Zamestnanecké benefity 2026: „oslobodené od dane“ a „daňový výdavok“ sú dve rôzne veci

„Chceme dať ľuďom niečo navyše, ale tak, aby to nebolo zdanené.“ Táto veta zaznie v každej firme, ktorá začne riešiť benefity. Odpoveď, ktorú na ňu firma zvyčajne dostane, je zoznam plnení oslobodených od dane — a tým sa rozhodovanie končí.

Problém je, že tá otázka je položená len z polovice. Daňová efektivita benefitu sa rozhoduje na dvoch nezávislých osiach: či plnenie zdaní zamestnanec a či si výdavok uplatní firma. Väčšina firiem sleduje prvú a druhú si všimne až vtedy, keď účtovník na konci roka vylúči časť nákladov zo základu dane.

A pri najznámejšom oslobodení v celom zákone o dani z príjmov nejde o náhodu ani o prehliadnutie. Zákon si tam oslobodenie výslovne kupuje tým, že firma sa vzdá daňového výdavku. Nie je to darček — je to voľba, ktorú za vás niekto spraví, aj keď o nej neviete.

Dve osi, nie jedna

Každý benefit sa dá umiestniť do jednoduchej mriežky. Zaujímavé nie sú políčka na krajoch, ale to, že väčšina benefitov nesedí tam, kde si firmy myslia:

Ľavý horný roh je jediné políčko, kde vyhrávajú obe strany naraz. Pravý dolný roh vzniká vtedy, keď firma benefit zdaní zamestnancovi a zároveň si ho z opatrnosti neuplatní do nákladov — čo sa v praxi stáva prekvapivo často pri plneniach, ktoré nikto poriadne nezaradil.

Oslobodenie do 500 eur, ktoré si firma platí zo svojho

§ 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov hovorí, že od dane je oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov — ale len vtedy, ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Tá druhá polovica vety je celé jadro ustanovenia a v praxi sa cituje najmenej. Znamená totiž toto:

Oslobodenie do 500 eur nie je vlastnosť benefitu. Je to obchod: zamestnanec neplatí daň ani odvody výmenou za to, že firma si náklad nedá do daňových výdavkov.

Rozhodnutie je pritom na firme a robí sa pri poskytnutí plnenia, nie spätne v marci. Ak firma náklad zaúčtuje ako daňový výdavok, oslobodenie nenastane a plnenie sa zamestnancovi zdaní. Ak ho zo základu dane vylúči, oslobodenie platí. Tretia možnosť neexistuje.

Koľko to naozaj stojí: štyri cesty k tomu istému

Nasledujúci prepočet je jadro článku. Firma chce zamestnancovi dať niečo navyše a porovnáva štyri spôsoby. Predpoklady sú bežné pre rok 2026: zamestnanec je poistený zo mzdy (zdravotné poistenie 5 %, sociálne poistenie 9,4 %), nezdaniteľnú časť základu dane si už uplatňuje na mzde, jeho ročný základ dane nedosahuje hranicu pre 25 % sadzbu, a firma zdaňuje zisk sadzbou 21 % (zdaniteľné príjmy nad 100 000 €). Zamestnávateľ odvádza zdravotné poistenie 11 % a sociálne poistenie 25,2 %, teda spolu 36,2 %.

Cesta A — nepeňažný benefit 500 € ako oslobodené plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. o). Zamestnanec neplatí nič, dostane hodnotu 500 €. Firma vydá 500 €, ale výdavok si neuplatní — základ dane jej ostane vyšší o 500 €, čo pri sadzbe 21 % znamená daň navyše 105 €. Čistý náklad firmy je 605,00 €.

Cesta B — ten istý benefit, ale zdanený, a firma si náklad uplatní. Nepeňažný príjem 500 € vstúpi do vymeriavacích základov. Zamestnanec zaplatí odvody 14,4 %, teda 72,00 €, jeho čiastkový základ dane je 428,00 € a daň 19 % z neho je 81,32 € — spolu mu z výplaty ubudne 153,32 €. Reálna hodnota benefitu je preto 346,68 €. Firma zaplatí 500 € plus odvody 36,2 %, čiže 181,00 €, spolu 681,00 €; celá suma je daňový výdavok, takže si na dani ušetrí 21 %, teda 143,01 €. Čistý náklad firmy je 537,99 €.

Cesta C — príspevok na rekreáciu 275 € podľa § 152a Zákonníka práce. Zamestnanec neplatí daň ani odvody, dostane 275,00 €. Firma si celý príspevok uplatní ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP, neplatí z neho žiadne odvody, a na dani ušetrí 21 %, teda 57,75 €. Čistý náklad firmy je 217,25 €.

Cesta D — jednoducho zvýšiť hrubú mzdu o 500 €. Výsledok je do centu rovnaký ako cesta B: zamestnancovi ostane 346,68 € čistého, firmu to po zdanení stojí 537,99 €.

Z tabuľky vyplývajú tri závery, z ktorých ani jeden nie je intuitívny:

Zdanený benefit je daňovo úplne to isté ako zvýšenie mzdy. Nie približne — presne. Ak plnenie nespadá pod žiadne oslobodenie, firma zaň neplatí ani o cent menej, než keby dala peniaze na výplatnú pásku. Benefit potom môže mať zmysel z personálnych dôvodov, ale daňový argument zaň neexistuje.

Oslobodenie do 500 eur firmu stojí viac, než koľko vydá — a napriek tomu sa oplatí. Čistý náklad 605 € na 500 € hodnoty vyzerá zle, kým si ho nepoložíte vedľa alternatívy: doručiť rovnakú hodnotu cez mzdu by stálo približne 776 €. Strata daňového výdavku je menšie zlo než odvody a daň na strane zamestnanca.

Príspevok na rekreáciu je zhruba dvakrát efektívnejší než mzda. 0,79 € nákladu na 1 € hodnoty proti 1,55 €. Je to jediný z porovnávaných nástrojov, kde firma vydá menej, než koľko zamestnanec dostane — pretože ako jediný nie je podmienený vzdaním sa daňového výdavku.

Čo sa zmení, keď firma zdaňuje sadzbou 10 %

Sadzba dane z príjmov právnických osôb nie je detail — je to premenná, ktorá celý prepočet posúva. Pri zdaniteľných príjmoch do 100 000 € platí sadzba 10 %, a vtedy vyzerajú tie isté štyri cesty takto: rekreácia 0,90 € na euro hodnoty, oslobodené plnenie do 500 € 1,10 €, zdanený benefit aj mzda 1,77 €.

Poradie ostáva rovnaké, ale posunie sa logika. Čím nižšou sadzbou firma zdaňuje zisk, tým menej ju bolí strata daňového výdavku — a tým výhodnejšie je oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) v porovnaní so všetkým ostatným. Malá firma so sadzbou 10 % teda stráca vzdaním sa výdavku len 50 €, kým firma so sadzbou 21 % stráca 105 €. Zároveň sa jej ale zhoršuje pomer pri mzde, pretože daňový štít z odvodov je slabší.

Benefit, ktorý vyhráva na oboch osiach

Príspevok na rekreáciu je v slovenskom systéme výnimka. Pre zamestnanca je oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a nevstupuje do vymeriavacích základov na zdravotné ani sociálne poistenie. Pre firmu je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP — ak je poskytnutý za podmienok stanovených Zákonníkom práce.

Podmienky sú konkrétne a stoja za presné prečítanie, lebo na nich to najčastejšie padne:

Výška je 55 % oprávnených výdavkov, najviac 275 € za kalendárny rok. Toto je detail, ktorý sa v článkoch o benefitoch zvykne stratiť: aby zamestnanec dostal plných 275 €, musí sám minúť 500 € na oprávnenú rekreáciu. Nejde o peniaze navyše k výplate — ide o spolufinancovanie niečoho, čo zamestnanec musí najprv reálne kúpiť a zaplatiť.

Pracovný pomer musí trvať nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie. Nový zamestnanec naň nárok nemá a žiadnou internou smernicou sa to nedá obísť so zachovaním daňového režimu.

Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Nie je to plnenie, ktoré firma vypláca automaticky.

Oprávnený je pobyt na Slovensku s najmenej dvomi prenocovaniami, prípadne pobytový balík zahŕňajúci ubytovanie a doplnkové služby. Od roku 2025 sa okruh osôb, ktorých výdavky sa započítavajú, rozšíril aj o rodičov zamestnanca.

Pri kratšom pracovnom čase sa maximum pomerne kráti.

A teraz to podstatné pre malé firmy: povinnosť poskytovať príspevok má len zamestnávateľ s viac ako 49 zamestnancami. Menšia firma ho poskytovať nemusí — ale ak ho poskytne dobrovoľne a dodrží podmienky Zákonníka práce, daňový režim je úplne rovnaký. Presne tu vzniká najčastejšie nedorozumenie: firma s piatimi ľuďmi si prečíta, že sa jej povinnosť netýka, a uzavrie to tým, že sa jej netýka celý inštitút. Pritom má k dispozícii najefektívnejší benefit v systéme.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Rovnakú logiku má príspevok na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce: 55 % oprávnených výdavkov, najviac 275 € ročne na všetky deti zamestnanca dohromady, oslobodený od dane aj odvodov, daňový výdavok firmy. Podmienky sú podobné — pracovný pomer aspoň 24 mesiacov, žiadosť zamestnanca — a pribúda jedna navyše: dieťa musí byť najmenej šesť mesiacov členom športovej organizácie zapísanej v informačnom systéme športu, ktorá činnosť zabezpečuje pod dohľadom odborníka.

Od 1. januára 2025 je aj tento príspevok povinný pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami. Pre menšie firmy platí to isté ako pri rekreácii: dobrovoľne áno, s rovnakým daňovým režimom. Obidva limity bežia vedľa seba, takže zamestnanec s dieťaťom v športovom klube môže v jednom roku využiť 275 € na rekreáciu aj 275 € na šport.

Asymetria, ktorá prekvapí konateľov

Tu sa objaví rozdiel, ktorý pôsobí nelogicky, ale je v zákone jasne napísaný.

Živnostník alebo iná SZČO si výdavky na vlastnú rekreáciu uplatniť môže. Podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP sú daňovým výdavkom výdavky na rekreáciu daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý túto činnosť vykonáva nepretržite najmenej 24 mesiacov — v rozsahu, výške a za podmienok stanovených pre zamestnancov v § 152a Zákonníka práce, teda opäť 55 % a maximálne 275 €. Podmienkou je, že ku dňu začatia rekreácie činnosť reálne vykonáva a že mu príspevok na rekreáciu neposkytol zamestnávateľ v súvislosti so závislou činnosťou.

Konateľ s.r.o., ktorý nemá pracovný pomer, naň nárok nemá. § 152a Zákonníka práce je viazaný na pracovný pomer trvajúci 24 mesiacov, a zmluva o výkone funkcie ani mandátny režim podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka pracovným pomerom nie sú. Konateľ odmeňovaný len za výkon funkcie tak stojí mimo obidvoch svetov naraz — nie je zamestnancom na účely § 152a a nie je ani daňovníkom s príjmami z podnikania na účely § 19 ods. 2 písm. w). Súvislostiam okolo právneho postavenia konateľa sa venuje samostatný článok o konateľovi bez odmeny a zmluve o výkone funkcie.

Čo sa pod 500 eur nezmestí

Bežná chyba pri stavbe benefitného balíka je predpoklad, že limit 500 € je univerzálny kôš, do ktorého sa dá nasypať čokoľvek nepeňažné. Nie je. Plnenia, ktoré majú v zákone vlastnú úpravu, sa pod § 5 ods. 7 písm. o) nepodraďujú — patrí sem najmä ubytovanie zamestnancov, doprava do zamestnania, stravovanie na pracovisku a stravovacie poukážky, ako aj produkty vlastnej výroby.

Dôsledok je praktický: gastrolístky sa do päťstoeurového limitu nepočítajú a ani ho nespotrebujú — riadia sa vlastným režimom. Naopak firemná akcia, vstupenky, wellness karta či vecný dar spravidla áno. Ak si nie ste istí, kam ktoré plnenie patrí, oplatí sa to prejsť skôr, než sa balík rozdá — po výplate sa to už opravuje len cez opravné podania. Nastavenie a mesačné spracovanie tejto agendy pokrýva služba mzdy a personalistika; ceny za jednotlivé služby nájdete v transparentnom cenníku účtovníctva.

Pasca, ktorú firma nevidí: limit platí od všetkých zamestnávateľov

Suma 500 € je limit zamestnanca, nie limit firmy. Sleduje sa úhrnne za všetkých zamestnávateľov v zdaňovacom období.

Predstavte si zamestnanca s dvomi súbežnými pracovnými pomermi na kratší pracovný čas. Každý zamestnávateľ mu dá oslobodené nepeňažné plnenie za 400 €. Obaja konali správne a obaja si výdavok — v dobrej viere — neuplatnili. Zamestnanec má však za rok 800 €, teda o 300 € nad limitom. Tento rozdiel sa vysporiada až v ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v daňovom priznaní a zdaní sa u zamestnanca, ktorý benefit dávno spotreboval a hotovosť na daň z neho nemá.

Zákon pritom neponúka mechanizmus, ktorým by si zamestnávateľ spätne uplatnil výdavok, ktorého sa pri poskytnutí vzdal. Zjednodušene: rozhodnutie o neuplatnení výdavku sa robí dopredu, zdanenie prekročenia sa rieši spätne, a tie dve veci sa nestretnú.

Obrana je jednoduchá a lacná: vyžiadať si od zamestnanca vyhlásenie o nepeňažných plneniach od iných zamestnávateľov a mať poriadok v internej smernici. Pri jednom zamestnávateľovi problém nevzniká vôbec; riziko je koncentrované u ľudí s viacerými súbežnými pomermi a u tých, ktorí počas roka menili prácu.

Keď benefit limit prekročí: navýšenie namiesto zdanenia z výplaty

Ak plnenie pod žiadne oslobodenie nespadá alebo limit prekročí, firma má ešte jednu možnosť, na ktorú sa zabúda. Podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP sa môže rozhodnúť nepeňažné plnenie navýšiť o preddavok na daň a o poistné, ktoré by inak zaplatil zamestnanec — takzvaná brutácia.

Výsledok je, že zamestnancovi z výplaty neubudne nič a benefit dostane skutočne „čistý“. Daň a odvody uhradené týmto spôsobom sú daňovým výdavkom zamestnávateľa. Je to drahšia cesta než oslobodenie, ale výrazne čistejšia než situácia, keď zamestnanec dostane vecný dar a v najbližšej výplate zistí, že mu za darček ubudlo z výplatnej pásky.

Čo s tým spraviť dnes

1. Prejdite si zoznam toho, čo reálne dávate. Nie zoznam z prezentácie pre uchádzačov, ale skutočné plnenia z účtovníctva za posledný rok. Ku každému určte obe osi: zdaňuje to zamestnanec, a uplatnili sme si výdavok?

2. Nájdite plnenia v pravom dolnom rohu mriežky. Zdanené zamestnancovi a zároveň neuplatnené firmou je stav, ktorý nikto nechcel a ktorý sa dá takmer vždy opraviť aspoň do jednej z lepších možností.

3. Ak máte menej než 50 zamestnancov, preverte rekreáciu a šport. Sú to jediné dva nástroje, kde firma vydá menej, než zamestnanec dostane. Podmienkou je 24 mesiacov trvania pracovného pomeru a žiadosť zamestnanca — obidve viete overiť za pár minút.

4. Zaveďte vyhlásenie k limitu 500 € u zamestnancov s viacerými pracovnými pomermi.

5. Prepočítajte to na svojej sadzbe dane. Pri 10 % a pri 21 % vychádzajú rovnaké benefity odlišne výhodne a rozdiel nie je zanedbateľný.

Benefity sú jedna z mála oblastí, kde sa personálne rozhodnutie a daňové rozhodnutie robia tým istým podpisom — a kde sa dá pri rovnakom rozpočte doručiť zamestnancom výrazne viac, len iným zaradením tej istej sumy.

Časté otázky

Je príspevok na rekreáciu daňovým výdavkom aj pre firmu s menej ako 50 zamestnancami?

Áno. Povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu má podľa § 152a Zákonníka práce len zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, ale daňový režim sa počtom zamestnancov neriadi. Ak menší zamestnávateľ príspevok poskytne dobrovoľne a dodrží podmienky Zákonníka práce — pracovný pomer trvajúci nepretržite najmenej 24 mesiacov, žiadosť zamestnanca, oprávnené výdavky a limit 55 % najviac do 275 € za kalendárny rok — je príspevok daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov a u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) a zároveň nevstupuje do vymeriavacích základov na poistné.

Prečo si firma nemôže uplatniť náklad na benefit oslobodený do 500 eur?

Pretože práve neuplatnenie výdavku je podmienkou oslobodenia. § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov oslobodzuje nepeňažné plnenie do úhrnnej sumy 500 € za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov len vtedy, ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto plnenie nie sú uplatnené ako výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Ide teda o voľbu medzi dvomi režimami, nie o kombinovateľnú výhodu: buď plnenie u zamestnanca oslobodíte a firma sa vzdá daňového výdavku, alebo si firma výdavok uplatní a plnenie sa zamestnancovi zdaní.

Aké benefity sa nezapočítavajú do limitu 500 eur?

Do limitu podľa § 5 ods. 7 písm. o) sa nezapočítavajú plnenia, ktoré majú v zákone o dani z príjmov vlastnú úpravu — najmä ubytovanie zamestnancov, doprava zamestnancov do zamestnania a späť, stravovanie na pracovisku vrátane stravovacích poukážok a finančného príspevku na stravovanie, a produkty vlastnej výroby. Tieto plnenia sa posudzujú podľa svojich vlastných ustanovení a päťstoeurový limit ani nespotrebúvajú, ani sa oň neopierajú.

Môže si konateľ s.r.o. uplatniť príspevok na rekreáciu?

Ak nemá so spoločnosťou uzavretý pracovný pomer, nemôže. Nárok podľa § 152a Zákonníka práce je viazaný na pracovný pomer trvajúci nepretržite najmenej 24 mesiacov, a zmluva o výkone funkcie ani subsidiárny mandátny režim podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka pracovným pomerom nie sú. Zároveň sa naňho nevzťahuje ani § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov, ktorý umožňuje uplatniť výdavky na rekreáciu daňovníkovi s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej nepretržite najmenej 24 mesiacov — teda napríklad živnostníkovi. Konateľ odmeňovaný výhradne za výkon funkcie tak stojí mimo obidvoch režimov.

Je výhodnejšie dať zamestnancovi benefit alebo zvýšiť mzdu?

Závisí to výlučne od toho, či benefit spadá pod niektoré oslobodenie. Ak nespadá, je daňovo úplne totožný so zvýšením hrubej mzdy — pri hodnote 500 € stojí firmu po zdanení približne 538 € a zamestnancovi ostane približne 347 €, teda 1,55 € nákladu na každé euro hodnoty. Ak ide o nepeňažné plnenie oslobodené do 500 € podľa § 5 ods. 7 písm. o), firmu to stojí približne 605 € pri hodnote 500 €, čiže 1,21 € na euro. Najefektívnejší je príspevok na rekreáciu: pri 275 € je čistý náklad firmy približne 217 €, teda 0,79 € na každé euro, ktoré zamestnanec reálne dostane. Prepočty vychádzajú zo sadzby dane z príjmov právnických osôb 21 %; pri sadzbe 10 % sa pomery menia, poradie však ostáva rovnaké.