prípadov naozaj nič nenasleduje. Je to však jediný moment, keď máte informáciu skôr než úrad rozhodnutie — a v daňovom poriadku sa za informáciu, s ktorou sa nič neurobí, platí percentami.

Ak vám úrad ohlásil návštevu alebo už u vás bol a neviete posúdiť, či je obdobie, na ktoré sa pýtal, v poriadku, prejdeme ho s vami v rámci vedenia účtovníctva pre s.r.o. — konkrétne ceny nájdete v našom cenníku účtovníctva. Ako prebieha samotná kontrola a čo počas nej zaváži, sme rozobrali v článku o daňovej kontrole a troch sadzbách pokuty.

Časté otázky

Čo je miestne zisťovanie a čím sa líši od daňovej kontroly?

Miestne zisťovanie je podľa § 37 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti potrebné na účely správy daní. Na rozdiel od daňovej kontroly sa neoznamuje vopred, nevyžaduje písomné poverenie (stačí služobný preukaz podľa § 37 ods. 3), nemá zákonnú lehotu na vykonanie, nekončí protokolom a priamo sa ním daň nevyrubuje. Daňová kontrola sa naopak začína dňom určeným v oznámení podľa § 46 ods. 1, môže trvať najviac jeden rok od začatia (§ 46 ods. 10) a nadväzuje na ňu vyrubovacie konanie. Najdôležitejší praktický rozdiel je v tom, že miestne zisťovanie neblokuje podanie dodatočného daňového priznania — 15-dňové obmedzenie podľa § 16 ods. 9 sa viaže výlučne na daňovú kontrolu.

Môže daňový úrad pri miestnom zisťovaní vstúpiť do bytu, v ktorom mám sídlo firmy?

Áno. § 38 ods. 1 daňového poriadku dáva zamestnancovi správcu dane právo na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, a výslovne dodáva, že toto právo má aj vtedy, ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie. Nevyžaduje sa súhlas súdu ani predchádzajúce oznámenie — nejde o domovú prehliadku podľa Trestného poriadku, ale o daňový inštitút. Prístup je obmedzený rozsahom nevyhnutne potrebným na dosiahnutie účelu zisťovania a časom primeraným predmetu zisťovania, najmä dobou prevádzky.

Musí sa daňový úrad ohlásiť pred miestnym zisťovaním?

Nie. Daňový poriadok v § 37 nijakú oznamovaciu povinnosť pred miestnym zisťovaním neukladá; zamestnanec správcu dane sa preukazuje služobným preukazom až na mieste. Túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, a príslušník finančnej správy v služobnej rovnošate; zamestnanec obce sa preukazuje oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania. Práve v tom sa miestne zisťovanie líši od daňovej kontroly, ktorá sa podľa § 46 ods. 1 začína dňom určeným v oznámení a bez oznámenia môže začať len vo výnimkách podľa § 46 ods. 3 — na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní alebo pri dôvodnom podozrení, že doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.

Môžem po miestnom zisťovaní ešte podať dodatočné daňové priznanie?

Áno, a je to spravidla najlacnejšia možnosť. Obmedzenie podľa § 16 ods. 9 sa vzťahuje len na zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola — miestne zisťovanie ho nespúšťa. Kým kontrola nezačala, podanie dodatočného priznania je bez procesného obmedzenia a pokuta sa uloží podľa § 155 ods. 1 písm. g) vo výške základnej úrokovej sadzby ECB ročne, najmenej však 3 % ročne podľa § 155 ods. 5. Po začatí kontroly stúpne sadzba na 7 % (písm. h)) a ak dodatočné priznanie nepodáte vôbec a daň vyrubí úrad, na 10 % (písm. f)). K pokute sa vždy pripočíta úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 vo výške najmenej 15 % ročne, ktorý beží až do dňa platby.

Čo sa stane, ak pri miestnom zisťovaní nikto z firmy nie je prítomný?

Podľa § 37 ods. 4 spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu a jej rovnopis alebo kópiu odovzdá daňovému subjektu, jeho zamestnancovi alebo inej osobe, za účasti ktorej sa zisťovanie vykonávalo. Ak sa však nezúčastní nikto, spíše sa namiesto zápisnice úradný záznam — a zákon neukladá povinnosť doručiť ho daňovému subjektu. Vzniká tak dôkaz v spise, o ktorom sa firma nemusí dozvedieť. Opakovaná nezastihnuteľnosť má navyše samostatné dôsledky v zákone o DPH: podľa § 81 ods. 3 písm. b) bodu 2 zákona č. 222/2004 Z. z. je dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, ak platiteľ opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne.