Zoznam bankových účtov 2026: dodávateľ riskuje najviac 10 000 €, vy celú jeho DPH — a rozhoduje deň, keď ste dali príkaz banke

Existuje verejný zoznam, ktorý sa aktualizuje každý pracovný deň, je zadarmo, dá sa stiahnuť v XML aj CSV — a väčšina firiem ho nikdy neotvorila. Volá sa Zoznam platiteľov DPH s číslami bankových účtov, ktoré používajú na podnikanie a vedie ho Finančné riaditeľstvo SR.

Zaujímavé na ňom nie je to, čo obsahuje. Zaujímavé je, kto zaplatí za to, že v ňom niečo chýba.

Povinnosť oznámiť účet má dodávateľ. Jeho vlastná sankcia je zastropovaná desiatimi tisícmi eur. Následok toho, že ju nesplnil, však dopadne na odberateľa — a ten strop nemá žiadny. Je ním celá DPH z faktúry.

Čo presne § 6 prikazuje dodávateľovi

Ustanovenie sa volá Osobitná oznamovacia povinnosť platiteľa a pozostáva z troch príkazov:

Prvá vec, ktorú si treba všimnúť: v celom § 6 nie je ani jedno číslo. Žiadnych pätnásť dní, žiadnych tridsať. Len „bezodkladne“ a „predtým, ako ho začne používať“. To nie je nedbanlivosť zákonodarcu — je to zámer. Účet, ktorý nie je v zozname, sa nemá používať vôbec.

Praktický dôsledok je nepríjemný pre obe strany. Firma, ktorá sa práve stala platiteľom, nemá žiadne ochranné okno, v ktorom by ju zákon toleroval. A jej prvý odberateľ nemá kde overiť účet, ktorý v zozname ešte nie je — hoci dodávateľ nič neporušil, len ho ešte nestihli zverejniť.

Oznámenie sa podáva podľa § 6 ods. 5 elektronicky, na tlačive, ktorého vzor určuje Finančné riaditeľstvo. Podľa § 6 ods. 6 riaditeľstvo zoznam zverejňuje a aktualizuje. Verejne dostupný je ako online zoznam filtrovateľný podľa IČ DPH, ako export do PDF, XLS a CSV a ako XML v komprimovanom súbore.

Prečo to platí odberateľ

Kľúč je v § 69 ods. 13 zákona o DPH. Ten hovorí, že odberateľ ručí za daň dodávateľa, ak dodávateľ daň nezaplatil alebo sa stal neschopným ju zaplatiť a odberateľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal a mohol, že daň nebude zaplatená.

A potom zákon vymenuje, čo je takým dostatočným dôvodom. Sú presne tri:

Tu je jadro celého článku a zároveň vec, ktorú väčšina prehľadov o ručení za DPH uvádza nesprávne. Zverejnenie dodávateľa na takzvanej čiernej listine medzi týmito tromi dôvodmi nie je. Zoznam osôb s dôvodmi na zrušenie registrácie upravuje samostatný odsek — § 69 ods. 14 — a ten je čisto publikačný: ukladá Finančnému riaditeľstvu takúto osobu zverejniť. Nerobí zo zverejnenia zákonom pomenovaný dostatočný dôvod ručenia. (Neznamená to, že je bez významu: do všeobecného testu „vedel alebo vedieť mal a mohol“ vstúpiť môže. Ale nie je to jeden z troch dôvodov, ktoré zákon vymenúva.)

Zoznam troch dôvodov je pritom v tomto znení nemenný minimálne od 1. januára 2024 — zmenilo sa len číslovanie odseku, ktoré bolo v roku 2024 ešte ods. 14 a od roku 2025 je ods. 13. Staršie články, ktoré citujú „§ 69 ods. 14“, teda nemusia byť vecne mimo; ale kto v nich číta o čiernej listine ako o písmene, číta niečo, čo v zákone nie je.

Písmeno c) nie je ustanovenie o podvode

Písmená a) a b) majú niečo spoločné: obe opisujú situáciu, ktorá vyzerá podozrivo. Cena mimo trhu. Ten istý človek na oboch stranách obchodu. Kto sa im chce vyhnúť, stačí, aby nerobil čudné obchody.

Písmeno c) nechce nič z toho. Nepýta sa, či bol dodávateľ dôveryhodný, či cena sedela, ani či ste mali dôvod na podozrenie. Pýta sa jedinú vec: bolo číslo účtu, na ktoré odišli peniaze, v ten deň v zozname?

To znamená, že písmeno c) sa spustí aj v úplne bežnej situácii, v ktorej nikto nič nezamýšľal:

• dodávateľ prešiel do inej banky a nový účet neoznámil,
• dodávateľ zriadil druhý účet pre konkrétnu zákazku a použil ho skôr, než ho oznámil,
• dodávateľ zrušil pôvodný účet, oznámil to, ale na faktúre ostalo staré číslo z účtovného softvéru,
• dodávateľ sa práve stal platiteľom a zoznam ho ešte nestihol zverejniť.

Vo všetkých štyroch prípadoch je dodávateľ obyčajná firma, ktorá si neplní administratívnu povinnosť. A vo všetkých štyroch prípadoch urobí ručiteľov zo všetkých svojich odberateľov naraz — bez toho, aby o tom ktokoľvek z nich vedel.

Rozhoduje deň, keď ste dali príkaz banke

Písmeno c) má na konci vlastnú definičnú vetu, ktorá sa ľahko prehliadne. Za deň uskutočnenia platby sa považuje deň, keď platiteľ zadal poskytovateľovi platobných služieb pokyn na vklad alebo prevod prostriedkov.

Nie deň vystavenia faktúry. Nie deň splatnosti. Nie deň, keď peniaze pripísali dodávateľovi. Deň, keď ste v internetbankingu klikli na „odoslať“.

Z toho vyplývajú tri veci, ktoré v praxi rozhodujú:

1. Overenie pri prijatí faktúry je overenie nesprávneho dňa. Faktúra príde 2. marca so splatnosťou 16. marca. Ak ste zoznam pozreli 2. marca a zaplatili 16. marca, overili ste stav spred dvoch týždňov.
2. Trvalý príkaz overíte raz a zaplatíte dvanásťkrát. Pri opakovaných platbách za nájom, servis alebo paušál sa overuje každá jednotlivá platba, nie zmluva.
3. Dôkazom je stav zoznamu k tomu dňu. Neskoršie tvrdenie „veď účet tam dnes je“ nehovorí nič o tom, či tam bol vtedy.

Modelový príklad: dve faktúry, jeden dodávateľ, rozdiel 2 760 €

Firma odoberá materiál od toho istého dodávateľa. Dodávateľ v marci prešiel do inej banky. Nový účet oznámil Finančnej správe až 22. apríla.

Obe faktúry sú od toho istého dodávateľa, za ten istý materiál, na ten istý účet, s tou istou cenou za kilogram. Rozdiel je čisto v dátume — a je to rozdiel 2 760 €. Ak by dodávateľ následne daň neodviedol a stal sa neschopným ju zaplatiť, daňový úrad môže tých 2 760 € vymáhať od odberateľa rozhodnutím podľa § 69b ods. 3, splatným do ôsmich dní; odvolanie proti nemu podľa § 69b ods. 4 nemá odkladný účinok. Odpočet DPH pritom odberateľ nestráca — stráca tú istú sumu druhýkrát.

Procesnú stránku ručenia vrátane osemdňovej lehoty, zabavenia nadmerného odpočtu podľa § 69b ods. 6 a možnosti zaplatiť daň priamo správcovi dane podľa § 69c sme rozobrali v článku Ručenie za DPH 2026. Tento článok je o kroku, ktorý mu predchádza — a ktorý stojí nula eur.

§ 6 ods. 7: požičať účet znamená prevziať cudziu DPH

Zrkadlová pasca je v odseku, o ktorom sa hovorí ešte menej. § 6 ods. 7 rieši situáciu, keď platiteľ oznámi účet, ktorý patrí inej osobe — faktoringovej spoločnosti, spoločníkovi, sesterskej firme, komukoľvek.

Zákon takýto účet na účely zákona o DPH uzná: považuje sa za bankový účet platiteľa a platiteľ musí súčasne oznámiť meno alebo názov osoby, ktorej patrí. Cena je však v poslednej vete:

Osoba, ktorej tento bankový účet patrí, je spoločne a nerozdielne zodpovedná za daň z dodania tovaru alebo služby uvedenú na faktúre, ak dodávateľ túto daň alebo jej časť neuhradil v lehote splatnosti a protihodnota za toto plnenie alebo jej časť bola zaplatená na tento bankový účet.

Stojí za to prečítať si to ešte raz. Nejde o ručenie podľa § 69b, ktoré má rozhodnutie, osemdňovú lehotu a možnosť nazerať do spisu. Ide o spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za daň — inštitút, pri ktorom si veriteľ vyberá, od koho bude plniť žiadať.

Prakticky to znamená jedno: ak spoločník nechá firmu inkasovať na svoj súkromný účet, ak jedna firma v skupine používa účet druhej, alebo ak sa pri faktoringu platí na účet faktora, majiteľ toho účtu sa stáva spoluzodpovedným za DPH z každej faktúry, ktorá naň príde a nebude zaplatená. Nie za províziu. Za daň.

Čo to stojí dodávateľa: nie pokuta, ale zamrznuté peniaze

Keď sa dodávateľa spýtate, prečo účet neoznámil, odpoveď býva ekonomická: pokuta je malá, tak sa to nerieši. Tá úvaha je správna v prvej polovici a úplne mimo v druhej.

Pokuty naozaj malé sú:

Ozajstný náklad je inde a v zákone o DPH je rozpísaný na troch miestach:

• § 79 ods. 9 — daňový úrad vráti nadmerný odpočet len na účet oznámený podľa § 6. Iný účet nie je alternatíva, je to prekážka.
• § 79 ods. 10 — ak platiteľ povinnosť nesplnil, úrad vráti odpočet až do desiatich dní odo dňa, keď ju dodatočne splní. A pridáva vetu, ktorá to uzatvára: lehota na vrátenie sa považuje za dodržanú. Úrad teda nie je v omeškaní, hoci peniaze neposlal.
• § 79a ods. 2 — doba, počas ktorej úrad nemohol odpočet vrátiť práve z tohto dôvodu, sa nezapočítava do výpočtu úroku za zadržanie nadmerného odpočtu.

Rovnaká logika platí podľa § 69c ods. 6 aj pre daňový preplatok, ktorý vznikne, keď odberateľ zaplatí daň za dodávateľa priamo správcovi dane.

Poskladané dokopy to znamená, že neoznámený účet nie je pokutovaný priestupok, ale zadržanie vlastných peňazí bez nároku na úrok a bez omeškania na strane úradu. Pre firmu, ktorá pravidelne vykazuje nadmerný odpočet — typicky exportér, e-shop s nákupmi v EÚ alebo stavebná firma v režime prenesenia daňovej povinnosti — je to podstatne drahšie než horná hranica pokuty.

Jedno napätie, ktoré má zmysel pomenovať

V písmene c) je vec, ktorá stojí za pozornosť každému, kto by rozhodnutie o ručení niekedy napádal. Vedomostný test v úvodnej vete § 69 ods. 13 sa posudzuje v čase vzniku daňovej povinnosti — teda spravidla ku dňu dodania. Skutočnosť podľa písmena c) však nastáva až v deň platby, ktorý je pri bežnej splatnosti neskôr.

Zákon teda preukazuje vedomosť k skoršiemu dňu skutočnosťou, ktorá sa stane neskôr. Je to výkladové napätie, nie medzera, cez ktorú sa dá pohodlne prejsť — orgány aj literatúra pracujú s písmenom c) ako s účinným dôvodom a rozhodnutia sa naň bežne opierajú. Argument to však je, a v konkrétnom spore môže mať váhu. Praktický záver z neho je jediný: overovať aj tak, lebo overenie stojí nula a spor stojí právnika.

Podobne stojí za zmienku, že písmeno c) predpokladá platbu na účet. Úhrada v hotovosti tento dostatočný dôvod nenapĺňa. Praktický význam to má malý: od 1. januára 2026 je zakázaná hotovostná platba nad 5 000 €, ktorej sa zúčastňuje podnikateľ — mechaniku sme rozobrali v článku Limit platieb v hotovosti 2026 — a všeobecný test „vedel alebo vedieť mal a mohol“ platí ďalej bez ohľadu na formu úhrady.

Čo s tým prakticky

Celá obrana je jeden krok a stojí nula eur. Ide len o to, zaradiť ho na správne miesto — nie k prijatiu faktúry, ale k platobnému príkazu.

1. Overte účet v deň zadania príkazu, nie v deň prijatia faktúry. Pri hromadnej platbe je to jedna kontrola na dávku, nie na faktúru.
2. Uložte dôkaz z toho dňa. Screenshot alebo riadok z CSV exportu s dátumom. Neskoršia spomienka nie je dôkaz; export z konkrétneho dňa áno.
3. Automatizujte to pre platby nad určitú sumu. Zoznam sa dá stiahnuť ako XML aj CSV, takže párovanie IČ DPH a IBAN-u pred odoslaním dávky zvládne bežný účtovný alebo bankový nástroj. Prah si zvoľte tam, kde vás strata celej DPH z faktúry bolí.
4. Pri novom dodávateľovi počítajte s tým, že v zozname byť ešte nemusí. Ak tam nie je, riešením nie je nezaplatiť, ale zaplatiť daň podľa § 69c priamo správcovi dane — celková zaplatená suma je rovnaká.
5. Ako dodávateľ oznámte každý účet, ktorý vám niečo inkasuje. Vrátane toho druhého, ktorý ste zriadili „len na jednu zákazku“.
6. Nikdy nenechajte firmu inkasovať na cudzí účet bez toho, aby ste vedeli o § 6 ods. 7. Majiteľ účtu preberá spoluzodpovednosť za daň, nie za províziu.

Ak si nie ste istí, či máte oznámené všetky účty, alebo či vaša agenda platieb takúto kontrolu vôbec robí, je to otázka na jedno popoludnie nad výpisom z Finančnej správy a zoznamom vašich bankových účtov — nie dôvod na projekt. Rozsah a ceny našich služieb nájdete v cenníku účtovníctva, agendu DPH pre spoločnosti riešime v rámci vedenia účtovníctva pre s.r.o.

Zhrnutie v šiestich vetách

1. Oznámiť bankový účet je povinnosť dodávateľa podľa § 6 zákona o DPH; zaplatiť za jej nesplnenie môže odberateľ.
2. Platba na účet, ktorý v deň príkazu nebol v zozname, je podľa § 69 ods. 13 písm. c) dostatočným dôvodom ručenia — bez podozrivej ceny, prepojených osôb aj bez podvodu.
3. Rozhoduje deň zadania príkazu banke, nie deň faktúry ani deň pripísania.
4. Čierna listina podľa § 69 ods. 14 nie je jedným z troch vymenovaných dôvodov; to ustanovenie je publikačné.
5. Kto podľa § 6 ods. 7 požičia firme svoj účet, stáva sa spoločne a nerozdielne zodpovedným za daň z faktúr, ktoré naň prídu.
6. Dodávateľa neoznámený účet nestojí najmä pokutu (najviac 10 000 €), ale zadržaný nadmerný odpočet bez nároku na úrok podľa § 79 ods. 9 a 10 a § 79a ods. 2.

Časté otázky

Ako si overiť bankový účet dodávateľa v zozname Finančnej správy?

Finančné riaditeľstvo SR zverejňuje podľa § 6 ods. 6 zákona o DPH Zoznam platiteľov DPH s číslami bankových účtov, ktoré používajú na podnikanie. Je verejný, bezplatný a aktualizuje sa priebežne. Vyhľadáva sa podľa identifikačného čísla pre daň (IČ DPH) dodávateľa a okrem čísla účtu obsahuje aj IČO, meno alebo názov a adresu. Dostupný je ako online zoznam, ako export do PDF, XLS a CSV a ako XML v komprimovanom súbore, takže sa dá napojiť aj na účtovný alebo bankový nástroj. Kľúčové je overovať v deň, keď zadávate platobný príkaz — § 69 ods. 13 písm. c) výslovne definuje deň uskutočnenia platby ako deň, keď platiteľ zadal poskytovateľovi platobných služieb pokyn na prevod, nie deň splatnosti ani deň pripísania sumy dodávateľovi.

Čo sa stane, keď zaplatím faktúru na účet, ktorý nie je v zozname?

Samotná platba nie je priestupok a odpočet DPH nestrácate. Naplní sa však dostatočný dôvod podľa § 69 ods. 13 písm. c) zákona o DPH, teda zákonom pomenovaný dôvod na to, že ste vedieť mali a mohli, že daň nebude zaplatená. Ak dodávateľ daň z tejto faktúry neodvedie v lehote splatnosti alebo sa stane neschopným ju zaplatiť, daňový úrad dodávateľa vám môže rozhodnutím podľa § 69b ods. 3 uložiť povinnosť uhradiť ju za neho. Lehota je osem dní od doručenia rozhodnutia a odvolanie podľa § 69b ods. 4 nemá odkladný účinok. Podľa § 69b ods. 6 môže úrad na úhradu použiť aj váš vlastný nadmerný odpočet. Ak sa dodávateľ zrušil bez právneho nástupcu, na vašom ručení sa podľa § 69b ods. 2 nič nemení.

Do kedy musí platiteľ DPH oznámiť nový bankový účet?

Zákon neuvádza počet dní. § 6 ods. 1 ukladá oznámiť každý vlastný účet používaný na podnikanie bezodkladne odo dňa, keď sa osoba stala platiteľom, alebo odo dňa, keď si taký účet následne zriadila. § 6 ods. 2 je ešte prísnejší: ďalší účet treba oznámiť predtým, ako sa začne používať na podnikanie. § 6 ods. 3 pridáva rovnako bezodkladnú povinnosť oznámiť akúkoľvek zmenu, doplnenie alebo zrušenie už oznámeného účtu. Oznamuje sa elektronicky na tlačive, ktorého vzor zverejňuje Finančné riaditeľstvo (§ 6 ods. 5). Praktický výklad je jednoduchý: účet, ktorý ešte nie je oznámený, sa nemá používať na inkaso.

Aká je pokuta za neoznámenie bankového účtu platiteľom DPH?

Sú dve situácie a obe končia na rovnakom strope. Ak platiteľ na tlačive uvedie nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje, daňový úrad mu podľa § 6 ods. 8 zákona o DPH uloží pokutu do 10 000 €, pričom prihliada na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu; dolná hranica určená nie je. Ak platiteľ oznamovaciu povinnosť nesplní vôbec, ide o správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. c) daňového poriadku a pokuta je podľa § 155 ods. 1 písm. d) od 100 € do 10 000 €. Väčší náklad však býva inde: podľa § 79 ods. 9 a 10 zákona o DPH daňový úrad vráti nadmerný odpočet len na oznámený účet a až po dodatočnom splnení povinnosti, pričom lehota sa považuje za dodržanú, a podľa § 79a ods. 2 sa toto obdobie nezapočítava do výpočtu úroku za zadržanie odpočtu.

Môžem nechať odberateľa platiť na účet inej firmy alebo na svoj súkromný účet?

Môžete, ale zákon si za to vyberá cenu od majiteľa účtu. Podľa § 6 ods. 7 zákona o DPH sa účet patriaci inej osobe považuje za bankový účet platiteľa, ak ho platiteľ oznámi — a platiteľ musí súčasne oznámiť meno a priezvisko alebo názov osoby, ktorej účet patrí. Táto osoba je potom spoločne a nerozdielne zodpovedná za daň uvedenú na faktúre, ak ju dodávateľ alebo jej časť neuhradil v lehote splatnosti a protihodnota alebo jej časť prišla na tento účet. Nejde o ručenie podľa § 69b s rozhodnutím a osemdňovou lehotou, ale o priamu solidárnu zodpovednosť za daň. Týka sa to rovnako faktoringu, súkromného účtu spoločníka aj účtu sesterskej spoločnosti v skupine.