Gastrolístok 2026: nad 9,30 € rastie už len to, čo si zamestnanec platí sám

Rozhovor, ktorý v malých firmách prebehne aspoň raz za rok, vyzerá takto: „Zdvihnime ľuďom gastrolístky, obedy zdraželi.“ Nikto nenamieta, hodnota lístka sa zvýši zo 6,98 € na 12 € a firma má pocit, že spravila slušnú vec.

Z pohľadu mechaniky zákona pritom spravila niečo úplne iné. Zvýšila sumu, ktorú si zamestnanec musí každý deň zaplatiť z vlastnej čistej mzdy — a sebe pridala 5 centov denne. Nie preto, že by na tom chcela ušetriť, ale preto, že príspevok zamestnávateľa na stravovanie má strop, ktorý sa pri hodnote lístka 9,30 € vyčerpá do posledného centa.

Tento článok je o tom strope: kde presne leží, prečo je pri sume 9,30 € minimálny príspevok zamestnávateľa zároveň aj maximálny, a čo sa naozaj stane s peniazmi nad ním. Čísla v ňom vychádzajú z metodického pokynu Finančného riaditeľstva SR č. 38/DZPaU/2025/MP z 27. novembra 2025, ktorý už pracuje so sumami platnými od 1. decembra 2025 — teda so sumami pre celý rok 2026.

Štyri čísla, z ktorých vyplýva všetko ostatné

Celá matematika stravovania stojí na jedinom vstupe: na sume stravného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. decembra 2025 je to 9,30 € (Oznámenie MPSVaR SR č. 280/2025 Z. z.) a počas roka 2026 sa nemení. Z tohto jedného čísla sa odvodia všetky ostatné:

Zaokrúhľuje sa vždy na najbližší eurocent nahor — preto 55 % z 9,30 € nie je 5,115 €, ale 5,12 €, a 75 % z 9,30 € nie je 6,975 €, ale 6,98 €.

Vetu z § 152 ods. 3 čítajú firmy len do polovice

Zákonník práce v § 152 ods. 3 hovorí, že zamestnávateľ prispieva na stravovanie „v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín“.

Prvá polovica vety je známa a citovaná všade: 55 % platí firma. Druhá polovica je tá, ktorá rozhoduje — je to strop povinnosti, nie odporúčanie. Povinnosť zamestnávateľa preto nie je „55 % z ceny jedla“, ale presnejšie: nižšia z dvoch súm — 55 % ceny jedla alebo 5,12 €.

Kým je hodnota lístka nižšia než 9,30 €, rozhoduje prvá suma a príspevok firmy s hodnotou lístka rastie. Pri hodnote presne 9,30 € sa obe sumy stretnú: 55 % z 9,30 € je 5,12 €, čo je zároveň zákonné maximum. Metodický pokyn to konštatuje doslova — „pri hodnote stravovacej poukážky 9,30 € je minimálny príspevok zamestnávateľa zároveň aj maximálnym príspevkom, t. j. 5,12 €“.

A nad 9,30 € už rastie len jedna vec: doplatok zamestnanca. Rozdiel medzi hodnotou lístka a príspevkom firmy totiž znáša zamestnanec — v praxi zrážkou z čistej mzdy. Čím krajšie číslo dá firma na lístok, tým väčšiu časť svojho zdaneného príjmu musí zamestnanec povinne minúť na obed.

Modelový príklad: tri hodnoty lístka a jedna alternatíva

Vezmime si jedného zamestnanca a 220 odpracovaných dní v roku (rok po odpočítaní dovolenky, sviatkov a bežnej práceneschopnosti). Firma zvažuje štyri varianty. Vo všetkých prispieva presne toľko, koľko jej ukladá zákon — ani cent navyše.

Čo v tej tabuľke naozaj stojí

Prechod z variantu B na variant C — teda z lístka 9,30 € na „štedrý“ lístok 12 € — stojí firmu 11,00 € ročne na jedného zamestnanca. Celý nárast je len vyšší dvojpercentný poplatok sprostredkovateľovi; samotný príspevok zostal na 5,12 €, lebo vyššie ísť zo zákona nemusí.

Toho istého zamestnanca stojí ten istý krok 594,00 € ročne. To je suma, o ktorú mu narástol povinný doplatok z čistej mzdy.

Za vylepšenie benefitu teda platí zamestnanec 54-násobok toho, čo platí zamestnávateľ. Firma pritom subjektívne cíti, že práve zvýšila benefit o 2,70 € denne — v skutočnosti zvýšila zamestnancovi povinný výdavok o 2,70 € denne. Ak zamestnanec pri lístku 9,30 € míňal celú hodnotu na obed, po zvýšení míňa viac zo svojho a rovnako sa naobeduje.

Porovnanie variantov B a D je druhé prekvapenie tej tabuľky. Zamestnávateľ v oboch prispieva rovnakých 5,12 €. Zamestnanec vo variante B dostane poukážku v hodnote 9,30 €, ale zaplatí zaň 4,18 € zo svojho. Vo variante D dostane 5,12 € v peniazoch a nezaplatí nič. Čistá pozícia zamestnanca je v oboch prípadoch rovnakých 5,12 € — s tým rozdielom, že vo variante B je viazaná na reštaurácie a obchody, ktoré poukážku prijímajú, kým vo variante D nie je viazaná na nič.

Firmu stojí variant B navyše 41,80 € ročne na zamestnanca (poplatok 0,19 € × 220 dní). Pri ôsmich zamestnancoch je to 334,40 € ročne zaplatených za to, že rovnaká suma peňazí je pre zamestnanca použiteľná na menej miestach.

Čo sa stane, keď firma predsa len chce dať viac

Zvýšiť príspevok nad 5,12 € sa dá — len s vedomím, čo to spustí. Sú na to dve cesty a jedna slepá ulička.

Cesta prvá: sociálny fond. Príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. nie je limitovaný a u zamestnanca je oslobodený od dane bez ohľadu na výšku. Je to jediný spôsob, ako dostať k zamestnancovi na obed viac než 5,12 € denne bez toho, aby z toho čokoľvek odviedol. Daňový háčik je inde: daňovým výdavkom firmy je tvorba sociálneho fondu, nie jeho čerpanie. Samotná výplata príspevku z fondu už náklad firmy nie je.

Cesta druhá: zdanený benefit. Príspevok nad rámec § 152 sa u zamestnanca stáva zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti — teda podlieha dani aj odvodom. Pre firmu zostáva daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 ZDP, ale len ak je splnená podmienka, na ktorú sa najčastejšie zabúda: musí byť dojednaný v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise a zamestnancovi skutočne zdanený. Ústne „dohodli sme sa“ tu nestačí.

Slepá ulička: oslobodenie do 500 €. Firmy, ktoré poznajú oslobodenie nepeňažného plnenia do 500 € ročne podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, ho inštinktívne skúsia použiť na tú časť stravovania, ktorá presiahla limit. Nefunguje to. Stravovanie má vlastnú úpravu oslobodenia v § 5 ods. 7 písm. b) a metodický pokyn to uzatvára bez priestoru na výklad: na hodnotu tohto nepeňažného plnenia ani na jeho časť nemožno uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) — a to ani vtedy, keby si firma vynaložené prostriedky vôbec neuplatnila ako daňový výdavok. Prečo sa tieto dve oslobodenia takto vylučujú a ako sa dá s dvoma nezávislými osami benefitov pracovať, sme rozobrali v článku o zamestnaneckých benefitoch 2026.

Dohodár, ktorému firma pošle „stravné“ na účet

Toto je miesto, kde dobrý úmysel stojí najviac. Malá firma má dvoch ľudí na dohodu, chce byť férová a posiela im spolu s odmenou 5,12 € za odpracovaný deň ako príspevok na stravu. V mzdovom softvéri to zaúčtuje rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere — teda ako oslobodené plnenie.

Oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP sa však viaže na to, že príspevok je poskytnutý podľa osobitného predpisu, ktorým je § 152 Zákonníka práce. A dohodárovi nárok na stravovanie zo zákona automaticky nevzniká. Vzniká len dvoma spôsobmi:

• ak má poskytovanie stravovania dohodnuté priamo v konkrétnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru [§ 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce] — vtedy má aj právo výberu medzi poukážkou a peniazmi a finančný príspevok je oslobodený;
• alebo ak zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 9 písm. c) rozšíri okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie. Pri tejto ceste ale dohodár právo výberu nemá — má nárok na stravovanie zabezpečené vecne, teda jedlom alebo poukážkou. Finančný príspevok by v tomto prípade nebol poskytnutý v súlade s § 152, a preto naň oslobodenie uplatniť nemožno.

Rozdiel medzi vetou v dohode a jej absenciou je pritom celý daňový režim plnenia. Ak dohoda o stravovaní mlčí a firma posiela peniaze, nejde o oslobodený príspevok na stravovanie, ale o zdaniteľnú mzdu.

Koľko to stojí v číslach

Jeden dohodár, 220 odpracovaných dní, 5,12 € denne — teda 1 126,40 € za rok. Ak je plnenie poskytnuté v súlade s § 152, zamestnanec dostane celých 1 126,40 € a firma má náklad 1 126,40 €. Nikde nič neuniká.

Ak je to preklasifikované na mzdu, tá istá suma sa rozpadne takto: odvody zamestnanca 14,4 % predstavujú 162,20 €, daň 19 % zo zvyšku (964,20 €) je 183,20 €, takže zamestnancovi zostane 781,00 €. Firma k tomu odvedie svojich 36,2 %, teda 407,76 €, a jej celkový náklad stúpne na 1 534,16 €.

Firma teda vydá 1 534,16 €, aby zamestnancovi doručila 781,00 €. Účinnosť prevodu spadne na 51 % a rozdiel 753,16 € ročne na jedného dohodára sa stratí po ceste — bez toho, aby ktokoľvek dostal o cent viac. Pri kontrole sa k tomu pripočíta ešte doplatok dane a odvodov aj s úrokom z omeškania za roky dozadu.

Tri veci, ktoré firmy zisťujú neskoro

Výber patrí zamestnancovi, nie firme. Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnej jedálni ani v jedálni iného zamestnávateľa, je podľa § 152 ods. 7 povinný umožniť zamestnancom výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom. Nie je to ponuka podľa uváženia firmy — je to jej povinnosť. Zamestnanec je potom svojím výberom viazaný 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže, takže sa nedá prepínať mesiac po mesiaci. Podrobnosti výberu si firma môže upraviť vo vnútornom predpise a je rozumné to spraviť — kým výber neprebehne, zamestnávateľ poskytuje jednu z dvoch foriem podľa vlastnej voľby.

Home office nárok neruší. Rozšírený omyl hovorí, že kto nepríde na pracovisko, nemá na stravovanie nárok. Metodický pokyn hovorí opak, a to výslovne: nárok má každý zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny odpracoval viac ako štyri hodiny, a povinnosť zamestnávateľa platí pri práci na pracovisku, počas domáckej práce a telepráce podľa § 52 ods. 1, ako aj pri príležitostnej práci z domácnosti podľa § 52 ods. 2. Výkon práce z domácnosti neznamená, že povinnosť zabezpečiť stravovanie zaniká. Ak firma prevádzkuje vlastnú jedáleň a zamestnanec na home office ju reálne využiť nemôže, vzniká dôvod na finančný príspevok podľa § 152 ods. 6 písm. d).

Elektronická forma je pravidlo, papier je výnimka. Stravovacia poukážka sa poskytuje v elektronickej forme; papierová prichádza do úvahy len vtedy, ak použitie elektronickej poukážky počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti možné nie je. A poplatok sprostredkovateľovi je zastropovaný na 2 % z hodnoty poukážky — pričom do daňových výdavkov ide až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. d) ZDP.

Čo z toho vyplýva pre malú firmu

Ak firma nemá vlastnú jedáleň, rozhodnutie sa dá zúžiť na dve otázky. Prvá: chce zamestnancom doručiť maximum, ktoré neprejde cez daň a odvody? Potom je odpoveď 5,12 € denne, a je jedno, v akej forme — hodnota poukážky nad 9,30 € už nič nepridáva firme ani zamestnancovi, len sprostredkovateľovi. Druhá: chce dať viac než 5,12 €? Potom je jediná cesta bez zdanenia sociálny fond a treba počítať s tým, že náklad si firma uplatnila už pri tvorbe fondu.

Nastavenie hodnoty lístka nad 9,30 € nie je štedrosť ani chyba, ktorú by niekto pokutoval. Je to len rozhodnutie, ktoré firma robí za zamestnanca a o ktorom zamestnanec spravidla nevie: koľko zo svojej čistej mzdy povinne minie na obed. Pri lístku 12 € je to 1 513,60 € ročne, pri finančnom príspevku 0 €.

Ak si nie ste istí, či máte stravovanie nastavené tak, aby vám sedelo v mzdách aj v daňovom priznaní — a či vaši dohodári majú tú vetu v dohode — pozrite si náš cenník vedenia účtovníctva. Mzdy a stravovanie riešime ako súčasť bežnej mesačnej agendy, nie ako príplatkovú službu. Nadväzujúce čítanie: stravné konateľa a SZČO 2026, kde platia iné pravidlá než pre zamestnancov.

Časté otázky

Má zamestnanec na home office nárok na gastrolístky?

Áno. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo na finančný príspevok má každý zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny odpracoval viac ako štyri hodiny — a metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR výslovne uvádza, že táto povinnosť platí aj počas domáckej práce a telepráce podľa § 52 ods. 1 Zákonníka práce, ako aj pri príležitostnej práci z domácnosti podľa § 52 ods. 2. Zamestnanec pracujúci z domu sa navyše podľa § 52 ods. 11 nesmie oproti kolegovi na pracovisku znevýhodniť. Ak firma zabezpečuje stravovanie vo vlastnej jedálni a zamestnanec na home office ju reálne využiť nemôže, je to dôvod poskytnúť mu finančný príspevok podľa § 152 ods. 6 písm. d).

Koľko je gastrolístok v roku 2026 a koľko z neho platí zamestnávateľ?

Minimálna hodnota stravovacej poukážky je 6,98 € (75 % zo stravného 9,30 € pri ceste 5 až 12 hodín). Zamestnávateľ prispieva najmenej 55 % z hodnoty lístka, najviac však 5,12 €. Pri lístku 6,98 € to znamená príspevok 3,84 €, pri lístku 9,30 € príspevok 5,12 € — a pri akejkoľvek vyššej hodnote lístka zostáva povinný príspevok zamestnávateľa na 5,12 €, takže celý rozdiel dopláca zamestnanec.

Môže si zamestnanec vybrať peniaze namiesto gastrolístkov?

Áno, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v zariadení iného zamestnávateľa. V takom prípade je podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce povinný umožniť zamestnancom výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Zamestnanec je svojím výberom viazaný 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Suma finančného príspevku musí byť v rovnakej výške ako príspevok, ktorým zamestnávateľ prispieva porovnateľným zamestnancom na poukážku, najmenej však 3,84 € a najviac 5,12 € na zmenu.

Majú dohodári nárok na stravné lístky alebo na finančný príspevok?

Zo zákona automaticky nie. Nárok im vzniká buď tým, že majú poskytovanie stravovania dohodnuté priamo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru [§ 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce], alebo tým, že zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíri okruh osôb podľa § 152 ods. 9 písm. c). Rozdiel je zásadný: pri prvej ceste má dohodár aj právo výberu a finančný príspevok je oslobodený od dane, pri druhej ceste právo výberu nemá a finančný príspevok by nebol poskytnutý v súlade s § 152 — teda by išlo o zdaniteľný príjem s odvodmi.

Môže firma prispieť na stravu viac ako 5,12 € denne?

Môže, ale nie cez § 152. Bez zdanenia sa to dá jedine príspevkom zo sociálneho fondu — ten podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. nie je limitovaný a u zamestnanca je oslobodený v plnej výške; daňovým výdavkom firmy je však už tvorba fondu, nie jeho čerpanie. Druhou možnosťou je poskytnúť viac ako zdanený zamestnanecký benefit: u zamestnanca to podlieha dani a odvodom a pre firmu je to daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 ZDP len vtedy, ak bol benefit dojednaný v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise a bol zamestnancovi zdanený. Oslobodenie nepeňažného plnenia do 500 € podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP na stravovanie použiť nemožno.