Dotácia 2026: v základe dane vyjde na nulu — a napriek tomu vám môže zdvihnúť daň o 4 400 €

Keď firme príde na účet dotácia alebo príspevok z úradu práce, prvá otázka znie takmer vždy rovnako: budem z toho platiť daň? Je to pochopiteľná otázka a je zle položená. Zákon o dani z príjmov je v tomto bode postavený symetricky — nech už dotácia zdaniteľná je alebo nie je, jej vplyv na základ dane vyjde v oboch prípadoch na nulu.

To neznamená, že je jedno, ktorou z tých dvoch ciest idete. Znamená to, že rozdiel nehľadáte tam, kde ho hľadá takmer každý. Nie je v základe dane. Je v prahoch — v tých niekoľkých sumách, ktoré zákon testuje na zdaniteľných výnosoch a ktoré rozhodujú o sadzbe dane, o výške minimálnej dane a o tom, či ste mikrodaňovníkom. A tam už rozdiel nie je nula, ale u modelovej firmy nižšie 4 400 € za jediný rok — pri úplne rovnakom zisku a rovnakej sume na účte.

Prvá vrstva: v základe dane je dotácia naozaj nula

Začnime pri zdaniteľnej dotácii, teda pri tej bežnej. Prijmete 30 000 € a zaúčtujete ich do výnosov. Základ dane sa o 30 000 € zvýši. Zároveň však platí § 19 ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého sú daňovým výdavkom „výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov“.

Kľúčové sú posledné tri slová: zahrnované do príjmov. Výdavok hradený z dotácie je daňovým výdavkom práve preto a práve v tom rozsahu, v akom je samotná dotácia príjmom. Ak teda 30 000 € prijmete a 30 000 € miniete na oprávnené náklady, výnos aj náklad sa v základe dane stretnú a vyrušia. Daň z dotácie je nula — nie preto, že by bola oslobodená, ale preto, že proti nej stojí rovnako veľký výdavok.

Druhá vrstva: oslobodenie je tiež nula

Teraz opačná cesta. Existuje úzka skupina príspevkov, ktoré sú od dane oslobodené — o tom, ktoré to sú, hovoríme nižšie, lebo je ich podstatne menej, než sa všeobecne verí. Intuícia hovorí, že oslobodený príspevok je jednoznačne lepší: peniaze prídu a daň sa z nich neplatí.

Lenže zákon aj túto cestu uzatvára. § 21 ods. 1 písm. j) hovorí, že daňovými výdavkami nie sú „výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane“. Oslobodený príspevok do základu dane nevstupuje, a preto všetko, čo z neho zaplatíte, prestáva byť daňovým výdavkom. Prijmete 30 000 €, nezdaníte ich — a zároveň prídete o 30 000 € nákladov.

Výsledok je presne rovnaký ako v prvej ceste. Nula. V tom je celá symetria: štát cez dotáciu nezdaňuje ani nedotuje daňový základ, len ho drží na mieste. Preto sa odpoveď na otázku „koľko z dotácie odvediem na dani“ v drvivej väčšine prípadov rovná nule bez ohľadu na to, ktorý režim na vás sedí.

Posledný riadok tabuľky je celý článok. Zhoda končí presne tam, kde sa prestane pozerať na základ dane.

Tretia vrstva: prahy, kde nula neplatí

§ 2 písm. h) definuje zdaniteľný príjem ako „príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy“. Oslobodený príspevok teda zdaniteľným príjmom nie je a do žiadneho výpočtu, ktorý na zdaniteľných príjmoch stojí, nevstúpi. Zdaniteľná dotácia doň vstúpi celá.

A zákon o dani z príjmov na zdaniteľných príjmoch (výnosoch) stavia tri rozhodnutia, ktoré s dotáciou nemajú nič spoločné a napriek tomu ich dotácia zmení:

1. Sadzba dane právnickej osoby. Podľa § 15 písm. b) bodu 1a je sadzba 10 % pre daňovníka, „ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 100 000 eur“. Nad touto hranicou je podľa bodu 1b sadzba 21 % — a to na celý základ dane, nie len na jeho časť nad prahom. Rozdiel 11 percentuálnych bodov sa neuplatní na dotáciu, ale na zisk firmy.
2. Minimálna daň. § 46b ods. 2 rozdeľuje minimálnu daň do pásiem opäť podľa zdaniteľných príjmov (výnosov): do 50 000 € je to 340 €, nad 50 000 € do 250 000 € už 960 €, ďalej 1 920 €, 3 840 € a 11 520 €.
3. Status mikrodaňovníka. Podľa § 2 písm. w) je mikrodaňovníkom daňovník so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) do 60 000 €. Mikrodaňovník si podľa § 30 ods. 1 písm. a) odpočíta daňovú stratu do výšky 100 % základu dane; kto ním nie je, má podľa písmena b) strop 50 % — čo je presne tá mechanika, ktorú sme rozobrali v článku o prerušení odpisovania

Vo všetkých troch prípadoch je testovanou veličinou objem zdaniteľných výnosov, nie zisk. Firma so ziskom 40 000 € a výnosmi 92 000 € platí 10 %. Tá istá firma s tým istým ziskom, ale výnosmi 122 000 €, platí 21 %. Dotácia je pritom presne tá vec, ktorá objem výnosov nafúkne bez toho, aby čokoľvek pridala k zisku.

Modelový prepočet: dvakrát 30 000 €, rozdiel 4 400 €

Servisná s.r.o. má za rok 2026 tržby 92 000 € a vlastné náklady 52 000 €. Zisk pred dotáciou je teda 40 000 €. Firma dostane 30 000 € a použije ich na mzdové náklady vo výške 30 000 €, ktoré by inak nevynaložila. Cash-flow je v oboch cestách identický a zisk tiež — mení sa len daňový režim príspevku.

Rozdiel je 4 400 €. Základ dane je v oboch stĺpcoch na cent rovnaký, hotovosť tiež, príspevok je v oboch prípadoch 30 000 €. Zaplatená daň sa líši výlučne preto, že v ceste A prekročili zdaniteľné výnosy hranicu 100 000 €. Vyjadrené inak: na dotácii 30 000 € sa stratilo 14,7 % — a nie na dani z dotácie, ale na dani zo zisku, ktorý s dotáciou nesúvisí.

Efekt navyše nerastie s dotáciou, ale so ziskom. Keby mala tá istá firma zisk 80 000 €, rozdiel medzi 10 % a 21 % by bol 8 800 €. Keby bola v strate, rozdiel by bol nula. To je dôvod, prečo sa toto nedá odhadnúť „od oka“ a prečo sa dotácie oplatí prepočítať skôr, než sa podpíše zmluva o poskytnutí príspevku.

Ten istý mechanizmus o pár tried nižšie

Malá s.r.o. má tržby 45 000 € a vykázala za rok daňovú stratu. Dostane príspevok 20 000 €.

Firma v strate platí podľa § 46b ods. 1 minimálnu daň vždy — a príspevok jej ju zdvihol z 340 € na 960 € bez toho, aby jej pridal jediné euro zisku. Zároveň vypadla z kategórie mikrodaňovníka, čo znamená, že vykázanú stratu bude v ďalších rokoch umorovať polovičným tempom. Aspoň čiastočnou útechou je § 46b ods. 5: kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou z priznania si možno započítať v troch nasledujúcich zdaňovacích obdobiach — ale len na tú časť dane, ktorá minimálnu daň prevyšuje. Podrobnejšie sme mechaniku minimálnej dane rozobrali v článku o spiacej s.r.o.

Ktorý príspevok je vlastne oslobodený? Podstatne menej, než sa verí

Tu sa väčšina firiem mýli, a mýli sa systematicky. Oslobodenie pre právnické osoby stojí na § 13 ods. 2 písm. k), ktorý oslobodzuje „plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce“. Znie to široko a v skutočnosti to široké nie je: text sa neodvoláva na zákon o službách zamestnanosti ako celok, ale poznámkou pod čiarou 46a výlučne na § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.

A to písmeno je veľmi konkrétne. Ide o projekty „na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov“. To je právny základ krízových schém typu Prvej pomoci — nie bežných príspevkov, ktoré úrad práce vypláca každý rok.

Z toho vyplýva praktický záver, ktorý stojí za zapamätanie:

• Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona č. 5/2004 (pre uchádzača vedeného v evidencii najmenej tri mesiace, so záväzkom prevádzkovať činnosť najmenej dva roky, vo výške najviac troj- alebo štvornásobku celkovej ceny práce) — oslobodený nie je.
• Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50 — oslobodený nie je.
• Krízové projekty podľa § 54 ods. 1 písm. e) — oslobodené sú.
• Podpora v čase skrátenej práce — oslobodená je, ale vlastným ustanovením, § 13 ods. 2 písm. l).
• Dotácie v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. — oslobodené sú, poznámka 54a.

Inými slovami: drvivá väčšina peňazí, ktoré malá firma reálne dostane — príspevky úradu práce, regionálne dotácie, podpora z eurofondových výziev — sú zdaniteľné výnosy, ktoré sa do prahov rátajú. Oslobodenie je výnimka viazaná na mimoriadny stav, nie pravidlo.

Z názvu príspevku sa to nedá prečítať. Rozhoduje právny základ uvedený v dohode o poskytnutí príspevku, a to je jediné miesto, kam sa treba pozrieť skôr, než sa podpisuje.

Štvrtá páka: časovanie, ktoré prah obchádza úplne legálne

Ak sa dotácia nedá dostať do oslobodeného režimu, ostáva druhá cesta — nepustiť ju do výnosov jedného roka celú. Zákon na to má vlastné ustanovenie.

§ 17 ods. 3 písm. f) hovorí, že do základu dane sa nezahŕňa „dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch“; táto dotácia „sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku“.

Účtovne to zodpovedá zásade v § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. — účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Kapitálová dotácia sa preto nezaúčtuje do výnosov naraz, ale drží sa vo výnosoch budúcich období a do výnosov sa rozpúšťa súbežne s odpismi majetku, ktorý financovala.

Praktický dopad: tých istých 30 000 €, ale ako dotácia na stroj, vstúpi do výnosov roka len časťou.

Prah 100 000 € ostal nedotknutý, hoci na účet prišlo rovnakých 30 000 €. Nejde o žiadny trik — je to presne to, čo § 17 ods. 3 písm. f) predpisuje. Pozor len na § 27 ods. 2: ak majetok zaradíte do užívania v priebehu roka, uplatní sa v prvom roku len pomerná časť ročného odpisu podľa počtu mesiacov, a rovnakým pomerom sa zníži aj časť dotácie vo výnosoch.

Pre živnostníka v jednoduchom účtovníctve alebo v daňovej evidencii platí zrkadlové pravidlo v § 17 ods. 3 písm. h): do základu dane sa v roku prijatia nezahŕňa tá časť dotácie, podpory alebo príspevku, ktorá nebola použitá na úhradu daňových výdavkov. Nepoužitá časť sa zdaní až neskôr — postupne vo výške odpisov majetku z nej nadobudnutého, alebo v období čerpania, ak s výdavkom roka prijatia nesúvisí.

To je dobrá správa, ktorú väčšina príjemcov nepozná. Príspevok na SZČ podľa § 49 sa podľa § 49 ods. 5 vypláca tak, že najviac 60 % príde do 30 dní od vyradenia z evidencie a zvyšok až po predložení prvej správy po dvanástich mesiacoch. Ak časť zálohy do konca roka neminiete, v tom roku ju nezdaňujete — a to bez ohľadu na to, že peniaze na účte máte.

DPH: jediná dotácia, z ktorej sa naozaj odvádza daň

Zatiaľ sme hovorili o dani z príjmov. V DPH existuje jediný, ale ostrý prípad. § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. hovorí, že základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu, a dodáva: „Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.“

Rozlišovacím znakom je slovné spojenie k cene. Ak dotácia priamo znižuje cenu, ktorú platí konkrétny zákazník — teda ak by bez nej zákazník zaplatil viac — je súčasťou základu dane a platiteľ z nej odvedie 23 % podľa § 27 ods. 1. Dotácia na obstaranie majetku ani prevádzková dotácia na réžiu firmy protihodnotou za konkrétne plnenie nie sú a do základu dane nevstupujú.

Chyba, ktorá z toho vzniká, je typicky opačná, než by človek čakal: firma dotáciu k cene do výkazu nedá, lebo „predsa nešlo o predaj“, a chýbajúcu daň jej dorubí až kontrola. Patrí tak do tej istej rodiny prehliadnutí ako šesť najčastejších chýb v daňovom priznaní s.r.o.

Živnostník: rovnaká podpora, iný výsledok podľa toho, či podnikáte

U fyzických osôb je logika rovnaká, len rozpísaná do dvoch ustanovení. § 9 ods. 2 písm. j) oslobodzuje „podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov“ — a hneď vyníma „platby prijaté ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6“.

§ 9 ods. 2 písm. d) robí to isté pre plnenia z aktívnej politiky trhu práce: oslobodené sú, okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 — a z tejto výnimky sa vracia späť k oslobodeniu opäť len to, čo spadá pod § 54 ods. 1 písm. e).

Praktický dôsledok je nepríjemne presný: tá istá podpora z toho istého rozpočtu je pre nepodnikateľa oslobodená a pre živnostníka zdaniteľná — pretože u neho súvisí s výkonom činnosti, z ktorej plynú príjmy podľa § 6. Nejde o sankciu za podnikanie; je to tá istá symetria ako u firiem, pretože živnostníkovi zároveň ostávajú výdavky, ktoré z podpory zaplatil. Rozdiel opäť nie je v základe dane, ale v prahoch — u živnostníka predovšetkým v hranici 100 000 € príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorá rozhoduje o 15 % sadzbe, a v tej istej hranici 60 000 € pre mikrodaňovníka.

Čo z toho robiť prakticky

• Pred podpisom dohody si zistite právny základ príspevku. Nie názov, ale paragraf. Rozdiel medzi § 49 a § 54 ods. 1 písm. e) je rozdiel medzi zdaniteľným a oslobodeným plnením.
• Prepočítajte, kde skončia vaše zdaniteľné výnosy s dotáciou a bez nej. Zaujímajú vás tri čísla: 50 000 € (minimálna daň), 60 000 € (mikrodaňovník) a 100 000 € (sadzba 10 % verzus 21 %).
• Ak je prah tesne nad vami, pozrite sa na formu dotácie. Kapitálová dotácia na odpisovaný majetok sa podľa § 17 ods. 3 písm. f) do výnosov rozloží; prevádzková dotácia dopadne do jedného roka celá.
• V jednoduchom účtovníctve sledujte, čo ste z príspevku do konca roka reálne minuli. Nepoužitá časť sa podľa § 17 ods. 3 písm. h) v tom roku nezdaňuje.
• Pri dotáciách k cene nezabudnite na DPH. § 22 ods. 1 ich radí do základu dane.
• Nezabudnite na zrkadlo výdavkov. Ak je príspevok oslobodený, náklady z neho hradené sú podľa § 21 ods. 1 písm. j) nedaňové — a v účtovníctve ich treba vedieť oddeliť, inak vám ich vyhodí kontrola.

Dotácia nie je peniazmi zadarmo ani daňovým problémom. Je to položka, ktorá sa v základe dane vyruší a v prahoch nie — a práve preto sa o nej rozhoduje pred podpisom, nie pri zostavovaní priznania. Ak riešite, či vás konkrétny príspevok prehodí cez hranicu 100 000 €, prepočet oboch scenárov je presne ten typ úlohy, kde sa hodina práce vráti mnohonásobne. Nájdete ju v našom cenníku aj medzi službami vedenia účtovníctva pre s.r.o. a živnostníkov

Časté otázky

Platí sa z dotácie daň z príjmov?

Vo väčšine prípadov z nej efektívne neodvediete nič, ale nie preto, že by bola oslobodená. Zdaniteľná dotácia sa zahrnie do príjmov a zároveň sa podľa § 19 ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. stáva daňovým výdavkom to, čo ste z nej zaplatili — výnos a náklad sa v základe dane vyrušia. Pri oslobodenej dotácii platí opak: nezdaní sa, ale výdavky z nej hradené podľa § 21 ods. 1 písm. j) prestávajú byť daňovými výdavkami. Základ dane teda ostáva v oboch prípadoch rovnaký. Reálny rozdiel vzniká v tom, že zdaniteľná dotácia sa ráta do zdaniteľných výnosov, a tie rozhodujú o sadzbe dane podľa § 15, o pásme minimálnej dane podľa § 46b a o statuse mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w).

Je príspevok z úradu práce oslobodený od dane?

Spravidla nie. Oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov sa odvoláva poznámkou pod čiarou 46a výlučne na § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, teda na projekty na udržanie pracovných miest vyhlásené v súvislosti s mimoriadnou situáciou, núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Bežné príspevky — na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 aj na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača podľa § 50 — pod toto oslobodenie nespadajú a sú zdaniteľným výnosom. Samostatné oslobodenie má ešte podpora v čase skrátenej práce podľa § 13 ods. 2 písm. l). Rozhodujúci je právny základ uvedený v dohode o poskytnutí príspevku, nie názov programu.

Ako sa účtuje dotácia na nákup stroja?

Nezaúčtuje sa do výnosov naraz. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. sa účtovné prípady vykazujú v období, s ktorým časovo a vecne súvisia, preto sa dotácia na obstaranie dlhodobého majetku drží vo výnosoch budúcich období a do výnosov sa rozpúšťa súbežne s odpismi financovaného majetku. Daňovo to potvrdzuje § 17 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov: dotácia sa do základu dane zahrnie počas doby odpisovania podľa § 26 vo výške odpisu alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie. Pri stroji za 50 000 € v odpisovej skupine 2 s dotáciou 30 000 € to znamená 5 000 € vo výnosoch každý rok počas šiestich rokov namiesto 30 000 € v prvom roku.

Zvýši dotácia firme sadzbu dane z 10 % na 21 %?

Áno, ak posunie zdaniteľné výnosy nad 100 000 €. Podľa § 15 písm. b) bodu 1a je sadzba dane právnickej osoby 10 % pri zdaniteľných príjmoch (výnosoch) neprevyšujúcich 100 000 € a podľa bodu 1b 21 % nad touto hranicou, pričom vyššia sadzba sa uplatní na celý základ dane. Firma s tržbami 92 000 €, ziskom 40 000 € a zdaniteľnou dotáciou 30 000 € tak zaplatí 8 400 € namiesto 4 000 €, hoci dotácia jej základ dane nezvýšila ani o euro. Rozdiel 4 400 € rastie so ziskom, nie s výškou dotácie. Ak je dotácia určená na obstaranie odpisovaného majetku, do výnosov roka vstúpi len pomerná časť a prah sa prekročiť nemusí.

Odvádza sa z dotácie DPH?

Len ak ide o dotáciu k cene. § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. hovorí, že do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby — teda vtedy, keď dotácia priamo znižuje cenu pre konkrétneho odberateľa. Z takej dotácie platiteľ odvedie daň v základnej sadzbe 23 % podľa § 27 ods. 1. Dotácia na obstaranie majetku ani prevádzková dotácia na réžiu firmy protihodnotou za konkrétne plnenie nie sú, do základu dane nevstupujú a DPH sa z nich neodvádza; nárok na odpočítanie dane pri nákupoch financovaných dotáciou pritom ostáva nedotknutý, ak majetok slúži na podnikanie.