Neuhradené záväzky 2026: po 1 080 dňoch zdaníte celý dlh, ktorý ešte stále dlžíte — a dohoda o novej splatnosti vám lehotu zo zákona nepredĺži

Účtovný softvér ukáže zisk. Banka ukáže nulu. Väčšina majiteľov malých firiem tento rozpor pozná a vysvetľuje si ho tým, že peniaze sú v pohľadávkach — teda že raz prídu.

Je tu však druhá, oveľa menej známa príčina, ktorá funguje presne opačne: nezaplatené faktúry, ktoré dlžíte VY. Zákon o dani z príjmov ich po čase pripočíta k základu dane, aj keď ste z nich nikomu nič nezaplatili.

Ustanovenie sa volá § 17 ods. 27 a je jedným z mála miest v zákone, kde daňová povinnosť vzniká z toho, že peniaze nemáte. A čo je podstatnejšie: vznikne skôr, než dodávateľovi zanikne právo od vás tie peniaze vymáhať.

Tri kroky, ktoré začínajú dňom splatnosti

Zákon nepracuje s tým, či ste faktúru uznali, či prebieha spor ani či dodávateľ upomína. Pracuje s jediným dátumom — s dohodnutou lehotou splatnosti — a s počtom dní, ktoré od nej uplynuli.

Slovo „v úhrne“ je dôležité: nejde o tri samostatné zvýšenia po 20 %, 50 % a 100 %, ale o kumulatívny prah. V druhom roku sa dopĺňa rozdiel do 50 %, v treťom zvyšok do 100 %.

Zvýšenie sa robí mimo účtovníctva — je to položka zvyšujúca základ dane v daňovom priznaní, nie účtovný zápis. Výsledok hospodárenia zostáva nedotknutý, daň nie.

Vzťahuje sa to na záväzok prislúchajúci k výdavku, ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom — a zákon výslovne dodáva, že aj na záväzok k odpisovanému a neodpisovanému majetku, k zásobám, k finančnému majetku a k inému majetku. Na tú vetu o zásobách sa o chvíľu vrátime, pretože je to najnepríjemnejšia časť celého ustanovenia.

Prvý nález: „najmenej“ na jednej strane, „do výšky“ na druhej

Tá istá faktúra má dve strany. Zákon obe rieši rovnakými dňami a rovnakými percentami — na strane veriteľa cez opravné položky v § 20 ods. 14. Na prvý pohľad symetria. Pri doslovnom čítaní však symetria mizne.

Prakticky to znamená toto: ak dodávateľ opravnú položku nevytvorí — čo je v malých firmách skôr pravidlo než výnimka, pretože ide o dobrovoľný účtovný úkon — štát z tej istej nezaplatenej faktúry vyberie daň od dlžníka a úľavu neposkytne nikomu.

A v prípade, keď si dve firmy navzájom fakturujú a pohľadávku by bolo možné započítať, § 20 ods. 15 veriteľovi úľavu odoprie výslovne — kým dlžníkovi žiadna zrkadlová výnimka nesvedčí.

Veriteľskú stranu, teda opravné položky a odpis pohľadávky, sme rozobrali samostatne v článku o neuhradených faktúrach a odpise pohľadávky. Tento článok je jeho druhá polovica.

Druhý nález: splatnosť sa nedá predĺžiť a zákon to hovorí doslova

Prvá reakcia každého podnikateľa, ktorý sa o tomto ustanovení dozvie, je rovnaká: dohodneme sa s dodávateľom na novej splatnosti a lehota začne plynúť odznova.

Zákonodarca to predvídal. Priamo v texte ods. 27 je vsunutá veta:

„…ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako…“

Dodatok o novej splatnosti je obchodne úplne platný — dodávateľ vás skutočne nemôže žalovať skôr. Na daňovú lehotu však nemá vplyv. Daňový úrad počíta dni od pôvodnej dohodnutej splatnosti a na dodatok neprihliada.

Tretí nález: novácia dedí pôvodnú splatnosť, zmenka nie je úhrada

Druhá reakcia býva sofistikovanejšia: nepredĺžime splatnosť, ale nahradíme starý záväzok novým — novým zmluvným vzťahom, novou zmluvou o pôžičke, novým dokladom. Nový záväzok, nová splatnosť.

Aj táto cesta je pomenovaná. § 17 ods. 32 písm. c) hovorí, že ak sa doterajší záväzok nahrádza novým, základ dane sa zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového — a dodáva, že „na účely odseku 27 sa lehotou splatnosti záväzku rozumie splatnosť pôvodného záväzku“.

Novácia teda nezastaví nič. Znížiť základ dane pomôže len v rozsahu, v akom vám veriteľ časť dlhu skutočne odpustil. Prepis papiera bez odpustenia je z daňového pohľadu nulová operácia.

Tretia obvyklá cesta — zaplatiť zmenkou — je zavretá jednou vetou v § 17 ods. 32 písm. a): „za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou“.

Modelový príklad: faktúra 60 000 €, daň 12 600 €, dlh stále platný

S.r.o. s ročnými výnosmi 240 000 € (sadzba dane 21 % podľa § 15 písm. b) bodu 1b) dostane faktúru za tovar na 60 000 € bez DPH so splatnosťou 15. 3. 2023. Dodávateľ tovar dodal, firma ho prevzala, zaplatiť ho nikdy nedokázala.

Firma teda za tri roky odvedie 12 600 € dane z faktúry, na ktorú nikdy nemala peniaze. Odvedie ich v hotovosti, pretože daň sa platí prevodom, nie zápisom.

A teraz to podstatné: k 27. 2. 2026, keď je záväzok zdanený na 100 %, dodávateľ svoje právo ešte ani zďaleka nestratil.

Štvrtý nález: daň príde skôr než premlčanie

Všeobecná premlčacia doba v obchodnom záväzkovom vzťahu je podľa § 397 Obchodného zákonníka štyri roky. Podľa § 392 ods. 1 začína plynúť odo dňa, keď sa mal záväzok splniť — teda od tej istej splatnosti, od ktorej ráta aj daňový zákon.

Obe lehoty štartujú v ten istý deň a daňová je o 381 dní kratšia. Existuje teda celý rok, počas ktorého ste už zaplatili daň z celého dlhu — a dodávateľ vás zaň stále môže žalovať v plnej výške.

Rok nie je ani horná hranica. § 401 Obchodného zákonníka dovoľuje strane, voči ktorej sa právo premlčuje, písomným vyhlásením premlčaciu dobu predĺžiť, a to aj opakovane, celkovo až na desať rokov. Podpis pod takým vyhlásením — bežná súčasť splátkových dohôd — teda predĺži vymáhateľnosť dlhu, ale nevráti ani euro dane.

Piaty nález: tovar v sklade sa zdaní skôr, než sa stane nákladom

Vráťme sa k vete z ods. 27, ktorá sa vzťahuje aj na záväzky k zásobám a k majetku.

Pri nepredanom tovare na sklade nevznikol zatiaľ žiadny daňový náklad — obstarávacia cena sa do základu dane dostane až v momente predaja. Napriek tomu sa nezaplatený záväzok voči dodávateľovi tohto tovaru po 360 dňoch pripočítava k základu dane.

Táto veta má aj druhý, dôležitejší význam. Ustanovenie sa bežne vysvetľuje ako nástroj, ktorý „vracia späť odpočet, ktorý si firma uplatnila a nezaplatila zaň“. Zásoby dokazujú, že to tak nie je — zákon dodaňuje aj tam, kde sa nikdy nič neodpočítalo.

Napätie, ktoré má zmysel pomenovať

Z toho vyplýva otázka, ktorú zákon nerieši výslovne. § 17 ods. 19 vymenúva výdavky, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení — okrem iného nájomné, provízie za sprostredkovanie, marketingové štúdie, poradenské a právne služby zatriedené do kódov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22 a zmluvné pokuty či úroky z omeškania u dlžníka.

Ak takú faktúru nezaplatíte, náklad ste si do základu dane nikdy nedali. Otázka, či sa napriek tomu uplatní dodanenie podľa ods. 27, nie je v zákone zodpovedaná jednou vetou a v praxi sa vykladá tak, že sa dodaňovať nemá — logika je, že nemožno vrátiť odpočet, ktorý sa nikdy neuplatnil.

Ten výklad je rozumný, ale jeho oporu v texte oslabuje práve veta o zásobách, ktorú sme rozobrali vyššie. Toto je miesto, kde sa oplatí mať postup vopred dohodnutý s účtovníkom a zdokumentovaný — nie aby ste ho riešili až pri kontrole.

Kedy sa zvýšenie vráti späť

§ 17 ods. 32 popisuje štyri situácie, v ktorých sa základ dane opäť znižuje. Nie sú si rovnocenné.

Dve poznámky k tabuľke, ktoré v prehľadoch spravidla chýbajú.

Prvá. Písmeno a) svojou dikciou pokrýva prípad, keď zvýšenie už dosiahlo 100 %. Pri stupňoch 20 % a 50 % sa korekcia po úhrade dosahuje mechanikou samotného ods. 27 — v roku, v ktorom záväzok už neexistuje, nie je čo držať „v úhrne“ na požadovanej úrovni. Výsledok je rovnaký, cesta k nemu je iná, a preto sa oplatí mať ju v priznaní čitateľne zdokladovanú.

Druhá. Pri premlčaní je úľava zastropovaná zaúčtovaným výnosom. Ak sa o zániku záväzku neúčtuje — čo sa v zanedbanom účtovníctve stáva —, zvýšenie základu dane zostane a úľava nepríde nikdy. Zdanili ste dlh, ktorý už neexistuje.

Koho sa ustanovenie netýka

Zoznam je krátky a stojí za to si ho prečítať dvakrát. Pre bežnú s.r.o. v podvojnom účtovníctve neexistuje mimosúdna cesta von. Buď zaplatí, alebo jej dlh veriteľ odpustí, alebo skončí pred súdom.

Čo s tým prakticky

1. Urobte si súpis záväzkov podľa dátumu splatnosti, nie podľa dátumu faktúry. Rozhoduje dohodnutá splatnosť; pri faktúrach so splatnosťou 60 alebo 90 dní je rozdiel podstatný.
2. Označte si tri hranice — 360, 720 a 1 080 dní — a sledujte, ktoré záväzky ich prekročia do 31. decembra. Prekročenie počas roka sa premietne do priznania za ten rok.
3. Nespoliehajte sa na dodatok o splatnosti ani na prepis zmluvy. Daňovú lehotu nezastavia. Zastaví ju len úhrada alebo skutočné odpustenie časti dlhu.
4. Odpustenie časti dlhu si dajte písomne a s dátumom. Je to jediný mimosúdny nástroj, ktorý ods. 32 písm. c) uznáva.
5. Ak sa záväzok premlčal alebo zanikol, zaúčtujte o tom výnos. Bez zaúčtovaného výnosu je úľava podľa ods. 32 písm. b) zastropovaná na nule.
6. Čiastočná úhrada sa počíta. Percentá sa vzťahujú na menovitú hodnotu alebo jej nesplatenú časť — každé zaplatené euro zmenšuje základ pre výpočet.

Ak vediete podvojné účtovníctvo sami alebo máte účtovníka, ktorý pripravuje len priznanie z hotových výkazov, tento test v ňom spravidla nie je. Naše vedenie účtovníctva pre s.r.o. zahŕňa kontrolu vekovej štruktúry záväzkov pred uzávierkou; ceny sú zverejnené v cenníku účtovníctva.

Zhrnutie v šiestich vetách

1. Nezaplatený záväzok zvyšuje základ dane o 20 % po 360 dňoch, o 50 % po 720 a o 100 % po 1 080 dňoch od dohodnutej splatnosti.
2. Tú splatnosť „na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť“ — dodatok, novácia ani zmenka lehotu nezastavia.
3. Daň z celého dlhu zaplatíte 1 080. deň, dodávateľ stráca právo vymáhať ho až 1 461. deň — a písomným vyhlásením si ho môže predĺžiť až na desať rokov.
4. Na strane veriteľa je rovnaká schéma napísaná ako dobrovoľný strop, na strane dlžníka ako povinný prah.
5. Dodaňujú sa aj záväzky k zásobám, teda tam, kde náklad ešte vôbec nevznikol.
6. Mimosúdne cesty von sú dve: zaplatiť alebo dosiahnuť odpustenie časti dlhu. Zvyšok rieši súd.

Časté otázky

Musí s.r.o. zdaniť faktúru, ktorú nezaplatila dodávateľovi?

Áno, ak vedie podvojné účtovníctvo a od dohodnutej lehoty splatnosti uplynulo viac ako 360 dní. Podľa § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane zvýši tak, aby zvýšenie predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti; po 720 dňoch najmenej 50 % a po 1 080 dňoch najmenej 100 %. Nejde o účtovný zápis, ale o položku zvyšujúcu základ dane priamo v daňovom priznaní. Ustanovenie sa netýka daňovníka v jednoduchom účtovníctve ani živnostníka s paušálnymi výdavkami, pretože upravuje len základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c).

Pomôže, keď sa s dodávateľom dohodnem na novej lehote splatnosti?

Obchodne áno, daňovo nie. § 17 ods. 27 obsahuje vsunutú vetu, podľa ktorej ide o dohodnutú lehotu splatnosti záväzku, „ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť“. Dodatok o novej splatnosti je platný a dodávateľ vás podľa neho nemôže žalovať skôr, lehota 360, 720 a 1 080 dní však plynie ďalej od pôvodnej splatnosti. Rovnako neúčinné je nahradiť starý záväzok novým: § 17 ods. 32 písm. c) hovorí, že „na účely odseku 27 sa lehotou splatnosti záväzku rozumie splatnosť pôvodného záväzku“, a základ dane sa zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje nový. Pomôže teda len skutočné odpustenie časti dlhu.

Kedy sa zvýšenie základu dane vráti späť?

§ 17 ods. 32 uvádza štyri situácie. Pri úhrade sa základ dane zníži o uhradenú sumu v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok uhradený — pričom nahradenie záväzku zmenkou sa za úhradu nepovažuje. Pri premlčaní, zániku alebo odpise záväzku sa zníži o sumu, o ktorú sa predtým zvyšoval, ale najviac do výšky zaúčtovaného výnosu. Pri nahradení novým záväzkom len o rozdiel menovitých hodnôt. A pri súdom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne alebo vyhlásení konkurzu o celú sumu, pričom na záväzky obsiahnuté v potvrdenom pláne sa dodanenie neuplatní vôbec.

Vzťahuje sa dodanenie záväzkov aj na tovar, ktorý mám ešte na sklade?

Áno. § 17 ods. 27 sa výslovne vzťahuje aj na záväzok prislúchajúci k výdavku k odpisovanému a neodpisovanému majetku, k zásobám, k finančnému majetku a k inému majetku. Pri nepredanom tovare pritom obstarávacia cena zatiaľ nie je daňovým výdavkom — do základu dane vstúpi až pri predaji. Nezaplatený záväzok voči dodávateľovi tohto tovaru sa napriek tomu po 360 dňoch pripočítava. Je to zároveň dôvod, prečo sa ustanovenie nedá vysvetliť len ako vrátenie už uplatneného odpočtu.

Prečo daň z nezaplateného dlhu prichádza skôr než jeho premlčanie?

Pretože obe lehoty začínajú v rovnaký deň, ale majú rôznu dĺžku. Daňové dodanenie na 100 % nastupuje po 1 080 dňoch od dohodnutej splatnosti. Všeobecná premlčacia doba v obchodnom záväzkovom vzťahu je podľa § 397 Obchodného zákonníka štyri roky, teda 1 461 dní, a podľa § 392 ods. 1 plynie odo dňa, keď sa mal záväzok splniť. Medzi oboma dátumami je 381 dní, počas ktorých je dlh zdanený v plnej výške a súčasne v plnej výške vymáhateľný. Podľa § 401 Obchodného zákonníka sa navyše premlčacia doba dá písomným vyhlásením predĺžiť, a to aj opakovane, celkovo až na desať rokov — vyhlásenie robí strana, voči ktorej sa právo premlčuje, teda samotný dlžník, spravidla ako súčasť splátkovej dohody.