Práca na živnosť 2026: zo zákona zmizlo päť slov a švarcsystém sa dokazuje o triedu ľahšie

Keď sa niekoho spýtate, či je práca na živnosť riziková, väčšinou dostanete odpoveď z roku 2015: „ak si človek určuje čas sám a nemá nadriadeného, je to v poriadku.“ Prvá polovica tej vety prestala od 1. januára 2026 platiť. A nie preto, že by pribudol nejaký nový zákaz — práve naopak. Zo zákona sa niečo vypustilo, a tým sa dokazovanie švarcsystému výrazne zjednodušilo.

Je to zmena na jeden riadok, o ktorej sa v účtovných kanceláriách hovorí oveľa menej než o DPH alebo o daňových sadzbách. Pritom pre firmu, ktorá má tri-štyri „externých spolupracovníkov na faktúru“, môže byť podstatne drahšia než čokoľvek iné, čo sa v roku 2026 zmenilo.

Päť znakov sa zmenilo na štyri

Závislú prácu definuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Do 31. decembra 2025 mala päť znakov, ktoré museli byť splnené súčasne (kumulatívne):

• vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
• práca vykonávaná osobne pre zamestnávateľa,
• práca podľa pokynov zamestnávateľa,
• práca v mene zamestnávateľa,
• práca v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Od 1. januára 2026 posledný znak v definícii nie je. Ostávajú štyri.

Prečo je to zásadné? Pretože znaky musia byť splnené kumulatívne — stačí, aby jeden chýbal, a o závislú prácu nejde. Tak to potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5Asan/7/2017 (z 28. marca 2018), kde zároveň označil nadriadenosť a podriadenosť za nosný znak celej konštrukcie. Roky preto platilo jednoduché pravidlo: ak dokážem, že si dodávateľ určuje pracovný čas sám, jeden znak z piatich padá a celá konštrukcia sa rúca.

To bola najpoužívanejšia obranná línia v B2B zmluvách. „Dodávateľ si sám určuje čas plnenia“ nájdete v drvivej väčšine zmlúv o spolupráci, ktoré sa na Slovensku podpisovali v posledných desiatich rokoch. Od roku 2026 je táto veta právne bezvýznamná — inšpektor už nemusí vyvracať päť znakov, stačia mu štyri. A flexibilný čas medzi ne nepatrí.

Čo inšpektor v skutočnosti pozerá

Kontrolné orgány posudzujú materiálnu podstatu vzťahu, nie názov zmluvy. Nadpis „Zmluva o dielo“ nie je obrana; obranou je to, ako spolupráca reálne vyzerá. V praxi sa pozerá na niekoľko okruhov:

• Kto zadáva a schvaľuje prácu. Dostáva človek úlohy priebežne a operatívne, alebo má dohodnuté dielo s definovaným výstupom? Musí hlásiť dovolenku a žiadať o voľno?
• Miera zapojenia do firmy. Sedí na pracovisku, používa firemný e-mail a firemný notebook, figuruje v organizačnej štruktúre, má vizitku s pozíciou?
• Zastupiteľnosť. Môže zákazku odmietnuť? Môže poslať namiesto seba niekoho iného, kto ju spraví?
• Ako vyzerá odmena. Fakturuje sa výstup, alebo príde každý mesiac tá istá suma v ten istý deň — teda niečo, čo sa na výplatnú pásku podobá viac než na obchodný vzťah?
• Ekonomická závislosť. Má dodávateľ jediného odberateľa, alebo reálne podniká aj pre iných?

Žiadny z týchto bodov nie je sám o sebe rozsudok. Spolu však kreslia obraz, ktorý si inšpektor vyhodnotí voľnou úvahou — a od roku 2026 mu na to stačí o jeden argument menej.

Pokuty: spodná hranica sa zdvojnásobila

Závislá práca vykonávaná mimo pracovnoprávneho vzťahu je podľa zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálnym zamestnávaním. Dozor vykonáva inšpekcia práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. Sadzby sa od 1. januára 2026 zmenili takto:

• Jedna osoba: do 31. 12. 2025 pokuta 2 000 – 200 000 €, od 1. 1. 2026 4 000 – 200 000 €.
• Dve a viac osôb súčasne: do 31. 12. 2025 najmenej 5 000 €, od 1. 1. 2026 najmenej 8 000 €.

Horná hranica ostala rovnaká, spodná sa zdvojnásobila. Pre malú firmu je pritom podstatná práve tá spodná — inšpektorát pri prvom zistení spravidla neudeľuje stotisícové sankcie, ale ide po minime. A to minimum je odteraz 4 000, respektíve 8 000 eur.

Kontroly zároveň zosilneli. Vo februári 2026 prebehla mimoriadna celoslovenská akcia s takmer stovkou inšpektorov, ktorá sa cielene zamerala aj na fiktívnych živnostníkov, a podľa avizovaného postupu sa majú opakovať pravidelne, pričom časť z nich bude prebiehať v súčinnosti s políciou.

Menej známy detail, ktorý sa oplatí poznať: ak sú do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia pripísané na určený účet dve tretiny uloženej pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške. Pri minime 8 000 € je to rozdiel 2 667 € — a rozhoduje sa o ňom v priebehu dvoch týždňov, keď má firma zvyčajne úplne iné starosti. Ak sa takáto situácia stane, toto je prvá vec, ktorú treba s účtovníkom prebrať.

Pokuta je zvyčajne najmenšia položka

Firmy sa sústredia na pokutu, lebo má jasné číslo. V skutočnosti býva najlacnejšia. Prekvalifikovanie vzťahu na pracovný pomer totiž znamená, že firma mala celý čas zrážať a odvádzať odvody a preddavky na daň — a to sa dopláca spätne, vrátane sankčných úrokov.

Sadzby pre rok 2026: zamestnávateľ odvádza 36,2 % z hrubej mzdy (25,2 % sociálne poistenie + 11 % zdravotné), zamestnanec 14,4 % (9,4 % sociálne + 5 % zdravotné — zdravotné poistenie zamestnanca sa od roku 2026 zvýšilo zo 4 % na 5 %). K tomu preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Tretia vrstva sú následky, ktoré sa nedajú zaplatiť. Právoplatná sankcia za nelegálne zamestnávanie firmu vyradí z verejného obstarávania (§ 32 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní hodnotí závažné porušenie povinností v predchádzajúcich troch rokoch) a zablokuje prístup k dotáciám a príspevkom — podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (§ 8a ods. 4) a zákona o službách zamestnanosti (§ 70 ods. 7) v horizonte dvoch až troch rokov, pri zamestnávaní cudzincov až päť rokov. Pre firmu, ktorá čokoľvek dodáva štátu alebo počítala s podporou z úradu práce, je toto oveľa drahšie než samotná pokuta.

Príklad z praxe: traja „živnostníci“ a účet na 60 000 €

Malá s.r.o. spolupracuje dva roky s tromi ľuďmi na živnosť. Každý fakturuje 2 000 € mesačne, každý pracuje výlučne pre ňu, sedí v kancelárii firmy, má firemný e-mail a úlohy dostáva priebežne od konateľa. Zmluva obsahuje vetu o tom, že si čas plnenia určuje sám. Do konca roka 2025 to bol argument. Od roku 2026 nie je.

Ak inšpekcia vzťah prekvalifikuje, účet vyzerá takto:

• Odvody zamestnávateľa: 2 000 € × 36,2 % = 724 € mesačne na osobu. Za 24 mesiacov a troch ľudí je to 52 128 €.
• Odvody zamestnanca: 2 000 € × 14,4 % = 288 € mesačne na osobu, teda ďalších 20 736 €, ktoré mala firma zraziť a odviesť — a od ľudí ich už spätne nevymôže.
• Preddavky na daň zo závislej činnosti za celé obdobie, plus sankčné úroky z omeškania.
• Pokuta minimálne 8 000 € (traja ľudia = dve a viac osôb súčasne); pri zaplatení dvoch tretín do 15 dní 5 333 €.
• Tri roky mimo verejného obstarávania a bez nároku na dotácie a príspevky z úradu práce.

Len prvé dve položky spolu presahujú 72 000 € — pri firme, ktorá za tie dva roky vyplatila na faktúrach 144 000 €. A to je scenár bez sporu a bez trestnoprávnej roviny, ktorá pri opakovanom a organizovanom konaní tiež nie je vylúčená.

Pozor aj na druhú stranu: prekvalifikácia nie je len problém firmy. Živnostník, ktorý si roky uplatňoval paušálne výdavky a odvádzal minimálne odvody, sa zrazu ocitá v inom daňovom režime — a bez nároku na odstupné či dovolenku, ktoré by mu ako zamestnancovi patrili.

Kedy je spolupráca so živnostníkom naďalej v poriadku

Zmena zákona nezakazuje spoluprácu s SZČO. Zakazuje jej používanie ako náhrady za pracovný pomer. Reálny obchodný vzťah stojí na piatich veciach a žiadna z nich nie je formulácia v zmluve — všetky sa musia dať dokázať z praxe:

• zmluva na výsledok, nie na čas — definovaný výstup, kritériá prevzatia, nie zoznam denných činností,
• fakturácia podľa dodaného diela, nie mesačná paušálna suma kopírujúca mzdu,
• zodpovednosť za vady a škodu na strane dodávateľa (zamestnanec ju má zákonom obmedzenú, podnikateľ nie),
• reálna zastupiteľnosť — možnosť zákazku odmietnuť alebo poslať iného,
• viac odberateľov, alebo aspoň preukázateľná snaha podnikať aj inde.

Praktický test, ktorý si viete spraviť sami za päť minút: vytlačte si faktúry od dodávateľa za posledný rok a položte ich vedľa výplatných pások zamestnancov. Ak sa líšia len hlavičkou a chýbajúcimi odvodmi, máte problém — a od roku 2026 sa naň prichádza rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

Ak si nie ste istí, ako je nastavená vaša spolupráca, je to presne ten typ rozhodnutia, ktorý sa oplatí prejsť s účtovníkom skôr, než príde kontrola. Prepočet, čo by daná spolupráca stála v režime pracovného pomeru, je otázka jednej hodiny — a je to najlacnejšia poistka, akú si viete kúpiť. Ceny nájdete v našom cenníku účtovníctva; mzdové veličiny pre rok 2026 sme zhrnuli v článku o minimálnej mzde a mzdových veličinách.

Časté otázky

Môže firma zamestnávať ľudí na živnosť?

Spolupracovať so živnostníkom môže, ale nesmie tým nahrádzať pracovný pomer. Ak spolupráca napĺňa znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce — nadriadenosť a podriadenosť, osobný výkon, práca podľa pokynov a v mene zamestnávateľa — ide o nelegálne zamestnávanie podľa zákona č. 82/2005 Z. z. Od 1. 1. 2026 má definícia už len tieto štyri znaky; znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“ bol vypustený, takže argument o vlastnom rozvrhu práce už firmu neochráni.

Čo sa presne zmenilo v definícii závislej práce od 1. januára 2026?

Z § 1 ods. 2 Zákonníka práce bol vypustený znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Namiesto piatich kumulatívnych znakov ich teraz treba preukázať len štyri. Keďže pri kumulatívnych znakoch stačilo vyvrátiť jeden a závislá práca nebola preukázaná, odstránenie najľahšie spochybniteľného znaku výrazne uľahčuje kontrolným orgánom dokazovanie švarcsystému.

Aká je pokuta za nelegálne zamestnávanie v roku 2026?

Inšpektorát práce uloží pokutu od 4 000 € do 200 000 €; ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 8 000 €. Spodná hranica sa oproti roku 2025 zdvojnásobila (predtým 2 000 €, resp. 5 000 €). Ak sú do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia uhradené dve tretiny pokuty, považuje sa za zaplatenú v plnej výške.

Čo hrozí okrem pokuty, ak sa preukáže švarcsystém?

Spätné doplatenie odvodov a preddavkov na daň zo závislej činnosti vrátane sankčných úrokov — v roku 2026 predstavujú odvody zamestnávateľa 36,2 % a odvody zamestnanca 14,4 % z hrubej mzdy. Ďalej vyradenie z verejného obstarávania a blokáda dotácií a príspevkov z úradu práce v horizonte dvoch až troch rokov (pri zamestnávaní cudzincov až päť rokov). V najzávažnejších prípadoch prichádza do úvahy aj trestnoprávna rovina.

Ako nastaviť spoluprácu so živnostníkom, aby nešlo o závislú prácu?

Rozhoduje reálny obsah vzťahu, nie názov zmluvy. Spolupráca by mala byť postavená na výsledku s definovaným výstupom a kritériami prevzatia, fakturovať sa podľa dodaného diela (nie fixnou mesačnou sumou v deň výplat), dodávateľ by mal niesť zodpovednosť za vady a škodu, mal by mať možnosť zákazku odmietnuť alebo sa dať zastúpiť a ideálne aj ďalších odberateľov. Zapojenie do organizačnej štruktúry, firemný e-mail, schvaľovanie dovolenky a pevné pracovisko sú naopak signály závislej práce.