Manko 2026: krádež vám daň z príjmov odpustí, ale DPH si vypýta späť — pri rozbitom tovare je to presne naopak

Koniec roka, inventúra v sklade e-shopu. Účtovný stav zásob 186 000 €, fyzicky napočítané 174 900 €. Chýba tovar za 11 100 € v obstarávacích cenách. Účtovník to zaúčtuje ako manko, majiteľ si vydýchne, že aspoň časť pôjde do nákladov, a všetci idú ďalej.

O tri mesiace príde daňové priznanie a v ňom pripočítateľná položka 9 000 €. Do toho výzva na doplatenie DPH 1 472 €, o ktorej nikto nevedel, že príde. Z jedenástich tisíc eur, ktoré firma reálne stratila, jej daňový systém uznal 2 100 €.

Za tým rozdielom nie je chyba účtovníka. Je za ním fakt, ktorý väčšina podnikateľov nemá zrátaný: daň z príjmov a DPH sa pri chýbajúcom tovare pohybujú opačným smerom. To, čo vám odpustí prvá, si vypýta druhá — a naopak. A keďže základná sadzba DPH je 23 % a sadzba dane z príjmov právnickej osoby 21 % (pri menších firmách dokonca len 10 %), existuje situácia, v ktorej ukradnutý tovar stojí firmu viac, než bola jeho vlastná hodnota.

Tento článok je o tom, ako sa z jedného manka stanú tri rôzne ceny, ktorá veta v inventúrnom súpise o tom rozhoduje a prečo výpredaj neatraktívneho tovaru za pätinu ceny vyjde daňovo lepšie než jeho vyhodenie.

Základné pravidlo: manko nie je daňový výdavok

Zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.) to hovorí v § 21 ods. 2 písm. e). Daňovými výdavkami nie sú „manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat“.

Rozoberme tú vetu, lebo je z nej celý článok:

• Manká a škody nie sú daňovým výdavkom. To je základ. Tovar, ktorý zmizol, ste síce zaplatili, ale daňový základ vám neznižuje.

• Presahujúce prijaté náhrady. Ak škodu niekto uhradí — zamestnanec, poisťovňa, dopravca — do výšky náhrady je náklad daňový. Náhrada je totiž zároveň zdaniteľným výnosom, takže zákon len dorovnáva obe strany.

• S výnimkou § 19 ods. 3 písm. g). To sú škody, ktoré ste nezavinili — a tam to začína byť zaujímavé.

• Stratné v maloobchodnom predaji na základe noriem určených daňovníkom. Toto nie je výnimka pre každého. Je to výnimka pre maloobchod a len pre toho, kto má normu skutočne napísanú.

Všimnite si, čo v tej vete nie je: nikde nestojí, že rozhoduje výška manka, veľkosť firmy alebo to, či ste sa správali rozumne. Rozhoduje výlučne titul, pod ktorý manko spadne. A ten sa určuje v inventúrnom súpise, teda v dokumente, ktorý väčšina firiem odbaví jednou vetou.

Výnimka č. 1: neznámy páchateľ — a dátum, ktorý nikto nečaká

§ 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov uznáva za daňový výdavok „škody nezavinené daňovníkom“, a to v dvoch prípadoch:

1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,

1. spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.

Druhý bod je najčastejší a zároveň najviac podceňovaný — pre dve slovné spojenia.

„Neznámym páchateľom“ znamená, že páchateľ zostal nezistený. Ak vám tovar ukradol vlastný zamestnanec a viete o tom, výnimka neplatí: páchateľ je známy, máte voči nemu nárok na náhradu a daňovým výdavkom je škoda len do výšky toho, čo od neho reálne dostanete. Ak zamestnanec nezaplatí nič, nie je daňovým výdavkom nič.

„V zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou“ je časová pasca. Rozhodujúci nie je rok, v ktorom sa krádež stala, ani rok, v ktorom ju firma zistila pri inventúre. Rozhodujúci je rok, v ktorom vám polícia doručí potvrdenie (spravidla uznesenie o odložení alebo prerušení veci pre nezisteného páchateľa). Krádež v novembri 2026 s policajným uznesením z februára 2027 znamená, že v priznaní za rok 2026 je celá suma pripočítateľnou položkou a do daňových výdavkov sa dostane až v priznaní za rok 2027.

Z toho plynie prvá praktická rada tohto článku: krádež nahláste polícii hneď a písomné potvrdenie si vypýtajte, aj keď je nádej na vrátenie tovaru nulová. Bez potvrdenia nemáte výnimku vôbec; s potvrdením doručeným o rok neskôr ju máte uznanú až o rok neskôr.

Výnimka č. 2: stratné v maloobchode — norma, ktorá musí existovať skôr než manko

Druhá výnimka je jediná, ktorá funguje bez polície a bez pohromy: stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom.

Tri veci, ktoré na nej firmy prehliadajú:

Po prvé, žiadna zákonná tabuľka noriem neexistuje. Zákon hovorí „noriem určených daňovníkom“ — normu si stanovuje firma sama, vnútorným predpisom. Finančná správa k tomu dodáva, že stratné možno uplatniť len do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu preukázanú daňovníkom. Nestačí teda napísať „3 %“; treba vedieť ukázať, z čoho to číslo vyšlo — z histórie inventúr, z povahy tovaru, z porovnateľnej praxe v odbore.

Po druhé, norma musí byť napísaná skôr, než manko vznikne. Vnútorný predpis vydaný v marci, keď už prišla výzva z daňového úradu, nie je normou úbytkov — je to dodatočné odôvodnenie. Toto je jediná časť celého článku, ktorú viete vybaviť za jedno popoludnie a ktorá vás nestojí nič.

Po tretie, výnimka platí len pre maloobchodný predaj. Veľkoobchod ani výroba pod ňu nespadajú, ich úbytky zásob sú manko so všetkými dôsledkami. E-shop predávajúci koncovým zákazníkom maloobchodom je — SK NACE rev. 2 zaraďuje zásielkový predaj a predaj cez internet do triedy 47.91, teda do divízie 47 Maloobchod. Firma, ktorá cez ten istý sklad predáva aj B2B veľkoodberateľom, by mala vedieť rozdeliť, koľko obratu ide ktorým kanálom — normu si totiž môže uplatniť len na maloobchodnú časť.

Druhá strana: DPH, ktorá sa vracia len pri krádeži

Tu sa logika obracia. Zákon o DPH (č. 222/2004 Z. z.) v § 53 ods. 5 hovorí:

„Pri nezákonnom prisvojení si tovaru inou osobou, pri kúpe ktorého alebo jeho súčasti alebo vytvorení ktorého alebo jeho súčasti bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, je platiteľ povinný odviesť daň, ktorú z tohto tovaru odpočítal; výšku dane platiteľ vypočíta rovnako, ako pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3, pričom platiteľ odvedie vypočítanú daň najviac do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil, že mu bol tovar odcudzený.“

Prečítajte to ešte raz a všimnite si, čo tam nie je. Nie je tam zničenie. Nie je tam strata. Nie je tam znehodnotenie, expirácia ani rozbitie. Zákon o DPH pozná pri chýbajúcom tovare jediný titul na vrátenie odpočtu — a tým je nezákonné prisvojenie si tovaru inou osobou, teda krádež.

To je zámer, nie medzera. Európska smernica o DPH umožňuje členským štátom nevyžadovať úpravu odpočtu pri riadne preukázanom zničení, strate alebo krádeži, pričom krádež si štáty vyhradiť môžu — Slovensko si vyhradilo presne ju a nič iné. Rozbitý, zničený alebo prirodzeným úbytkom zaniknutý tovar si teda odpočet ponecháva, ak viete preukázať, čo sa s ním stalo. To „preukázať“ je celý rozdiel: bez dokladu o likvidácii vám úrad pokojne prekvalifikuje zničenie na krádež so všetkými dôsledkami.

Dva technické detaily, ktoré sa oplatí vedieť:

• Nevraciate účtovnú hodnotu, ale prepočítanú. Odkaz na § 8 ods. 3 vedie cez § 22 ods. 5 k základu dane, ktorým je kúpna cena príslušného tovaru v čase jeho dodania — teda cena, za akú by ste ten tovar kúpili dnes, nie za akú ste ho kúpili vtedy. Pri tovare, ktorý medzitým zlacnel (elektronika, sezónny sortiment), odvediete menej. Zároveň platí strop: nikdy nie viac, než ste pôvodne odpočítali.

• Ak sa tovar nájde, daň sa vracia. § 53 ods. 6 dáva platiteľovi právo opraviť opravenú odpočítanú daň, ak odcudzený tovar získa späť a použije ho na podnikanie s možnosťou odpočítania — najviac do výšky dane, ktorú predtým odviedol.

Tri manká, tri ceny

Keď sa obe dane poskladajú, vznikne poradie, ktoré je proti intuícii. Nižšie je cena za jedno euro chýbajúceho tovaru v obstarávacej cene, pri firme so sadzbou dane z príjmov 21 % a základnou sadzbou DPH 23 %:

Poradie druhého a tretieho riadku je to prekvapenie. Krádež s policajným potvrdením — teda „dobrý“ scenár, v ktorom daň z príjmov ustúpi — vyjde drahšie než rozbitie, ktoré je daňovo neuznané v plnej výške. Dôvod je aritmetický: vrátená DPH sa počíta sadzbou 23 %, kým daňová úspora sadzbou 21 %. Dve percentá idú proti vám.

A tu je detail, ktorý má pre malé firmy najväčší dopad: čím je firma menšia, tým je krádež relatívne drahšia. Firma so zdaniteľnými výnosmi do 100 000 € zdaňuje príjmy sadzbou 10 % podľa § 15 písm. b) zákona o dani z príjmov, takže jej daňová úspora z uznanej škody je len 10 centov z eura — pri nezmenenej DPH 23 centov. Rovnaká krádež ju stojí 1,13 € za každé euro ukradnutého tovaru. Nižšia sadzba dane z príjmov je výhoda pri zisku a nevýhoda pri škode.

Modelový príklad: e-shop, inventúra k 31. 12. 2026

S. r. o. prevádzkujúca e-shop, platiteľ DPH, ročné výnosy 620 000 € (teda sadzba dane z príjmov 21 %). Obstarávacia cena predaného tovaru za rok 420 000 €. Vnútorná smernica z januára 2026 stanovuje normu úbytku tovaru v maloobchodnom predaji na 0,5 % z obstarávacej ceny predaného tovaru.

Inventúra k 31. 12. 2026 ukáže chýbajúci tovar za 11 100 € v obstarávacích cenách. Inventúrny súpis ho rozdelí takto:

• A — stratné v rámci normy: 2 100 €. 0,5 % zo 420 000 € presne zodpovedá norme.

• B — krádež pri vlámaní do skladu v novembri 2026: 6 400 €. Polícia doručila uznesenie o odložení veci pre nezisteného páchateľa 12. 2. 2027.

• C — tovar rozbitý pri manipulácii v sklade: 2 600 €. Zamestnanec škodu nenahradil, o likvidácii je spísaný protokol.

Daň z príjmov za rok 2026. Daňovým výdavkom je len položka A vo výške 2 100 €. Položka B je v roku 2026 pripočítateľnou položkou, pretože polícia potvrdila skutočnosť až vo februári 2027 — do daňových výdavkov ide v priznaní za rok 2027 a úspora 1 344 € príde o rok neskôr. Položka C je nedaňová natrvalo. Základ dane za rok 2026 sa teda zvyšuje o 9 000 €, čo je pri sadzbe 21 % daň navyše 1 890 €.

DPH. Odviesť treba len z položky B. Firma zistila odcudzenie v novembri 2026, takže daň patrí do priznania za november 2026: 6 400 × 23 % = 1 472 € (za predpokladu, že kúpna cena rovnakého tovaru sa medzitým nezmenila; ak klesla, odvedie sa menej, nikdy však viac než odpočítaných 1 472 €). Z položiek A a C sa nevracia nič.

Celkový účet. Firma stratila tovar za 11 100 €, odviedla DPH 1 472 € a získala daňovú úsporu 441 € v roku 2026 a ďalších 1 344 € v roku 2027. Čistá strata je 10 787 € — teda 97 % hodnoty chýbajúceho tovaru, hoci na papieri boli „daňovo uznané“ dve položky z troch.

A teraz cena jednej vety. Keby tá istá firma nemala vnútornú smernicu s normou úbytku z januára 2026, položka A by nebola stratným, ale obyčajným mankom — nedaňovým v plnej výške. Základ dane by sa zvýšil nie o 9 000 €, ale o 11 100 €, a daň by bola o 441 € vyššia. Dokument, ktorý napíšete za hodinu a ktorý platí roky, má teda každý rok cenu vo výške sadzby dane z celého vášho stratného.

Bonus, ktorý sa týka každého e-shopu: tovar, ktorý sa nepredal

Nepredaný tovar nie je manko — fyzicky je v sklade. Zákon má preň napriek tomu vlastné pravidlo, a je prekvapivo tvrdé. § 21 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov vylučuje z daňových výdavkov obstarávaciu cenu zásob vyradeného tovaru v troch prípadoch:

1. ak bol tovar klasifikovaný ako nebezpečný podľa osobitného predpisu,

1. ak bol zlikvidovaný po uplynutí doby použiteľnosti alebo trvanlivosti a daňovník nepreukáže, že pred jej uplynutím vykonal opatrenia na podporu predaja formou postupného znižovania ceny,

1. ak ide o tovar bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti a daňovník nepreukáže príjem z jeho predaja.

Bod 2 znamená, že pri tovare s dátumom spotreby rozhoduje to, čo ste robili pred expiráciou. Zľavový rebrík — päť týždňov pred koncom −20 %, tri týždne −40 %, posledný týždeň −60 % — nie je marketingový nápad, je to dôkaz. Bez neho je odpis nedaňový, aj keď je tovar preukázateľne zlikvidovaný. (Zákon má výnimku pre bezodplatné odovzdanie zásob potravín Potravinovej banke Slovenska, vybraným neziskovým prijímateľom, registrovanému sociálnemu podniku a pre lieky viazané na lekársky predpis.)

Bod 3 je pre e-shopy s módou, elektronikou či doplnkami ešte dôležitejší a znie kontraintuitívne: pri tovare bez doby použiteľnosti je obstarávacia cena daňovým výdavkom, len ak preukážete príjem z jeho predaja. Vyhodiť neatraktívny tovar do kontajnera preto znamená stratiť ho aj daňovo.

Ukážme si to na 8 400 € (v obstarávacích cenách) sezónneho tovaru, ktorý sa nepredal:

• Vyhodenie: príjem 0 €, obstarávacia cena 8 400 € je nedaňová podľa § 21 ods. 2 písm. m) bodu 3. Čistá strata 8 400 €.

• Výpredaj za 20 % ceny: príjem 1 680 € bez DPH, príjem z predaja je preukázaný, takže celá obstarávacia cena 8 400 € je daňovým výdavkom. Daňová strata z tejto operácie 6 720 € znižuje daň o 1 411 €. Čistá strata 5 309 €.

Rozdiel je 3 091 € — a to na tovare, ktorý majiteľ v oboch prípadoch považoval za odpísaný. Výpredaj so stratou 80 % je daňovo výhodnejší než jeho vyhodenie, pretože zákon nepýta zisk, pýta preukázaný príjem.

Čo z toho vyplýva pre inventúru

Celý článok sa dá zhrnúť do jednej vety: o daňovom osude chýbajúceho tovaru nerozhoduje účtovný zápis, ale to, čo je napísané v inventúrnom súpise a v dokladoch okolo neho. Manko je zberná kategória a je to tá najdrahšia z možností. Prakticky to znamená štyri veci:

• Mať vnútornú smernicu s normou úbytku napísanú vopred a vedieť ju obhájiť prepočtom. Platí len pre maloobchodný predaj vrátane e-shopu.

• Rozdeliť manko podľa príčiny už pri inventúre, nie dodatočne. Súpis má rozlíšiť stratné, krádež, zničenie a expiráciu na mieste. Každá príčina má iný daňový režim a spätná rekonštrukcia je pri kontrole slabý dôkaz.

• Krádež hlásiť polícii a potvrdenie si vypýtať písomne. Bez neho nie je výnimka podľa § 19 ods. 3 písm. g); s ním je, ale až v roku doručenia.

• Zničenie a likvidáciu dokladovať protokolom. Je to súčasne obrana pred prekvalifikovaním na krádež — teda pred povinnosťou vrátiť odpočítanú DPH podľa § 53 ods. 5.

Ak si nie ste istí, či vaša evidencia zásob rozdiel medzi týmito kategóriami vôbec zachytáva, prejdeme ju s vami v rámci vedenia účtovníctva pre s.r.o.; konkrétne ceny nájdete v cenníku účtovníctva. Ak riešite zásoby v súvislosti s útlmom podnikania, na inú os tej istej témy sme sa pozreli v článku o zrušení registrácie DPH a dani z vlastného skladu; a ak vám tovar nechýba, ale nechýbajú vám ani peniaze zaň, pozrite si neuhradené faktúry a opravné položky.

Časté otázky

Je manko daňovým výdavkom?

Spravidla nie. Podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami manká a škody presahujúce prijaté náhrady. Znamená to, že ak škodu niekto uhradí (zamestnanec, poisťovňa, dopravca), do výšky náhrady je náklad daňovo uznaný, pretože náhrada je zároveň zdaniteľným výnosom; zvyšok nie. Zákon pozná tri výnimky: škody nezavinené daňovníkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) (živelná pohroma a škoda spôsobená neznámym páchateľom potvrdená políciou), stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených samotným daňovníkom, a nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú hmotným majetkom.

Musím vrátiť odpočítanú DPH z ukradnutého tovaru?

Áno. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH je platiteľ pri nezákonnom prisvojení si tovaru inou osobou povinný odviesť daň, ktorú z tohto tovaru odpočítal. Výška sa počíta rovnako ako pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3, teda podľa § 22 ods. 5 z kúpnej ceny príslušného tovaru v čase jeho dodania, najviac však do výšky pôvodne odpočítanej dane. Daň sa odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom platiteľ zistil, že mu bol tovar odcudzený — nie za obdobie, v ktorom ku krádeži došlo. Ak platiteľ tovar neskôr získa späť a použije ho na podnikanie s možnosťou odpočítania, má podľa § 53 ods. 6 právo vykonať opravu, najviac do výšky predtým odvedenej dane.

Musím vrátiť DPH aj pri rozbitom alebo zničenom tovare?

Nie. Zákon o DPH viaže povinnosť odviesť odpočítanú daň výlučne na nezákonné prisvojenie si tovaru inou osobou (§ 53 ods. 5). Zničenie, strata, znehodnotenie ani prirodzený úbytok medzi tituly na vrátenie odpočtu nepatria a zákon pre ne žiadne obdobné ustanovenie neobsahuje. Podmienkou je, že zničenie viete preukázať — protokolom o likvidácii, fotodokumentáciou, dokladom o odovzdaní odpadu. Bez dôkazu hrozí, že správca dane posúdi chýbajúci tovar ako odcudzený so všetkými dôsledkami. Vzniká tak zvláštna dvojica: rozbitý tovar je pre daň z príjmov horší (je nedaňový natrvalo), ale pre DPH lepší než krádež.

Ako sa stanovuje norma prirodzených úbytkov tovaru?

Zákon žiadnu tabuľku noriem neobsahuje — § 21 ods. 2 písm. e) hovorí o normách úbytkov tovaru „určených daňovníkom“. Normu si teda stanovuje firma sama vnútorným predpisom a musí byť ekonomicky odôvodnená a doložená prepočtom: históriou vlastných inventúr, povahou tovaru (krehkosť, vysychanie, drobný sortiment náchylný na drobné krádeže), prípadne porovnateľnou praxou v odbore. Norma musí existovať pred obdobím, ktorého sa týka, inak nejde o normu, ale o dodatočné odôvodnenie. Výnimka navyše platí len pre maloobchodný predaj — veľkoobchod a výroba pod ňu nespadajú. E-shop predávajúci koncovým zákazníkom maloobchodom je, keďže SK NACE rev. 2 zaraďuje zásielkový predaj a predaj cez internet do triedy 47.91 v rámci divízie 47 Maloobchod.

Môžem odpísať nepredaný tovar do nákladov, keď ho vyhodím?

Pri tovare bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti nie. Podľa § 21 ods. 2 písm. m) bodu 3 zákona o dani z príjmov nie je obstarávacia cena zásob vyradeného tovaru daňovým výdavkom, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja. Vyhodenie neatraktívneho tovaru preto znamená stratu jeho hodnoty aj daňového účinku, kým výpredaj hoci aj za pätinu ceny robí celú obstarávaciu cenu daňovo uznanou. Pri tovare s dobou použiteľnosti alebo trvanlivosti platí bod 2: likvidácia po jej uplynutí je daňovým výdavkom len vtedy, ak viete preukázať, že ste pred uplynutím vykonali opatrenia na podporu predaja formou postupného znižovania ceny. Zákon má výnimku pre bezodplatné odovzdanie zásob potravín Potravinovej banke Slovenska, vybraným neziskovým prijímateľom a registrovanému sociálnemu podniku a pre lieky viazané na lekársky predpis.