Call-off stock 2026: tovar odvezený do vlastného skladu v EÚ je podľa zákona predaj — a oslobodiť ho od dane sa dá len číslom, ktoré tam väčšina firiem nemá

Slovenský výrobca komponentov dohodne dodávky pre nemeckú montážnu firmu. Aby vedel dodávať do hodín a nie do dní, dohodnú sa, že tovar bude ležať v sklade blízko výrobnej linky odberateľa a fakturovať sa bude až vtedy, keď si ho odberateľ zoberie. Kamión odíde vo februári. Faktúra nie je žiadna, vlastníctvo sa neprevádza, v účtovníctve sa nič nedeje.

Podľa zákona o DPH sa práve stalo dodanie tovaru za protihodnotu.

To je celý problém tejto témy: zákon o DPH nepozná pojem „presun vlastného tovaru". Len čo tovar prekročí hranicu do iného členského štátu na účely podnikania firmy, ktorá ho vlastní, je to podľa § 8 ods. 4 predaj sám sebe — s daňovou povinnosťou doma a nadobudnutím v cudzine. Existuje z toho výnimka a volá sa call-off stock. Firmy ju ale spravidla považujú za typ skladu. Nie je to typ skladu, ale stav vedomostí v jednom konkrétnom okamihu.

Východisko: premiestnenie vlastného tovaru je dodanie

§ 8 ods. 4 prvá veta: „Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania."

Druhá veta toho istého odseku potom vymenúva výnimky — a call-off stock je prvá z nich. Ostatné sú prípady, ktoré s dlhodobým skladovaním nesúvisia: tovar na inštaláciu alebo montáž, predaj na diaľku, dodanie na palubách lietadiel a lodí, tovar na vývoz, tovar na spracovanie alebo opravu s návratom do tuzemska, dočasné použitie do 24 mesiacov a dodávky energií.

Čo z toho prakticky plynie: ak vaše premiestnenie do žiadnej z týchto škatuliek nepatrí, vzniká vám v cieľovom štáte registračná povinnosť z titulu premiestnenia tovaru. Metodický pokyn Finančnej správy to formuluje bez okolkov — uplatnenie režimu call-off stock „zbavuje dodávateľa povinnosti registrovať sa v členskom štáte, do ktorého odosiela alebo prepravuje svoj tovar", a ak podmienky splnené nie sú, „jeho registrácia v inom členskom štáte z titulu premiestnenia tovaru bude potrebná".

Päť podmienok, z ktorých rozhoduje jedna

§ 8a ods. 1 stanovuje päť podmienok. Sú kumulatívne a hmotnoprávne — nesplnenie ktorejkoľvek z nich neznamená pokutu, znamená, že režim neexistuje.

Podmienky d) a e) sú tie, ktoré účtovník vie doplniť. Podmienka b) je otázka firemnej štruktúry. Ale rozhodujúca — a v praxi tá, ktorá celý režim najčastejšie vylučuje ešte pred naložením — je podmienka c).

Prečo sa „poznať kupujúceho vopred" nedá obísť

Recitál smernice, z ktorej § 8a vznikol, definuje call-off stock ako situáciu, „pri ktorej v čase prepravy tovaru do iného členského štátu dodávateľ už pozná totožnosť osoby nadobúdajúcej tovar". Metodický pokyn Finančnej správy to prekladá do praxe: musí ísť o tovar určený pre konkrétnu zdaniteľnú osobu, s ktorou má dodávateľ ešte pred začatím prepravy uzatvorenú dohodu, a musí poznať jej obchodné meno aj identifikačné číslo pridelené cieľovým štátom.

Z toho vyplýva jeden záver, ktorý stojí veľa peňazí: sklad, z ktorého sa predáva vopred neznámym zákazníkom, nie je call-off stock a nikdy ním byť nemôže. Týka sa to fulfilmentových skladov veľkých platforiem, konsignačných skladov otvorených viacerým odberateľom aj vlastného skladu, ktorý si firma prenajme v cudzine „na priblíženie k trhu". Vo všetkých týchto prípadoch v čase nakládky žiadny konkrétny kupujúci s IČ DPH neexistuje — a bez neho neexistuje ani režim.

Malý detail, ktorý naopak režim nevylučuje: budúci kupujúci nemusí byť v cieľovom štáte usadený. Stačí, že je tam identifikovaný pre daň. Môže ísť aj o zahraničnú osobu registrovanú len z titulu nadobudnutia tovaru alebo prijatia služieb, teda o obdobu našej registrácie podľa § 7 alebo § 7a.

Cena omylu: oslobodenie visí na čísle, ktoré nemáte

Keď režim nesadne, premiestnenie sa stane dodaním tovaru. Väčšina firiem v tom nevidí problém, lebo dodanie do EÚ býva oslobodené. Lenže tu oslobodenie funguje inak, než sa čaká.

§ 43 ods. 4: „Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1."

A odsek 1 písmeno b) žiada, aby bol nadobúdateľ „identifikovaný pre daň v inom členskom štáte" a aby svoje IČ DPH oznámil dodávateľovi. Pri premiestnení je však nadobúdateľom tá istá firma. Podmienka oslobodenia teda znie: musíte mať vlastné IČ DPH v štáte, kam tovar posielate.

Že to nie je výklad, ale text zákona, dokazuje formulár. § 80 ods. 1 písm. b) prikazuje podať súhrnný výkaz aj o premiestnení oslobodenom podľa § 43 ods. 4, a § 80 ods. 4 písm. c) hovorí, čo sa doň píše:

§ 80 ods. 4 písm. c): „...identifikačné číslo pre daň, ktoré má platiteľ pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru zodpovedajúcu základu dane určeného podľa § 22 ods. 6."

Bez zahraničnej registrácie nie je do kolónky čo napísať. Nie je to formálna prekážka — je to dôkaz, že oslobodenie sa v takom prípade neuplatní vôbec.

Z čoho sa daň počíta

Nie z predajnej ceny, ktorá ešte neexistuje. § 22 ods. 6: základom dane pri premiestnení je „cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím", a pri tovare vytvorenom vlastnou činnosťou náklady na jeho vytvorenie. Sadzba je základných 23 % podľa § 27 ods. 1.

Modelový príklad: sklad v Nemecku bez zmluvy o odbere

Slovenský e-shop s.r.o., platiteľ DPH, presunie v marci 2026 do prenajatého skladu v Nemecku tovar, ktorý nakúpil za 60 000 eur (vrátane dopravy a poistenia pri obstaraní). Zákazníci sú neznámi — tovar sa odtiaľ bude expedovať podľa objednávok. V Nemecku firma zatiaľ registrovaná nie je.

Tých 13 800 eur je cena za poradie dvoch krokov. Keby si firma nemecké IČ DPH vybavila pred odvozom, premiestnenie by bolo oslobodené podľa § 43 ods. 4, v Nemecku by vykázala nadobudnutie a slovenská daň by bola nula. Rovnaký tovar, rovnaký sklad, rovnaký biznis — rozdiel je v tom, či registračný formulár prišiel pred kamiónom alebo po ňom.

Poznámka pre e-shopy: registrácia v štáte skladu nenahrádza režim OSS a OSS nenahrádza ju. OSS rieši daň z predajov koncovým zákazníkom, registrácia v štáte skladu rieši samotné uloženie tovaru. Sú to dve rôzne povinnosti a jedna druhú nevypína.

Keď režim sadne: hodiny začnú bežať

Predpokladajme teraz opačný, správne postavený prípad — nemecký odberateľ je vopred známy, zmluva je uzatvorená, IČ DPH je v súhrnnom výkaze. Tovar leží v sklade a nič sa nezdaňuje. Ale beží lehota.

§ 8a ods. 3: ak do 12 mesiacov po skončení prepravy tovar nebol dodaný dohodnutej zdaniteľnej osobe, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety „sa považuje za uskutočnené v deň, ktorý nasleduje po uplynutí 12 mesiacov".

Táto vsuvka je dôležitejšia, než vyzerá. Zdanenie sa nevracia spätne k dňu naskladnenia — vzniká v jeden konkrétny, vopred vypočítateľný deň. Tovar dorazil do skladu 4. marca 2026? Potom je rozhodujúci deň 5. marca 2027. Do toho dňa sa nedeje nič; od toho dňa existuje daňová povinnosť aj registračná povinnosť v cieľovom štáte, a každý ďalší mesiac je omeškaním, ktoré si niekto všimne až pri kontrole.

Preto má sledovanie 12-mesačnej lehoty patriť do skladovej evidencie, nie do hlavy obchodníka. Prakticky to znamená dve veci: viesť zásoby v cudzom sklade po dávkach s dátumom príchodu (nie v jednom kotli) a mať pripomienku aspoň dva mesiace pred uplynutím lehoty, aby sa dal tovar včas vrátiť alebo predať.

Čo režim ukončí predčasne

§ 8a ods. 6 vymenúva situácie, v ktorých sa podmienky prestanú plniť skôr než po roku. Rozdiel medzi nimi nie je v následku — ten je vždy rovnaký, premiestnenie sa považuje za uskutočnené — ale v dni, ktorý sa použije.

Prvý riadok je pasca na poradie krokov. Keď sa firma rozhodne tovar zo skladu predať niekomu inému — napríklad preto, že pôvodný odberateľ stratil záujem — nezdaní sa len ten predaj. Najprv sa v ten istý deň zdaní premiestnenie (a s ním prichádza registračná povinnosť v cudzine), a až potom nasleduje miestne dodanie novému kupujúcemu podľa pravidiel cieľového štátu. Z jednej transakcie sa stanú dve.

Krádež a zničenie: udalosť, za ktorú firma nemôže, jej založí daňovú povinnosť

Tretí riadok tabuľky je najmenej intuitívny. Metodický pokyn Finančnej správy k nemu hovorí, že nezáleží na príčine: či tovar zanikol pre svoju povahu (odparenie, skazenie, koniec doby spotreby), pre nepredvídané okolnosti alebo vyššiu moc (požiar, živelná udalosť), alebo na pokyn orgánov. Dôležité je len to, že tovar chýba — a tým sa režim pre daný tovar končí.

Existuje jediná úľava a nie je nárokovateľná. Aby sa zachoval zmysel režimu, malé straty by nemuseli mať za následok jeho stratu; čo je „malá strata", riešil Výbor pre DPH pri Európskej komisii na 113. zasadnutí a prijal záver, že môže ísť o straty pod 5 % z hľadiska hodnoty alebo množstva. Metodický pokyn Finančnej správy k tomu ale výslovne dodáva, že mieru tolerancie určuje členský štát skončenia prepravy — nie slovenský dodávateľ a nie slovenský daňový úrad. Kto na to stavia, stavia na cudzej správnej praxi.

Druhý modelový príklad: paleta, ktorá zmizne v siedmom mesiaci

V siedmom mesiaci skladovania zmizne z nemeckého skladu paleta tovaru v obstarávacej cene 4 000 eur, pričom celková hodnota naskladneného tovaru je 60 000 eur. Strata predstavuje 6,7 % hodnoty, teda nad hranicou, o ktorej hovoril Výbor pre DPH. Deň krádeže je z kamerového záznamu známy. Následok: k tomu dňu sa premiestnenie tých 4 000 eur považuje za uskutočnené, oslobodenie podľa § 43 ods. 4 sa bez nemeckého IČ DPH neuplatní, a slovenská DPH je 920 eur — z tovaru, ktorý firma nepredala a už ho ani nemá. Popri tom vzniká registračná povinnosť v Nemecku datovaná ku dňu krádeže, teda spätne o niekoľko mesiacov.

Pri manku v tuzemskom sklade sa daňové následky riešia inak — cez opravu odpočítanej dane a cez podmienky daňového výdavku. Rozobrali sme to v samostatnom článku o manku a inventúre. Tu ide o inú vec: krádež nie je len strata majetku, ale spúšťač cezhraničnej registrácie.

Dve záchranné brzdy

Zákon pozná dve situácie, v ktorých sa hroziace zdanenie odvráti. Obe majú spoločné to, že fungujú len so správnym zápisom.

Vrátenie tovaru do tuzemska (§ 8a ods. 4)

Premiestnenie sa nepovažuje za uskutočnené, ak nedošlo k prevodu vlastníckeho práva, tovar sa vrátil do tuzemska v 12-mesačnej lehote a platiteľ vrátenie uviedol v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g). Nezapísané vrátenie je z pohľadu zákona žiadne vrátenie. Navyše podľa § 80 ods. 1 písm. g) sa vrátenie tovaru uvádza aj v súhrnnom výkaze.

Nahradenie odberateľa (§ 8a ods. 5)

Ak pôvodného odberateľa v lehote nahradí iná zdaniteľná osoba, režim pokračuje — ale len ak sú voči nej splnené všetky podmienky odseku 1 a ak platiteľ nahradenie uviedol súčasne v záznamoch a v súhrnnom výkaze podľa § 80 ods. 1 písm. f). Toto je rozdiel oproti predaju „inej osobe" z predchádzajúcej tabuľky: nahradenie je riadený, ohlásený úkon, kým predaj bokom je porušenie podmienok.

Rozsah záznamov nie je na uvážení firmy

§ 8a ods. 1 písm. d) robí zo záznamov hmotnoprávnu podmienku a § 70 ods. 2 písm. g) ich rozsah neurčuje sám — odkazuje na čl. 54a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912, ktoré platí rovnako vo všetkých členských štátoch. Odosielateľ podľa neho eviduje: štát odoslania a dátum odoslania; IČ DPH budúceho kupujúceho pridelené cieľovým štátom; štát určenia, IČ DPH majiteľa skladu, adresu skladu a dátum príchodu tovaru; hodnotu, opis a množstvo tovaru, ktorý prišiel do skladu; IČ DPH prípadnej nahrádzajúcej osoby; základ dane, opis, množstvo a dátum uskutočneného dodania spolu s IČ DPH kupujúceho; základ dane, opis, množstvo a dátum vzniku ktorejkoľvek porušujúcej udalosti aj jej dôvod; a hodnotu, opis, množstvo a dátum vráteného tovaru.

Že aj súhrnný výkaz je tu podmienkou režimu, a nie len hlásením, je štrukturálne tá istá logika, akú sme rozobrali pri trojstrannom obchode podľa § 45. Rozdiel je, že tam sa nepodaným výkazom stráca miesto nadobudnutia, tu sa stráca celý režim.

Opačný smer: tovar prichádza na Slovensko

Rovnaká mechanika platí zrkadlovo, keď je slovenská firma tým odberateľom. § 11a hovorí, že ak tovar príde do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock a k prevodu práva nakladať s ním ako vlastník dôjde do 12 mesiacov po skončení prepravy, nadobudnutie tovaru sa považuje za uskutočnené až v čase prevodu a zdaniteľnou osobou, ktorej sa tovar dodáva — teda vami, nie zahraničným dodávateľom.

Praktický dôsledok pre slovenského odberateľa: tovar, ktorý má na sklade, ešte nie je jeho a nevzniká z neho žiadna daň — až kým si ho nezoberie. Zároveň mu podľa § 70 ods. 2 písm. h) vzniká vlastná záznamová povinnosť o tovare, ktorý bol pre neho odoslaný do tuzemska v tomto režime, opäť v rozsahu podľa čl. 54a. Prijať cudzí tovar do skladu bez tejto evidencie znamená, že v okamihu odberu chýbajú údaje pre správne vykázanie nadobudnutia.

Čo call-off stock je a čo nie je

Čo si z toho odniesť

Rozhodnutie o call-off stocku sa neurobí v účtovníctve po skončení mesiaca. Urobí sa v momente, keď niekto plánuje prepravu — a vtedy stačia tri otázky: Viem meno a IČ DPH firmy, ktorá si tovar prevezme? Nemám v tom štáte prevádzkareň? Viem, kedy vyprší dvanásť mesiacov? Ak je čo len jedna odpoveď záporná, nasledujúci krok nie je zmluva o sklade, ale registrácia k DPH v cieľovom štáte — pred odvozom, nie po ňom.

Ak riešite sklad v inom štáte EÚ, dodávky pre zahraničného odberateľa alebo predaj cez zahraničné fulfilmentové centrum, prejdite si nastavenie skôr, než sa tovar pohne. Prehľad služieb a cien za vedenie účtovníctva vrátane DPH agendy nájdete v cenníku účtovníctva.

Časté otázky

Čo je call-off stock režim a kedy ho môžem použiť?

Call-off stock je podľa § 8a zákona č. 222/2004 Z. z. situácia, keď premiestnite vlastný tovar do iného členského štátu ku konkrétnemu, vopred známemu odberateľovi, a zdaní sa to až v okamihu, keď si tovar zoberie. Použiť ho môžete len vtedy, ak je splnených všetkých päť podmienok § 8a ods. 1 naraz: tovar sa má dodať až po skončení prepravy, nemáte v cieľovom štáte sídlo ani prevádzkareň, poznáte obchodné meno a IČ DPH odberateľa už v čase začatia prepravy, premiestnenie máte v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g) a IČ DPH odberateľa uvádzate v súhrnnom výkaze. Nesplnenie ktorejkoľvek z nich znamená, že režim neplatí a premiestnenie je bežným dodaním tovaru.

Musím sa registrovať k DPH v krajine, kde mám sklad?

Ak sa na premiestnenie nevzťahuje call-off stock ani iná výnimka z § 8 ods. 4, tak áno — registrácia z titulu premiestnenia tovaru je v cieľovom štáte potrebná a metodický pokyn Finančnej správy to hovorí výslovne. Navyše platí, že bez zahraničného IČ DPH sa na premiestnenie nedá uplatniť oslobodenie podľa § 43 ods. 4, pretože to cez odsek 1 písm. b) vyžaduje nadobúdateľa identifikovaného pre daň v inom štáte — a pri premiestnení ste nadobúdateľom vy sami. Bez registrácie teda zaplatíte 23 % slovenskej dane z obstarávacej ceny tovaru a v cudzine sa aj tak budete musieť registrovať.

Vzťahuje sa call-off stock na sklad Amazonu alebo iné fulfilmentové centrum?

Nie. § 8a ods. 1 písm. c) žiada, aby ste už v čase začatia prepravy poznali obchodné meno a IČ DPH konkrétnej zdaniteľnej osoby, ktorá tovar nadobudne. Pri predaji cez fulfilmentové centrum takáto osoba v čase nakládky neexistuje — kupujúci sú vopred neznámi a spravidla ide o koncových zákazníkov, nie o zdaniteľné osoby. Uloženie tovaru v takom sklade je preto premiestnením podľa § 8 ods. 4 so všetkými dôsledkami vrátane registrácie v štáte skladu. Režim OSS to nerieši: OSS sa týka dane z predajov koncovým zákazníkom, nie samotného uloženia tovaru v cudzine.

Čo sa stane, keď sa tovar v sklade nepredá do 12 mesiacov?

Podľa § 8a ods. 3 sa premiestnenie považuje za uskutočnené v deň, ktorý nasleduje po uplynutí 12 mesiacov od skončenia prepravy — nie spätne k dátumu naskladnenia. Ak tovar dorazil do skladu 4. marca 2026, rozhodujúcim dňom je 5. marec 2027. Od toho dňa vzniká daňová povinnosť a v cieľovom štáte registračná povinnosť. Odvrátiť sa to dá dvomi spôsobmi: tovar sa do uplynutia lehoty vráti do tuzemska a vrátenie sa zapíše do záznamov podľa § 8a ods. 4, alebo sa pôvodný odberateľ podľa § 8a ods. 5 nahradí inou zdaniteľnou osobou, čo sa musí uviesť v záznamoch aj v súhrnnom výkaze.

Ako sa rieši krádež alebo zničenie tovaru v sklade v inom štáte EÚ?

Podľa § 8a ods. 6 sa podmienky režimu prestali plniť v deň, keď došlo k zničeniu, strate alebo krádeži; ak sa taký deň nedá určiť, v deň, keď sa zistilo, že tovar chýba. Metodický pokyn Finančnej správy dopĺňa, že príčina nehrá rolu — rovnako sa posudzuje skazenie tovaru, požiar aj živelná udalosť. K tomu dňu sa premiestnenie chýbajúceho tovaru považuje za uskutočnené so všetkými následkami. Výbor pre DPH pri Európskej komisii síce na 113. zasadnutí prijal záver, že malé straty pod 5 % hodnoty alebo množstva by režim rušiť nemuseli, ale mieru tolerancie určuje členský štát skončenia prepravy, takže sa na ňu nedá vopred spoliehať.

Zdroje a legislatívne odkazy