Pôžička od spoločníka 2026: úroky nad tretinu súčtu zisku a odpisov vám neuznajú — a malá firma ich na rozdiel od veľkej už nikdy nedobehne

Firma potrebuje peniaze, banka ich nedá alebo ich dá draho, a tak ich požičia majiteľ. Zmluva o pôžičke, obvyklý úrok, splátkový kalendár — z pohľadu majiteľa najčistejšie riešenie na svete: peniaze sa vrátia, úrok je náklad firmy a príjem človeka.

Prvá časť tejto vety platí. Druhá platí len po istú hranicu — a tá hranica je nastavená tak, že práve malé firmy ju prekračujú najľahšie.

Ustanovenie sa volá § 21a zákona o dani z príjmov a v odbornej reči sa mu hovorí pravidlá nízkej kapitalizácie. Väčšina podnikateľov o ňom nikdy nepočula, pretože sa o ňom píše ako o nástroji proti nadnárodným koncernom. Skutočnosť je presne opačná: koncerny majú z tohto pravidla výnimku, malá slovenská s.r.o. ju nemá.

Dve pravidlá, dva svety

Od roku 2024 existujú v slovenskom zákone o dani z príjmov dve nezávislé pravidlá, ktoré obmedzujú, koľko úrokov si firma smie dať do daňových výdavkov. Vyzerajú ako verzie toho istého, ale nie sú.

Prečítajte si posledný riadok ešte raz. Práve v ňom je celý článok.

Prvý nález: únikový ventil vedie cez dvere, ktoré sú pre vás zamknuté

§ 21a má štyri odseky. Ten posledný znie:

„Odseky 1 až 3 sa neuplatnia, ak daňovník zvýšil základ dane podľa § 17k.“

Čítané samostatne to vyzerá ako férové riešenie súbehu: aby sa tie isté úroky neobmedzovali dvakrát, uplatní sa prednostne novšie európske pravidlo a to staršie sa vypne. Presne tak sa to aj vykladá.

Lenže § 17k ods. 8 písm. b) hovorí, na koho sa neuplatní ani ono:

„Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, … ktorého závislými osobami podľa § 2 písm. n) sú len fyzické osoby.“

Typická slovenská s.r.o. má jedinú závislú osobu — svojho majiteľa, teda človeka. Prípadne dvoch spoločníkov a manželku. Všetko fyzické osoby. Taká firma nespadá pod § 17k v žiadnom roku a pri žiadnej sume. A keďže nikdy nezvýši základ dane podľa § 17k, nikdy nesplní podmienku v § 21a ods. 4.

Pozor na hranicu tvrdenia: ak má firma popri spoločníkovi‑človeku aj závislú osobu, ktorá je právnickou osobou — sesterskú firmu, materskú spoločnosť, spoločníka‑eseročku — vylúčenie podľa § 17k ods. 8 písm. b) na ňu nedopadá a pod § 17k spadnúť môže. Vetu o zamknutých dverách teda čítajte tak, ako je napísaná: platí pre firmu, ktorej všetky závislé osoby sú fyzické osoby. To je ale presne tá firma, o ktorej je tento článok.

Aj keby toto vylúčenie neexistovalo, § 17k ods. 2 sa aktivuje až vtedy, keď čisté úrokové náklady presiahnu 3 000 000 eur za rok. To je pri úroku 6 % dlh vo výške päťdesiat miliónov eur.

Výsledok je asymetria, ktorú v zákone nikto nenapísal priamo, ale ktorá z neho vyplýva:

Menšia firma teda dostala pravidlo bez prahu, s nižším percentom a bez druhej šance. Toto nie je názor — je to súčin troch citovaných ustanovení.

Druhý nález: limit nie je 25 %, v skutočnosti je to tretina

§ 21a ods. 1 hovorí, že daňovým výdavkom nie sú úroky (a súvisiace náklady) z úverov a pôžičiek od závislej osoby vo výške, v akej počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako:

výsledok hospodárenia pred zdanením + odpisy v ňom zahrnuté + nákladové úroky v ňom zahrnuté

Kľúčové je, že ukazovateľ obsahuje aj samotné úroky. Výsledok hospodárenia pred zdanením je totiž číslo po zaúčtovaní úrokov, takže zákon ich pripočíta späť. Ide teda o účtovnú EBITDA.

A to má jeden dôsledok, ktorý sa v článkoch o nízkej kapitalizácii takmer nikdy neuvádza. Označme úroky U, výsledok hospodárenia pred zdanením VH a odpisy O. Úroky prejdú bez krátenia len vtedy, keď platí:

U ≤ 0,25 × (VH + O + U) ⇔ 0,75 × U ≤ 0,25 × (VH + O) ⇔ U ≤ (VH + O) ÷ 3

Úroky od spoločníka sú plne uznané len dovtedy, kým neprevýšia tretinu súčtu výsledku hospodárenia pred zdanením a odpisov. Číslo „25 %“ v zákone je v praxi 33,33 % z bázy bez úrokov — a je to jediná forma, v ktorej sa dá limit spoľahlivo odhadnúť z hlavy pri pohľade na výkaz ziskov a strát.

Pri úroku 6 % p. a. znamená posledný riadok pôžičku okolo 666 000 eur. Firma so ziskom a odpismi v úhrne 30 000 eur ročne však už pri pôžičke 170 000 eur naráža.

Tretí nález: v stratovom roku prídete o celý odpočet — a natrvalo

Keď je súčet výsledku hospodárenia pred zdanením a odpisov nulový alebo záporný, tretina z neho je nula alebo záporné číslo. Limit je teda nula a neuzná sa ani jediné euro úroku.

To je presne rok, v ktorom firma pôžičku od majiteľa najviac potrebuje. Pravidlo je nastavené tak, že najtvrdšie dopadne na najslabší rok.

Rozdiel oproti § 17k je pritom zásadný a stojí na jedinej vete. § 17k ods. 7 hovorí, že čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane „možno odpočítať od základu dane v najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach“. § 21a nemá obdobu tohto ustanovenia — a nemá ju v žiadnom zo svojich štyroch odsekov.

Pre veľkú firmu je teda obmedzenie úrokov posunom v čase. Pre malú je to trvalá strata. Rovnaká ekonomická situácia, dva rôzne daňové osudy.

Štvrtý nález: aj bankový úver sa môže stať pôžičkou od závislej osoby

Prirodzená reakcia znie: tak si firma nepožičia od spoločníka, ale od banky. Banka nie je závislá osoba, § 21a sa neuplatní.

Aj na to zákon myslí. § 21a ods. 2:

„Ak podmienkou pre poskytnutie úveru alebo pôžičky dlžníkovi veriteľom je poskytnutie priamo súvisiaceho úveru, pôžičky alebo vkladu tomuto veriteľovi závislou osobou, považuje sa … veriteľ za závislú osobu vo vzťahu k dlžníkovi.“

Praktický preklad: ak banka firme úver schváli pod podmienkou, že majiteľ v tej istej banke zriadi termínovaný vklad alebo jej poskytne pôžičku, stane sa banka pre tento konkrétny úver závislou osobou — a celý bankový úrok vstúpi do 25 % testu.

Je to bežná konštrukcia. Banka nechce ručenie nehnuteľnosťou, chce blokovaný vklad. Majiteľ ho zriadi, pretože je to rýchlejšie a lacnejšie. A zo štandardného bankového úveru sa tým stane úver, ktorého úrok je limitovaný tretinou zisku a odpisov firmy.

Ustanovenie sa vzťahuje na podmienku poskytnutia — nie na dobrovoľné ručenie, ktoré banka nepožadovala. Rozdiel je v tom, čo je napísané v úverovej zmluve, a preto sa oplatí prečítať si ju skôr, než sa podpíše.

Piaty nález: konateľ bez jediného percenta podielu je závislá osoba tiež

Kto je vlastne „závislá osoba“? Väčšina ľudí si predstaví spoločníka s podielom. § 2 písm. n) je širší a písmeno o) ho rozpisuje:

Z tretieho riadka vyplýva niečo, čo prekvapí aj skúsených podnikateľov: konateľ je s firmou personálne prepojený bez ohľadu na to, či v nej vlastní čo i len jedno percento. Pôžička od najatého konateľa je teda pôžičkou od závislej osoby rovnako ako pôžička od stopercentného majiteľa.

A ešte jedna veta z § 2 písm. o) bodu 1, ktorá sa prehliada: podiely blízkych osôb sa na účely výpočtu spočítavajú — ak ich súčet dosiahne 25 %, príslušné osoby sa považujú za ekonomicky prepojené. Traja súrodenci s podielmi po 10 % sú teda spolu prepojení, hoci samostatne by hranicu neprekročil ani jeden.

Šiesty nález: obvyklý úrok ešte neznamená uznaný úrok

Pri pôžičkách medzi firmou a majiteľom sa najčastejšie rieši výška úrokovej sadzby — či je „obvyklá“ a či ju obhájime pri kontrole. To je správna otázka, ale je to otázka na iné ustanovenie.

Zákon navyše obsahuje prah, ktorý sa pri pôžičkách často prehliadne. § 17 ods. 5 písm. a) považuje za významnú kontrolovanú transakciu vzťah, z ktorého plynie príjem alebo výdavok nad 10 000 eur — a dodáva: „pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur“.

Pôžička 200 000 eur s ročným úrokom 4 000 eur teda je významnou kontrolovanou transakciou, hoci úrok desaťtisícovú hranicu ani zďaleka nedosahuje. Rozhoduje istina, nie výnos. Podrobnosti o dokumentačnej povinnosti sme rozobrali v článku o transferových cenách a daňových kontrolách prepojených firiem.

Siedmy nález: úrok v obstarávacej cene — dve pravidlá idú proti sebe

§ 21a ods. 1 obsahuje vsuvku, podľa ktorej sa do stavu úverov a pôžičiek nezahŕňajú tie, „z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku“. § 17k ods. 4 písm. e) naopak úroky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny majetku, do svojho výpočtu výslovne zahŕňa — a to v pomere, v akom sa podieľajú na obstarávacej cene.

Priznajme výkladové napätie namiesto toho, aby sme z toho robili odporúčanie: dnešný výpočet limitu v § 21a so stavom úverov a pôžičiek už vôbec nepracuje — pracuje s ukazovateľom postaveným na výsledku hospodárenia. Citovaná veta je pozostatkom staršej konštrukcie a jej praktický dosah preto nie je jednoznačný. Kto stavia na kapitalizácii úrokov do ceny majetku daňovú úvahu, mal by si postup nechať potvrdiť vopred, nie ho obhajovať spätne.

Ôsmy nález: neuznaný úrok je pre spoločníka stále plne zdaniteľný príjem

§ 21a nemá žiadne korelačné ustanovenie. Neuznanie úroku u firmy nijako neznižuje daňovú povinnosť veriteľa. Spoločník ako fyzická osoba zdaní celý prijatý úrok:

Zdravotné poistné z kapitálových príjmov nemá maximálny vymeriavací základ a platí sa až v ročnom zúčtovaní v roku nasledujúcom po podaní priznania — takže príde s odstupom, keď naň už nikto nemyslí.

Modelový príklad: 1 155 eur navyše z pôžičky, ktorá vyzerá úplne štandardne

Spoločnosť s ručením obmedzeným so zdaniteľnými výnosmi 400 000 € (sadzba dane 21 % podľa § 15 písm. b) bodu 1b). Jediný spoločník, fyzická osoba, jej ešte v roku 2024 požičal 300 000 € na rozšírenie prevádzky. Úrok 6 % p. a. = 18 000 € ročne — sadzba, ktorú by dala aj banka, takže z pohľadu transferového oceňovania bez problému.

Kontrola cez tretinu dá ten istý výsledok okamžite: (20 000 + 12 000) ÷ 3 = 10 666,67 €, čo je menej než 18 000 €, takže limit je prekročený.

Keby na tú istú firmu dopadol § 17k, zvýšenie základu dane by bolo nula — čisté úrokové náklady 18 000 € sú hlboko pod prahom 3 000 000 €. A keby aj bolo, neuznaná časť by sa dala odpočítať v piatich nasledujúcich rokoch.

Dopočítajme celú transakciu do konca, na oboch stranách:

Cena za jedno euro doručené spoločníkovi je teda 1,314 €. Bez krátenia podľa § 21a by to bolo 1,215 € — rozdiel 1 155 € ročne je presne tá neuznaná daň.

A ešte jedno porovnanie, ktoré býva prekvapením. Vyplatiť tých istých 18 000 € ako dividendu by znamenalo mať 22 784,81 € zisku pred zdanením (pri sadzbe 21 %), spoločník by z výplaty zaplatil 7 % zrážkovú daň podľa § 43 ods. 1 písm. a) a zostalo by mu 16 740 €. Cena za euro: 1,361 €.

Úrok je teda aj po zásahu § 21a stále lacnejší než dividenda — ale § 21a z tej výhody zobral takmer dve tretiny (68 %). To je skutočná cena pravidla, o ktorom väčšina majiteľov nevie. Ostatné cesty, ako dostať peniaze zo s.r.o., sme porovnali v článku o vyplácaní peňazí zo s.r.o..

Čo s tým prakticky

1. Zistite si tretinu pred podpisom zmluvy, nie po roku. Sčítajte plánovaný výsledok hospodárenia pred zdanením a odpisy, vydeľte tromi — to je strop pre ročné úroky od závislých osôb. Až z neho odvoďte, akú istinu a akú sadzbu má zmluva uniesť.
2. Rozdeľte pôžičku na úročenú a bezúročnú časť. Bezúročná pôžička nevytvára úrokový náklad, takže do 25 % testu vôbec nevstupuje. Nie je to však riešenie zadarmo — pri istine nad 50 000 € ide stále o významnú kontrolovanú transakciu s dokumentačnou povinnosťou.
3. Zvážte vklad do kapitálového fondu namiesto pôžičky. Vklad nie je dlh, negeneruje úrok a § 21a naň nedopadá. Cenou je viazanosť prostriedkov a formality pri ich vracaní.
4. Prečítajte si úverovú zmluvu s bankou kvôli § 21a ods. 2. Ak je podmienkou úveru vklad alebo pôžička od majiteľa v tej istej banke, celý bankový úrok sa dostane pod limit.
5. Pri stratovom roku počítajte s nulou. Ak výsledok hospodárenia plus odpisy vyjdú záporne, neuzná sa nič a nič sa neprenesie. Ak sa dá, dohodnite splatnosť úroku tak, aby nákladovo dopadol do roka, ktorý limit unesie.
6. Nespoliehajte sa na to, že úrok je „obvyklý“. Obhájená sadzba rieši § 18, nie § 21a. Sú to dva nezávislé testy.

Ak si nie ste istí, ako vaša konkrétna kombinácia zisku, odpisov a úrokov dopadne, prejdeme si čísla s vami — orientačné ceny nájdete v cenníku účtovníctva, účtovanie a daňové priznanie s.r.o. riešime v rámci vedenia účtovníctva s.r.o..

Časté otázky

Sú úroky z pôžičky od spoločníka daňovým výdavkom?

Áno, ale len do limitu. Podľa § 21a ods. 1 zákona o dani z príjmov nie sú daňovým výdavkom tie úroky (a súvisiace náklady) z úverov a pôžičiek od závislých osôb, ktoré za zdaňovacie obdobie presiahnu 25 % ukazovateľa vypočítaného ako výsledok hospodárenia pred zdanením plus odpisy plus nákladové úroky. Keďže ukazovateľ obsahuje aj samotné úroky, prakticky platí, že úroky sú plne uznané, kým neprevýšia tretinu súčtu výsledku hospodárenia pred zdanením a odpisov. Nadlimitná časť sa pripočíta k základu dane a na rozdiel od pravidla podľa § 17k sa neprenáša do ďalších rokov.

Prečo sa na malú s.r.o. nevzťahuje miernejšie pravidlo podľa § 17k?

Z dvoch nezávislých dôvodov. Po prvé, § 17k ods. 2 sa aktivuje až pri čistých úrokových nákladoch nad 3 000 000 € ročne. Po druhé — a to je podstatnejšie — § 17k ods. 8 písm. b) výslovne hovorí, že sa neuplatní u dlžníka, ktorého závislými osobami podľa § 2 písm. n) sú len fyzické osoby. Firma, ktorej jedinými prepojenými osobami sú majiteľ a jeho rodina, teda pod § 17k nespadne nikdy. A pretože § 21a ods. 4 vypína prísnejšie pravidlo len vtedy, keď daňovník zvýšil základ dane podľa § 17k, ostáva takej firme natrvalo § 21a.

Vzťahuje sa nízka kapitalizácia aj na bankový úver?

Za normálnych okolností nie — banka nie je závislou osobou. § 21a ods. 2 však obsahuje výnimku: ak je podmienkou poskytnutia úveru to, že závislá osoba poskytne veriteľovi priamo súvisiaci úver, pôžičku alebo vklad, považuje sa veriteľ vo vzťahu k tomuto úveru za závislú osobu. Ak teda banka schváli firemný úver pod podmienkou, že spoločník u nej zriadi blokovaný termínovaný vklad, celý úrok z tohto bankového úveru vstúpi do 25 % testu. Rozhoduje, či išlo o podmienku poskytnutia úveru — dobrovoľné ručenie, ktoré banka nepožadovala, tento účinok nemá.

Čo sa stane s úrokmi, ktoré sa neuznajú za daňový výdavok?

U firmy sa o ich sumu zvýši základ dane v daňovom priznaní a daň sa z nich zaplatí, aj keď peniaze reálne odišli. § 21a neobsahuje žiadne ustanovenie o prenose neuznaných úrokov do nasledujúcich období — to má len § 17k v odseku 7, ktorý dáva päť rokov. Neuznaná časť teda prepadá natrvalo. Zároveň neexistuje ani korelačná úprava na strane veriteľa: spoločník zdaní celý prijatý úrok ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 sadzbou 19 % a zaplatí z neho 16 % zdravotné poistné za roky 2026 a 2027.

Je bezúročná pôžička od spoločníka riešením?

Z pohľadu § 21a áno — kde nie je úrokový náklad, nie je čo krátiť. Neznamená to však, že transakcia je pre daňové účely neviditeľná. § 17 ods. 5 písm. a) považuje za významnú kontrolovanú transakciu aj úver alebo pôžičku s istinou nad 50 000 eur bez ohľadu na výšku úroku, takže dokumentačná povinnosť podľa § 18 trvá. Bezúročná pôžička tiež neposkytuje firme žiadny daňový štít, takže ako nástroj na presun peňazí k majiteľovi nefunguje vôbec — je to čisté financovanie, ktoré sa raz musí vrátiť.