Dane a odvody · 22. 7. 2026 · 9 min čítania · Redakcia H-Fin

Ako si vyplatiť peniaze zo s.r.o. 2026: dividenda, odmena konateľa, či pôžička?

Štyri legálne cesty, ako dostať zisk z vlastnej firmy — s reálnymi číslami 2026. Prečo najlacnejšia cesta na papieri (dividenda ~16 %) nemusí byť najlepšia a prečo „bezdaňová“ pôžička býva pri kontrole najdrahšia.

„Zarobil som vo firme 40 000 eur — ako sa k nim dostanem?“ Znie to ako jednoduchá otázka. Nie je. Peniaze v s.r.o. patria firme, nie vám. Medzi vami a hotovosťou na súkromnom účte stojí minimálne jedna daň, často aj odvody — a rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou legálnou cestou je pri 40 000 € viac než 12 000 €. Ešte horšie: cesta, ktorá vyzerá „bez dane“, býva pri daňovej kontrole zo všetkých najdrahšia.

Máte v podstate štyri legálne spôsoby, ako si peniaze z vlastnej s.r.o. vyplatiť: dividendu (podiel na zisku), odmenu konateľa, mzdu z pracovného pomeru a pôžičku spoločníkovi. Každý má inú daň, iné odvody a — čo väčšina prehliada — kupuje vám niečo úplne iné. Poďme si ich prejsť s reálnymi číslami roku 2026.

Cesta 1: Dividenda — najnižšia daň na papieri

Dividenda je podiel na zisku, ktorý už firma zdanila daňou z príjmov právnických osôb. Preto sa zdaňuje „druhýkrát“, ale nízkou zrážkovou daňou a bez akýchkoľvek odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne (z nových ziskov).

Kľúčové čísla 2026:

Daň z príjmov právnickej osoby: 10 % ak zdaniteľné výnosy firmy nepresiahli 100 000 €, inak 21 % (a 24 % nad 5 mil. €).
Zrážková daň z dividendy: rozhoduje rok, za ktorý bol zisk dosiahnutý — zo zisku za rok 2025 je to 7 %, zo zisku za rok 2024 ešte 10 %. Rok výplaty nehrá rolu.
Odvody: z dividendy z nových ziskov sa neplatia žiadne.

Príklad z praxe. Jednoosobová s.r.o. s výnosmi pod 100 000 € má zisk pred zdanením 40 000 € (za rok 2025) a chce ho celý vyplatiť:

daň z príjmov PO 10 %: −4 000 €
zisk po zdanení: 36 000 €
zrážková daň z dividendy 7 %: −2 520 €
na súkromný účet: 33 480 €

Celkovo štátu odišlo 6 520 €, teda 16,3 %. Na papieri neporaziteľné.

Cesta 2: Odmena konateľa — drahšie, ale niečo za to dostanete

Odmena konateľa je príjem zo závislej činnosti — daní sa ako mzda a platia sa z nej odvody. Na rozdiel od dividendy je však daňovým nákladom firmy, takže znižuje základ dane právnickej osoby.

Odvody z pravidelnej mesačnej odmeny v roku 2026: zamestnanec 13,4 % (zdravotné 4 % + sociálne 9,4 %), zamestnávateľ 36,2 % (zdravotné 11 % + sociálne 25,2 %). Cena práce je teda hrubá odmena × 1,362. Daň z príjmov fyzickej osoby je 19 % do základu 50 234,18 € a 25 % nad túto hranicu.

Príklad z praxe, ten istý balík 40 000 €, ktorý firma vyčlení na celkový náklad (odmena + odvody zamestnávateľa):

hrubá odmena po odpočítaní odvodov zamestnávateľa (36,2 %): ≈ 29 400 €
odvody zamestnanca 13,4 %: −3 935 €
daň 19 % zo základu (po odvodoch, zjednodušene bez nezdaniteľnej časti): ≈ −4 830 €
na súkromný účet: ≈ 20 600 €

Efektívne odvedené: takmer 49 % — vyše trojnásobok dividendy. Vyzerá to ako jasná prehra o takmer 13 000 €.

A tu je tá kontraintuitívna časť. Tých „navyše“ odvedených takmer 13 000 € nie je len strata — väčšinu tvorí sociálne poistenie, ktoré vám kupuje dôchodok, nemocenské, PN, materské a OČR. Dividenda vám nekúpi z toho nič. Ak plánujete materskú, rok s primeranou odmenou konateľa môže vyniesť na dávkach tisíce eur, ktoré by ste ako „iba-dividendový“ konateľ nedostali. „Dividenda je vždy lacnejšia“ je preto polovičná pravda: lacnejšia na cash-flow, drahšia na nároky.

Praxou overené optimum pri jednoosobovej s.r.o. býva kombinácia: nižšia pravidelná odmena konateľa (aby ste využili nezdaniteľnú časť základu dane a budovali si sociálne nároky) a zvyšok zisku ako dividenda. Presný pomer závisí od vašej situácie — či riešite dôchodok, hypotéku (banka chce príjem, nie dividendu) alebo materskú.

Cesta 3: Mzda z pracovného pomeru — a najčastejší omyl

Konateľ za výkon funkcie konateľa nemôže byť v pracovnom pomere — je to obchodnoprávny vzťah, nie závislá práca. Pracovná zmluva na „vedenie spoločnosti“ je preto neplatná a pri kontrole neobstojí. To je bežná a drahá chyba.

Pracovný pomer je legitímny len na inú, reálne vykonávanú prácu — ak ste zároveň napríklad programátor, obchodník či účtovník vo vlastnej firme, na túto činnosť pracovnú zmluvu mať môžete. Mzda sa potom daní a odvádza rovnako ako odmena konateľa, s nárokom na nezdaniteľnú časť. Výhoda oproti odmene je najmä formálna čistota a možnosť čerpať zamestnanecké benefity (stravné, rekreácia).

Cesta 4: Pôžička spoločníkovi — „bez dane“, ktorá vás môže stáť najviac

Najlákavejšia veta v celom tomto článku: „Veď si z firmy len požičiam.“ Pôžička naozaj nie je príjem, takže v momente výberu neplatíte žiadnu daň. Presne preto je to pasca s časovanou cenovkou.

Tri veci, ktoré si väčšina neuvedomí:

Bezúročná pôžička spoločníkovi je nepeňažný príjem. Spoločník a firma sú závislé (spriaznené) osoby, takže úrok musí byť v cene obvyklej a vzniká dokumentačná povinnosť k transferovému oceňovaniu — aj pri malých sumách.
Pôžička sa musí vrátiť. Nie je to spôsob výplaty zisku, je to dlh voči firme, ktorý sedí v účtovníctve a rastie.
Ak sa dlhodobo nevracia a kopí sa, daňová kontrola ju posúdi podľa reálneho obsahu — typicky ju reklasifikuje na skrytú výplatu zisku alebo iný príjem a dodaní ju.

Príklad z praxe — cena omylu. Spoločník si roky „požičiava“ a nevracia, saldo dosiahne 30 000 €. Pri kontrole padne reklasifikácia: dorubená daň, k tomu pokuta a úrok z omeškania za celé obdobie. Z „nulovej dane“ sa stane najdrahšia z troch reálnych ciest — a to bez akéhokoľvek sociálneho nároku, ktorý by ste za odmenu aspoň dostali. Krátkodobá, riadne zmluvne podchytená a úročená pôžička je legálny nástroj; „výber zisku pod hlavičkou pôžičky“ nie je.

Ako sa rozhodnúť: nie „najnižšia daň“, ale „najnižšia daň za to, čo potrebujete“

Zhrnutie pri jednoosobovej s.r.o. a zisku 40 000 €:

Dividenda — na ruku ~33 500 €, odvedené 16 %, ale nula sociálnych nárokov.
Odmena konateľa — na ruku ~20 600 €, odvedené ~49 %, ale kupuje dôchodok, PN, materské a znižuje daň firmy.
Kombinácia — vo väčšine prípadov najlepší reálny výsledok.
Pôžička — nula dane dnes, riziko najvyššieho dorubu zajtra.

Rozhodnutie nie je matematické, ale strategické: riešite hypotéku, dôchodok, materskú, alebo len chcete čo najviac cash teraz? Každá odpoveď mení víťaza. Práve preto sa vyplácanie zisku plánuje na začiatku roka, nie až pri závierke — vtedy je väčšina pák už zamrznutá.

V Účte bez starostí tento prepočet pre klientov robíme individuálne — nastavíme pomer odmeny a dividendy tak, aby sedel na vaše ciele, nie na univerzálnu tabuľku. Ceny a rozsah nájdete v cenníku účtovníctva.

Dve z tých ciest majú vlastné pravidlá. Zdaňovanie a povinnosti pri dividende rozoberá článok o zdanení dividend; kedy si konateľ môže dať do nákladov stravné, vysvetľuje článok o stravnom konateľa a SZČO.

Časté otázky

Ako dostať peniaze z s.r.o. bez dane?

Úplne bez dane legálne nie — peniaze vo firme sú už raz zdanené daňou z príjmov PO a pri výplate spoločníkovi sa daní ešte raz (dividenda 7 % zo zisku 2025), prípadne ako odmena s odvodmi. Jediné „bezdaňové“ výbery sú vrátenie vkladu, splátka reálnej pôžičky, ktorú ste firme poskytli vy, a preplatenie skutočných firemných nákladov (cestovné, réžia). „Požičať si zo zisku a nevrátiť“ nie je bezdaňový výber — je to riziko reklasifikácie a dorubu.

Je lepšia odmena konateľa alebo dividenda v roku 2026?

Na čistú sumu na účet je takmer vždy lacnejšia dividenda (efektívne ~16 % vs ~49 %). Odmena sa oplatí, keď potrebujete sociálne nároky (dôchodok, PN, materské), preukázateľný príjem pre banku alebo znížiť základ dane firmy. Väčšine jednoosobových s.r.o. vychádza najlepšie kombinácia nižšej odmeny a dividendy.

Koľko je daň z dividend na Slovensku v roku 2026?

Rozhoduje rok, za ktorý bol zisk dosiahnutý: zo zisku za rok 2025 je zrážková daň 7 %, zo zisku za rok 2024 je 10 %. Rok, kedy dividendu reálne vyplatíte, na sadzbu nemá vplyv. Odvody sa z dividendy z týchto ziskov neplatia.

Môže si konateľ dať pracovnú zmluvu na vedenie firmy?

Nie. Výkon funkcie konateľa je obchodnoprávny vzťah, nie závislá práca, takže pracovná zmluva na „vedenie spoločnosti“ je neplatná. Pracovný pomer je možný len na inú, reálne vykonávanú činnosť (napr. programovanie, obchod). Odmenu za výkon funkcie konateľa rieši zmluva o výkone funkcie alebo rozhodnutie valného zhromaždenia.

Musím z pôžičky od vlastnej s.r.o. platiť úrok?

Áno, ak nechcete riskovať dodanenie. Spoločník a firma sú závislé osoby, takže bezúročná alebo podúročená pôžička znamená nepeňažný príjem vo výške obvyklého úroku a vzniká povinnosť transferovej dokumentácie. Pôžička sa navyše musí vrátiť — nie je to spôsob výplaty zisku.

Zdroje a legislatívne odkazy

Zákon č. 595/2003 Z. z. — § 5 ods. 1 písm. b): príjmami zo závislej činnosti sú „príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby“. Odmena konateľa sa teda zdaňuje rovnako ako mzda podľa písmena a) — preddavkom na daň zo závislej činnosti.
Zákon č. 595/2003 Z. z. — § 3 ods. 1 písm. e): predmetom dane je podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho či dozorného orgánu, vrátane príjmu zo zníženia základného imania alebo rezervného fondu v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, podielu na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu. § 51e upravuje osobitný základ dane z týchto príjmov a § 15 písm. a) bod 5 určuje sadzbu dane 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a).
Zákon č. 595/2003 Z. z. — § 46b ods. 1 a 2: minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní nižšia než minimálna daň, alebo ktorý vykázal daňovú stratu. Výška podľa dosiahnutých zdaniteľných príjmov (výnosov): do 50 000 eur vrátane 340 eur, nad 50 000 do 250 000 eur 960 eur, nad 250 000 do 500 000 eur 1 920 eur, nad 500 000 do 5 000 000 eur 3 840 eur a nad 5 000 000 eur 11 520 eur. Podľa odseku 4 je minimálna daň splatná v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.
Zákon č. 595/2003 Z. z. — § 2 písm. i): daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. § 21 ods. 1 k tomu dopĺňa, že daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o nich daňovník účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, a ďalšie výdavky vymenované v písmenách a) až m).
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), znenie účinné od 1. 1. 2026 — § 155 ods. 1: správca dane uloží pokutu od 100 eur do 30 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu (nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej správcom dane vo výzve) a od 100 eur do 60 000 eur podľa písm. a) tretieho bodu; ďalej od 100 eur do 30 000 eur podľa § 154 ods. 1 písm. b) a od 100 eur do 10 000 eur podľa písmen c), d) a j). Pri dorubení dane sa pokuta počíta sadzbou odvodenou od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky podľa písmen f) až h).