Konateľ na pracovnú zmluvu 2026: rozdiel v odvodoch je 1,05 % — rozdiel v cene 4 424 € ročne

Konateľ jednoosobovej s.r.o. si chce zo svojej firmy vyplácať 1 000 € mesačne. Príde za účtovníkom s otázkou, ktorá znie ako administratívna formalita: „Spravíme na to pracovnú zmluvu, alebo odmenu konateľa?“

Väčšina odpovedí, ktoré na Slovensku zaznievajú, sa točí okolo daní. Lenže daň je v tomto rozhodovaní úplne mimo hry — zaplatíte ju rovnakú do posledného centa, nech si vyberiete čokoľvek. Rozhodnutie je v skutočnosti o niečom inom a rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou cestou je pri tom istom príjme 4 424 € ročne.

A jedna z tých ciest je navyše neplatná.

Prvá vrstva: na výkon funkcie konateľa pracovná zmluva nejde

Toto je bod, kde sa najčastejšie chybuje, a nedá sa obísť dohodou. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom je obchodnoprávny, nie pracovnoprávny. Obchodný zákonník to má v § 66 ods. 6: vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti „sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie (…) alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností“. Tá istá veta dopĺňa, že zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie.

Zákon teda pre výkon funkcie ponúka dva režimy — zmluvu o výkone funkcie, alebo (ak žiadna nie je) mandátny režim. Pracovná zmluva medzi nimi nie je. Ustálený výklad aj súdna prax preto pracovnú zmluvu, ktorej predmetom je výkon funkcie konateľa, považujú za neplatnú: riadenie spoločnosti nie je druh práce, ktorý by sa dal dohodnúť podľa Zákonníka práce.

Čo z toho platí prakticky: pracovná zmluva na „výkon funkcie konateľa“ je neplatná. Pracovná zmluva na inú, skutočne vykonávanú prácu — vodič, programátor, stolár, obchodník — platná je, a súbeh s funkciou konateľa je v poriadku. Rozhodujúce je, či sa náplň práce prekrýva s riadením spoločnosti.

To nie je formálna poznámka pod čiarou. Neplatná pracovná zmluva neprináša nič z toho, čo si od nej ľudia sľubujú — žiadnu výpovednú dobu, žiadne odstupné, žiadnu ochranu. Odvody sa z nej zaplatia, ale ochrana, ktorú si za ne kupujete, neexistuje.

Ak vás zaujíma druhá strana tej istej mince — čo sa stane, keď konateľ nemá zmluvu žiadnu a odmenu si nevypláca vôbec — rozoberali sme ju v článku Konateľ bez odmeny 2026. Tu ideme opačným smerom: konateľ odmenu chce a rieši, akým titulom ju vyplatiť.

Druhá vrstva: daň je vo všetkých cestách rovnaká

Tu sa väčšina diskusií zbytočne zdrží. Zákon o dani z príjmov má v § 5 ods. 1 písm. a) príjmy z pracovnoprávneho vzťahu a hneď v § 5 ods. 1 písm. b) „príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným (…), a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby“.

Obe písmená sú v tom istom paragrafe a obe znamenajú príjem zo závislej činnosti. Rovnaký preddavok na daň, rovnaká nezdaniteľná časť základu dane, rovnaké ročné zúčtovanie. Z pohľadu dane z príjmov je jedno, či si tisíc eur vyplatíte ako mzdu alebo ako odmenu konateľa.

Rozdiel je celý inde — v tom, ktoré poistenie si za odvody kupujete.

Tretia vrstva: štyri fondy, ktoré rozhodujú

Sociálne poistenie nie je jedna sadzba, ale osem samostatných fondov, a každý z nich má vlastný okruh poistených osôb. Pri konateľovi vypadnú z tejto zostavy dva a je to preto, že konateľ nie je v pracovnoprávnom vzťahu:

• Úrazové poistenie (0,8 %). Podľa § 16 zákona o sociálnom poistení je povinne úrazovo poistený zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom, členskom alebo služobnom pomere, prípadne vo verejnej funkcii. Zmluva o výkone funkcie medzi nimi nie je.
• Garančné poistenie (0,25 %). Podľa § 18 ods. 1 je povinne garančne poistený zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva. A § 4 ods. 4 to uzatvára z druhej strany: zamestnancom na účely garančného poistenia nie je ten, kto je štatutárnym orgánom a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Zvyšné fondy konateľ s pravidelnou mesačnou odmenou platí normálne. Zákon má pritom jednu drobnosť, ktorá vyzerá ako chyba, ale nie je: § 128 ods. 1 písm. g) hovorí, že poistné na financovanie podpory platí zamestnávateľ len za zamestnanca v pracovnom pomere. A § 136 písm. b) naň nadväzuje — zamestnávateľ, ktorý financovanie podpory platí, odvádza na poistenie v nezamestnanosti 0,5 %, a ten, ktorý ho neplatí, 1 %. Súčet je teda v oboch prípadoch rovnaký. Zákon si tú dieru zalátal sám.

Keď sa to spočíta zo sadzieb v § 130 až § 137, vyjde presné číslo:

Rozdiel je 1,05 percentuálneho bodu a nie je to úspora. Je to presná cena dvoch poistení, ktoré konateľ nedostane: úrazového a garančného. Konkrétne to znamená, že úraz konateľa pri výkone funkcie nie je pracovným úrazom a nekryje ho úrazová dávka, a ak firma skončí v konkurze s nevyplatenou odmenou konateľa, Sociálna poisťovňa mu ju z garančného poistenia nepreplatí.

Zdravotné poistenie je v oboch prípadoch rovnaké. Sadzba pre zamestnanca je podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. 5 % (od 1. januára 2026 sa zvýšila zo 4 %) a pre zamestnávateľa je podľa prechodného ustanovenia § 38ezk v období od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027 11 %.

Nepravidelná odmena: najlacnejšia cesta a jej cena

Existuje tretia možnosť, ktorá sa v praxi používa často — vyplatiť odmenu konateľa raz ročne namiesto každý mesiac. Nie je to trik, je to priamo v zákone.

§ 4 ods. 1 definuje zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti ako osobu v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem. § 4 ods. 2 písm. a) k tomu dopĺňa, že osoba s právom na nepravidelný príjem je zamestnancom len na účely dôchodkového poistenia.

Nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti teda z rovnice vypadnú úplne. Ostane starobné a invalidné poistenie plus rezervný fond:

Rozdiel je 2,4 percentuálneho bodu na každej strane. A opäť platí to isté pravidlo: nie je to úspora, je to cena poistenia. Konkrétne prestanete platiť nemocenské poistenie (1,4 %) a poistenie v nezamestnanosti (1 %) — a presne o tie dva nároky prídete.

Pri 12 000 € ročne to znamená 288 € menej na strane firmy a 288 € menej na strane konateľa, spolu 576 € ročne. Proti tomu stojí toto: pri práceneschopnosti nemá konateľ s nepravidelným príjmom nárok na nemocenské ani na náhradu príjmu od firmy — nie je totiž zamestnancom na účely nemocenského poistenia, a od toho sa oba nároky odvíjajú. Nedostane nič, a to od prvého dňa.

Pre porovnanie: pri pravidelnej odmene 1 000 € mesačne je denný vymeriavací základ 32,88 €, nemocenské je podľa § 37 ods. 1 vo výške 55 % z neho, teda 18,08 € denne, a podľa § 34 ods. 1 naň vzniká nárok od 15. dňa práceneschopnosti. Dvojmesačná PN teda prinesie na samotnom nemocenskom približne 832 € — viac, než je celá ročná úspora z nepravidelnej odmeny. K tomu treba prirátať, že nárok na dávku v nezamestnanosti sa buduje výlučne z poistenia v nezamestnanosti, ktoré pri nepravidelnej odmene neplatíte vôbec.

Tri cesty pri 12 000 € ročne

Modelový konateľ si chce z firmy vyplatiť 12 000 € hrubého ročne, teda 1 000 € mesačne.

Na prvý pohľad je to nudná tabuľka: medzi najlacnejšou a najdrahšou cestou je 414 € ročne. Presne tu sa však väčšina prepočtov končí — a práve preto vychádza zle.

To, čo celý prepočet obráti: minimálny mzdový nárok

Odmena konateľa nemá dolnú hranicu. Môže byť 1 000 €, 200 € aj 50 € — je to obchodnoprávna odplata a jej výšku určuje zmluva o výkone funkcie alebo valné zhromaždenie.

Mzda ju má. A nie je to minimálna mzda, ktorú väčšina firiem pozná. Zákonník práce v § 120 ods. 1 ukladá zamestnávateľovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti príslušného pracovného miesta — a ak mzda tú sumu nedosiahne, zamestnávateľ musí doplatiť rozdiel. § 120 ods. 3 pritom hovorí, že pracovné miesto sa zaraďuje podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon zamestnávateľ od zamestnanca vyžaduje v rámci dohodnutého druhu práce.

Suma sa počíta podľa vzorca v § 120 ods. 4: je to rozdiel medzi minimálnou mzdou príslušného roka a minimálnou mzdou roka 2020, plus súčin minimálnej mzdy roka 2020 a koeficientu pre daný stupeň. Pri minimálnej mzde 915 € na rok 2026 a 580 € na rok 2020 to dáva:

Pozor na častý omyl: koeficient sa nenásobí minimálnou mzdou príslušného roka. Pri takom výpočte by šiesty stupeň vyšiel na 1 830 € namiesto 1 495 €. Zákon násobí koeficientom minimálnu mzdu roka 2020 a k výsledku pripočíta medziročný nárast — preto sú rozostupy medzi stupňami rovnaké (116 €) a nie percentuálne.

A teraz to podstatné. Cesta C v našej tabuľke predpokladala 1 000 € mesačne. Lenže pracovná zmluva pre konateľa musí znieť na inú prácu než riadenie firmy — a taká práca sa spravidla nezaradí do prvého stupňa. Ak ide o špecialistu alebo vedúceho tímu, je to štvrtý stupeň, teda 1 263 € mesačne. Zamestnať konateľa za 1 000 € pri takomto druhu práce nie je možnosť — je to porušenie zákona, ktoré inšpektorát práce rieši doplatkom aj pokutou.

Rozdiel je 4 424 € ročne — a nevznikol z odvodov. Vznikol z toho, že mzda má zákonné dno a odmena konateľa nie.

Presne toto je dôvod, prečo sa otázka „pracovná zmluva alebo odmena konateľa?“ nedá zodpovedať sadzbami. Sadzby robia rozdiel 1,05 bodu. Zaradenie do stupňa náročnosti robí rozdiel v tisícoch.

Dve pasce, ktoré sa ukážu až pri rozchode

Ak konateľ súbeh naozaj má — teda je konateľom a zároveň zamestnancom na inú prácu — vzniknú dva samostatné právne vzťahy, ktoré sa nekončia spoločne. To prekvapí vždy a vždy v tom horšom momente.

Prvý smer: odvolanie z funkcie nekončí pracovný pomer. Podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka je odvolanie z funkcie účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom spoločnosti — teda okamžite, uznesením valného zhromaždenia. Pracovná zmluva na inú prácu tým ale nezanikne. Firma, ktorá konateľa odvolala, mu naďalej platí mzdu a ak sa ho chce zbaviť aj ako zamestnanca, musí prejsť štandardnou cestou Zákonníka práce: výpovedný dôvod, výpovedná doba, prípadne odstupné.

Druhý smer: skončenie pracovného pomeru nekončí funkciu. Človek „odíde z firmy“, prevezme si zápočtový list — a v obchodnom registri je stále zapísaný ako konateľ so všetkými povinnosťami a zodpovednosťou, ktoré z toho plynú. Funkcia zaniká len vzdaním sa alebo odvolaním podľa § 66, nie výpoveďou z pracovného pomeru.

K tomu dve ustanovenia, ktoré sa v praxi prehliadajú takmer vždy:

• § 66 ods. 7 — povinnosti mandatára má aj osoba, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu bez toho, aby bola do funkcie vymenovaná, a pri porušení týchto povinností má rovnakú zodpovednosť ako štatutárny orgán. Formálne vystúpenie z funkcie teda nikoho nechráni, ak firmu reálne riadi ďalej.
• § 66 ods. 5 — aj po zániku funkcie je bývalý konateľ za obdobie svojho pôsobenia povinný poskytovať primeranú súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcom alebo exekútorom. Za jej poskytnutie má voči spoločnosti právo na náhradu nákladov — o čom takmer nikto nevie.

Ako sa teda rozhodnúť

• Na samotné riadenie firmy vždy zmluva o výkone funkcie, písomne a schválená valným zhromaždením podľa § 66 ods. 6. Pracovná zmluva na výkon funkcie je neplatná a nič vám neprinesie.
• Pracovnú zmluvu uzatvorte len na prácu, ktorá sa s riadením neprekrýva — a počítajte s minimálnym mzdovým nárokom pre jej stupeň náročnosti, nie s minimálnou mzdou.
• Pravidelná mesačná odmena je najlepšia voľba pre konateľa, ktorý nemá iné nemocenské poistenie — 2,4 bodu navyše kupuje nemocenské aj nároky v nezamestnanosti.
• Nepravidelná odmena raz ročne dáva zmysel vtedy, keď je konateľ nemocensky poistený inde (napríklad zo zamestnania v inej firme) — vtedy sa za nemocenské poistenie neplatí druhýkrát za to isté.
• Ak plánujete rozchod so spoločníkom, ošetrite obidva vzťahy naraz. Odvolanie z funkcie a skončenie pracovného pomeru sú dva samostatné úkony a jeden bez druhého nechá otvorené dvere.

Pri sumách nad približne 16 764 € mesačne prestáva byť sadzba sociálneho poistenia relevantná — to je maximálny vymeriavací základ na rok 2026 a nad ním sa sociálne poistenie neplatí. Zdravotné poistenie strop nemá.

Zaradenie do stupňa náročnosti, výpočet odvodov pri nepravidelnom príjme aj správne nastavenie zmluvy o výkone funkcie patria k tým veciam, kde chyba nevyzerá ako chyba — vyzerá ako normálne fungujúca mzdová agenda, kým nepríde kontrola. Spracovanie miezd a personalistika tieto veličiny sleduje priebežne a náš cenník k nim zahŕňa aj poradenstvo pri nastavovaní odmeňovania konateľa. Aktuálne sumy minimálnych mzdových nárokov a ostatné mzdové veličiny na tento rok nájdete v článku Minimálna mzda a mzdové veličiny pre rok 2026.

Časté otázky

Môže byť konateľ zamestnancom vlastnej s.r.o.?

Áno, ale nie na výkon funkcie konateľa. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom je obchodnoprávny — podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplýva iné určenie práv a povinností. Pracovná zmluva, ktorej predmetom je riadenie spoločnosti, sa preto považuje za neplatnú. Konateľ však môže mať s vlastnou s.r.o. súčasne uzatvorenú pracovnú zmluvu na inú činnosť — napríklad ako vodič, programátor, obchodník alebo remeselník — ak sa náplň tejto práce neprekrýva s výkonom funkcie. Vznikne tak súbeh dvoch samostatných vzťahov: obchodnoprávneho (funkcia) a pracovnoprávneho (konkrétna práca). Každý z nich sa uzatvára aj končí samostatne.

Aké odvody sa platia z odmeny konateľa v roku 2026?

Pri pravidelnej mesačnej odmene platí konateľ sociálne poistenie 9,4 % (nemocenské 1,4 %, starobné 4 %, invalidné 3 %, v nezamestnanosti 1 %) a zdravotné poistenie 5 %, spolu 14,4 %. Firma platí sociálne poistenie 24,15 % (nemocenské 1,4 %, starobné 14 %, invalidné 3 %, v nezamestnanosti 1 %, rezervný fond solidarity 4,75 %) a zdravotné poistenie 11 %, spolu 35,15 %. Oproti zamestnancovi v pracovnom pomere, kde firma odvádza 36,2 %, je to o 1,05 percentuálneho bodu menej — chýba úrazové poistenie 0,8 % podľa § 133 a garančné poistenie 0,25 % podľa § 135, pretože obe sa podľa § 16 a § 18 ods. 1 zákona o sociálnom poistení viažu na pracovnoprávny vzťah, ktorý konateľ nemá. Maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie je v roku 2026 vo výške 16 764 € mesačne.

Oplatí sa vyplácať odmenu konateľa raz ročne namiesto mesačne?

Finančne je to lacnejšie o 2,4 percentuálneho bodu na každej strane, teda pri 12 000 € ročne o 288 € firme a o 288 € konateľovi. Dôvod je v § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení: osoba s právom na nepravidelný príjem je zamestnancom len na účely dôchodkového poistenia, takže odpadne nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Presne o tie nároky však prídete. Konateľ s nepravidelnou odmenou nemá počas práceneschopnosti nárok na nemocenské ani na náhradu príjmu od firmy, a poistenie v nezamestnanosti si nebuduje vôbec. Pri pravidelnej odmene 1 000 € mesačne predstavuje samotné nemocenské pri dvojmesačnej práceneschopnosti asi 832 €, teda viac než celoročná úspora. Nepravidelná odmena preto dáva zmysel najmä vtedy, keď je konateľ nemocensky poistený z iného zamestnania.

Platí pre odmenu konateľa minimálna mzda?

Nie. Minimálna mzda ani minimálne mzdové nároky podľa § 120 Zákonníka práce sa na odmenu konateľa nevzťahujú, pretože nejde o mzdu z pracovného pomeru, ale o obchodnoprávnu odplatu. Výšku určuje zmluva o výkone funkcie alebo rozhodnutie valného zhromaždenia a môže byť ľubovoľná. Naopak pri pracovnej zmluve minimálny mzdový nárok platí a počíta sa podľa stupňa náročnosti pracovného miesta, ktorý sa podľa § 120 ods. 3 určuje podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti v rámci dohodnutého druhu práce. Pre rok 2026 sú to sumy 915, 1 031, 1 147, 1 263, 1 379 a 1 495 € mesačne. Práve tento rozdiel býva v celom rozhodovaní najdrahší: zamestnať konateľa na pracovnú zmluvu vo štvrtom stupni stojí firmu 20 642 € ročne oproti 16 218 € pri odmene konateľa 1 000 € mesačne.

Čo sa stane s pracovnou zmluvou, keď ma valné zhromaždenie odvolá z funkcie konateľa?

Nič — trvá ďalej. Odvolanie z funkcie je podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom spoločnosti, ale týka sa výlučne obchodnoprávneho vzťahu. Pracovný pomer na inú prácu tým nezaniká a firma je povinná naďalej vyplácať mzdu; ukončiť ho možno len spôsobmi podľa Zákonníka práce, teda dohodou, výpoveďou s výpovednou dobou alebo okamžitým skončením, prípadne s nárokom na odstupné. Platí to aj opačne: skončením pracovného pomeru funkcia konateľa nezaniká — na to je potrebné vzdanie sa funkcie alebo odvolanie podľa § 66. Navyše podľa § 66 ods. 7 má povinnosti mandatára a rovnakú zodpovednosť aj ten, kto pôsobnosť štatutárneho orgánu vykonáva fakticky bez toho, aby bol do funkcie vymenovaný, a podľa § 66 ods. 5 trvá povinnosť poskytovať súčinnosť súdu, správcovi dane či Sociálnej poisťovni aj po zániku funkcie.