Kapitálový fond z príspevkov 2026: peniaze zo stratovej s.r.o. dostanete von aj bez zisku — ale právo na ich bezdaňový návrat patrí človeku, nie peniazom

Malá s.r.o. potrebuje peniaze. Nie na rozvoj, len na to, aby prežila zlý rok — chýba jej 120 000 eur na sklad a mzdy. Banka nedá, lebo firma je v strate. Spoločník peniaze má, tak ich pošle zo súkromného účtu na firemný. Nikto pri tom prevode nerieši právny titul; v poznámke je „vklad“.

O tri roky neskôr sa firma spamätá a spoločník chce svoje peniaze späť. A tu sa začína problém, ktorý nemá nič spoločné s tým, či firma na to má hotovosť.

Dividenda nie je z čoho — firma má stále nakopené straty z minulých rokov a § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka jej výplatu podielu na zisku pri takom vlastnom imaní zakazuje. Pôžička vyzerá ako najjednoduchšia cesta, lenže práve pri firme s tenkým vlastným imaním sa z nej podľa § 67c stáva plnenie nahradzujúce vlastné zdroje a § 67f ods. 1 jej vrátenie zakazuje — dovtedy, kým kríza trvá, a lehoty na vrátenie medzitým ani neplynú. Zostáva tretia cesta, o ktorej väčšina majiteľov malých firiem nikdy nepočula: kapitálový fond z príspevkov.

Je to jediný nástroj v Obchodnom zákonníku, ktorý peniaze zo stratovej s.r.o. legálne pustí von. A zároveň nástroj, pri ktorom o dani nerozhoduje suma ani firma, ale to, ktorý konkrétny človek tie peniaze kedysi vložil.

Čo kapitálový fond z príspevkov vôbec je

Nie je to zvýšenie základného imania a nie je to pôžička. Je to samostatná zložka vlastného imania, ktorú spoločníci naplnia vlastnými peniazmi bez toho, aby sa čokoľvek menilo na ich obchodných podieloch, na zápise v obchodnom registri alebo na pomere hlasov.

Pre spoločnosť s ručením obmedzeným ho zakladá § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Na tvorbu kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie na rozdelenie medzi spoločníkov platí § 217a rovnako.“ Samotný § 217a je napísaný pre akciovú spoločnosť, ale cez túto vetu platí aj na s.r.o. — vrátane všetkých podmienok, ktoré obsahuje.

Posledný riadok je dôvod, prečo tento nástroj vôbec vznikol. Príspevok do fondu dvíha vlastné imanie, takže firmu z krízy vyťahuje. Pôžička dvíha záväzky, takže ju do krízy tlačí — a čím hlbšie firma v kríze je, tým pevnejšie sú v nej peniaze spoločníka uväznené.

Prečo sa z fondu dá vyplatiť aj vtedy, keď dividenda nesmie

Výplatu podielu na zisku stráži test vlastného imania v § 179 ods. 4: spoločnosť nesmie rozdeliť zisk ani iné vlastné zdroje, ak by tým vlastné imanie kleslo pod základné imanie spolu s rezervným fondom. Pre s.r.o. túto podmienku preberá § 123 ods. 2. Firma s nakopenými stratami týmto testom neprejde nikdy — bez ohľadu na to, koľko má na účte.

Kapitálový fond z tohto testu vypadáva, a to hneď dvakrát:

§ 179 ods. 7: „Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa nevzťahujú na zníženie základného imania spoločnosti a na použitie kapitálového fondu z príspevkov (§ 217a), ak zákon neustanovuje inak.“

§ 123 ods. 3: „Spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady. Za vrátenie vkladu sa nepovažujú platby poskytnuté spoločníkom pri znížení základného imania a platby poskytnuté spoločníkom pri použití kapitálového fondu z príspevkov (§ 217a).“

Toto je celá odpoveď na otázku, prečo si niekto dá námahu s fondom namiesto obyčajnej pôžičky. Peniaze z neho môžu odísť aj z firmy, ktorá tri roky po sebe skončila v strate. Zostáva jediná finančná brzda — kríza — a tri formálne podmienky, ktoré sa nedajú splniť spätne.

Tri vety, ktoré musia byť napísané skôr, než peniaze prídu

1. Spoločenská zmluva musí fond poznať

§ 217a ods. 1 hovorí, že vytvorenie fondu musí byť upravené v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách — pri s.r.o. teda v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine. Väčšina spoločenských zmlúv malých slovenských firiem je vzorová a o kapitálovom fonde v nej nie je ani slovo. Prevod peňazí na firemný účet takej firme fond nevytvorí; vytvorí jej nanajvýš záväzok voči spoločníkovi, teda tú istú pôžičku, ktorej sa chcel vyhnúť.

2. Spoločenská zmluva musí poznať aj cestu späť

Toto je samostatná podmienka, nie dôsledok tej prvej, a prehliada sa najčastejšie. § 217a ods. 2 znie: splatený fond „možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov alebo na zvýšenie základného imania, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia“. Zmluva, ktorá fond len zriaďuje a mlčí o jeho použití, drží peniaze vo firme natrvalo. Zmenu zmluvy síce urobiť možno, ale až so súhlasom všetkých spoločníkov v čase, keď už jeden z nich vie, že o peniaze ide — čo je najhorší možný okamih na vyjednávanie.

3. Fond vzniká až splatením

Posledná veta § 217a ods. 1: „Na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia.“ Prísľub, zápisnica ani schválené uznesenie fond nevytvoria — vytvorí ho až pripísanie peňazí. A odkaz na „ustanovenia o vkladoch“ znamená, že nepeňažný príspevok (auto, stroj, pohľadávka) potrebuje rovnaké ošetrenie ako nepeňažný vklad vrátane znaleckého ocenenia.

Šesťdesiat dní a inzerát v Obchodnom vestníku

Aj keď je všetko napísané správne, peniaze nie sú na zavolanie. § 217a ods. 3: „Ak sa má splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov použiť na prerozdelenie medzi akcionárov, najneskôr 60 dní vopred sa musí zverejniť oznámenie o výške jeho prerozdelenia.“ Povinnosť zverejnenia sa podľa § 769 plní uverejnením v Obchodnom vestníku.

Z toho vyplývajú dve praktické veci, ktoré nikoho nenapadnú vopred:

• Najskorší možný termín výplaty je 60 dní od zverejnenia, nie od rozhodnutia valného zhromaždenia. Kto plánuje mať peniaze na konkrétny dátum, musí rátať spätne aspoň dva mesiace.
• Oznámenie je verejné. V Obchodnom vestníku sa dá vyhľadať a obsahuje sumu. Banka, ktorá práve posudzuje úver, aj odberateľ, ktorý si preveruje dodávateľa, uvidia, že z firmy odchádza vlastné imanie.

Kríza: brzda, ktorá zastaví aj správne pripravený fond

§ 217a ods. 2 pokračuje: fond „nemožno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia... dostala do krízy“. Definícia krízy nie je na úvahe konateľa, je to číslo zo súvahy — § 67a ods. 2: spoločnosť je v kríze, ak je pomer vlastného imania a záväzkov menej ako 8 ku 100.

Tu sa obe cesty stretávajú, ale nesúmerne. Pozrite sa na tú istú firmu s dvomi rôznymi minulosťami:

Zákaz platí v oboch stĺpcoch, rozdiel je v tom, že pôžička si krízu čiastočne spôsobuje sama. Sto dvadsať tisíc eur ako záväzok posunie pomer vlastného imania k záväzkom nadol; tých istých 120 000 eur ako príspevok ho posunie nahor. Ktorý spoločník sa k svojim peniazom dostane skôr, rozhoduje sa v deň, keď robí prevod — nie v deň, keď ich chce späť.

Daň: tu sa láme rozdiel medzi vkladateľom a ostatnými

Až sem bol kapitálový fond len právna technika. Daňová časť je dôvod, prečo sa oplatí čítať ďalej.

Výplata z fondu nie je dividenda. Zákon o dani z príjmov ju v § 8 ods. 1 písm. s) radí medzi ostatné príjmy: „príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov“. Ostatné príjmy vstupujú podľa § 4 ods. 1 písm. a) do všeobecného základu dane fyzickej osoby — do toho istého, v ktorom je mzda a prenájom. A ten sa od roku 2026 zdaňuje podľa § 15 písm. a) bodu 1 v štyroch pásmach.

Pásma sa počítajú z platného životného minima, ktoré je k 1. januáru 2026 vo výške 284,13 eura (Opatrenie MPSVR SR č. 168/2025 Z. z.):

K dani sa pridávajú zdravotné odvody, a to bez akéhokoľvek stropu. § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. označuje dosahovanie ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov za zárobkovú činnosť, § 13 ods. 7 z nich robí vymeriavací základ vo výške základu dane a § 38ezk stanovuje sadzbu pre roky 2026 a 2027 na 16 %. Maximálny vymeriavací základ vo výške 60-násobku priemernej mzdy sa v § 13 ods. 6 viaže výlučne na dividendy — na tento príjem sa nevzťahuje.

Porovnanie troch spôsobov, ako z tej istej s.r.o. dostať euro k tomu istému spoločníkovi:

Zrážkovú daň si tu nikto neodpustí ani nezabudne — § 43 ods. 3 tento príjem vôbec nevymenúva. Zrážka sa uplatní len u nerezidenta, cez § 43 ods. 2 v spojení s § 16 ods. 1 písm. e) dvanástym bodom; § 43 ods. 5 písm. e) k tomu určuje, že základom je výplata znížená o príspevok splatený daňovníkom. Slovenský spoločník teda po výplate nedostane nič „vybavené“ — príjem si sám uvedie v daňovom priznaní a zdravotná poisťovňa mu poistné dorubí až v ročnom zúčtovaní o rok neskôr.

Odpočet patrí človeku, nie obchodnému podielu

To, čo z tohto príjmu robí daňovo znesiteľnú vec, je jediné písmeno. § 8 ods. 5 písm. g) dovoľuje odpočítať „sumu splateného príspevku“. Lenže § 2 písm. ac) bod 2 ju definuje ako príspevok do kapitálového fondu „splatený daňovníkom“ — teda tým, kto podáva priznanie.

Finančná správa to vo svojej metodickej odpovedi hovorí bez okolkov: výdavok si môže uplatniť len osoba, ktorá príspevok skutočne splatila; dedič, ktorý obchodný podiel zdedil, si ho neuplatní. To isté platí pre kupca podielu. Nárok na bezdaňový návrat vlastných peňazí sa neprevádza spolu s podielom — pri prevode zaniká.

A odpočet má ešte dva mantinely, ktoré sa v praxi prehliadajú:

• Nemôže vytvoriť stratu. § 8 ods. 2: ak sú výdavky vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Kto vložil 120 000 a v jednom roku dostane 60 000, odpočíta 60 000 — nie viac.
• Zvyšok sa prenáša, ale len proti ďalším výplatám z toho istého fondu. § 8 ods. 5 písm. g) hovorí, že nevyužitá časť sa uplatní v ďalších obdobiach „až do výšky celkovej sumy splateného príspevku“, vždy však len proti príjmu podľa odseku 1 písm. s). Keď sa fond vyprázdni, nevyužitý zvyšok nemá proti čomu stáť a stráca sa.

Modelový príklad: dvaja spoločníci, jeden vkladateľ, 21 961 eur

Peter a Jana majú s.r.o. v pomere 50 : 50. Firme v roku 2023 chýbali peniaze, vložil ich Peter sám: 120 000 eur ako príspevok do kapitálového fondu. Spoločenská zmluva fond zriaďuje aj umožňuje jeho prerozdelenie, o kľúči však mlčí, takže valné zhromaždenie rozdelí fond podľa obchodných podielov — 60 000 eur každému. Jana nevložila nič. Fond sa vyprázdni.

Peter na dani nezaplatí nič — ale z vložených 120 000 eur sa mu vrátila polovica. Nevyužitých 60 000 eur odpočtu sa prenáša do ďalších rokov, lenže fond je prázdny a proti čomu ich uplatniť, už nebude. Jana dostala 60 000 eur, ktoré do firmy nikdy nevložila, a odviedla z nich 21 961 eur, teda 36,6 %.

Keby bol v spoločenskej zmluve jeden riadok o tom, že sa fond prerozdeľuje spoločníkom v pomere ich splatených príspevkov, Peter by dostal celých 120 000 eur, odpočítal by celých 120 000 eur a daň aj odvody by boli nulové. Rozdiel medzi dvomi verziami tej istej vety je 21 961 eur odvedených štátu a 60 000 eur presunutých od toho, kto peniaze vložil, k tomu, kto nevložil nič.

Poznámka k číslam: príklad počíta s tým, že spoločníci nemajú v roku 2026 iné príjmy vstupujúce do všeobecného základu dane. Ak Jana zároveň poberá mzdu konateľky, jej mzda pásma vyčerpá skôr a časť výplaty z fondu sa jej zdaní 30 % alebo 35 %. Zdravotné poistné vyrubí poisťovňa v ročnom zúčtovaní v roku 2027; podľa § 8 ods. 12 je zaplatené poistné výdavkom k tomuto príjmu, uplatniť ho však možno až po zaplatení.

Pasca opačným smerom: presun zisku do fondu je dividenda hneď

Napadne to skoro každého, kto si vyššie uvedenú tabuľku prečíta pozorne: keď má firma nerozdelený zisk a dividenda ho stojí 7 %, nedal by sa zisk najprv „preložiť“ do kapitálového fondu a vyplatiť ako vrátenie príspevku?

Nedal. Zákon túto cestu zavrel priamo v definícii dividendy. § 3 ods. 1 písm. e) za podiel na zisku výslovne považuje aj „použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov“. Preknihovanie z účtu nerozdeleného zisku do kapitálového fondu teda nie je daňovo neutrálna operácia — je to okamih zdanenia dividendy, hoci z firmy neodišlo ani euro. A pri neskoršej výplate z fondu si odpočet podľa § 8 ods. 5 písm. g) uplatní len ten, kto do fondu naozaj splatil vlastné peniaze.

Na strane firmy platí ešte jedno pravidlo, ktoré býva prekvapením pri zostavovaní priznania: § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov zaraďuje tvorbu kapitálového fondu z príspevkov medzi položky, ktoré nie sú daňovým výdavkom. Fond nie je náklad, je to vlastné imanie — na účtovnej strane sa vedie v skupine ostatných kapitálových fondov (účet 413) a s výsledkom hospodárenia nemá nič spoločné.

Pre spoločníka, ktorý je právnickou osobou, platí zrkadlové pravidlo v § 17 ods. 40: príjem z prerozdelenia kapitálového fondu nie je súčasťou základu dane do výšky príspevku, ktorý daňovník sám splatil. Nad túto hranicu do základu dane vstupuje — a zdaní sa sadzbou dane z príjmov právnickej osoby.

Čo teda urobiť skôr, než peniaze odídu z osobného účtu

1. Otvorte spoločenskú zmluvu. Ak v nej kapitálový fond nie je, prevod peňazí ho nevytvorí. Zmenu treba urobiť pred prevodom, nie po ňom.
2. Napíšte do nej obe vety. Jednu o tom, že sa fond tvorí príspevkami spoločníkov, druhú o tom, že sa môže použiť na prerozdelenie medzi spoločníkov. § 217a ods. 1 a ods. 2 sú dve samostatné podmienky.
3. Určite kľúč prerozdelenia. Bez neho sa pri nerovnakých príspevkoch prerozdeľuje podľa podielov — a rozdiel zaplatí ten, kto vložil.
4. Vedte evidenciu, kto koľko splatil a kedy. Je to jediný doklad k odpočtu podľa § 8 ods. 5 písm. g) a pri kontrole ho bude treba preukázať.
5. Rátajte 60 dní. Oznámenie o výške prerozdelenia patrí do Obchodného vestníka najneskôr 60 dní pred výplatou.
6. Skontrolujte pomer 8 : 100. Ak je firma v kríze podľa § 67a ods. 2, výplata je zakázaná bez ohľadu na to, čo hovorí spoločenská zmluva.

Kapitálový fond z príspevkov je dobrý nástroj — vo väčšine prípadov lepší než pôžička, ktorá sa v ťažkom roku zmrazí, aj než zvyšovanie základného imania, ktoré sa už nedá vziať späť bez notára a registra. Cena za to je jediná: musí byť pripravený vopred. Rozhodnutia, ktoré určujú, koľko z tých peňazí sa vráti a komu, sa robia v deň prevodu, nie v deň výplaty.

Ak riešite, akou cestou dostať peniaze do firmy alebo z nej von, prejdite si ju s účtovníkom skôr, než pošlete prevod — v cenníku účtovníctva nájdete, čo je súčasťou mesačného paušálu a kedy ide o samostatnú konzultáciu. Na druhú stranu mince — kedy sa oplatí pôžička a ako ju obmedzuje § 21a — sa pozerá článok o pôžičke od spoločníka a nízkej kapitalizácii.

Časté otázky

Ako dostať späť peniaze, ktoré som vložil do vlastnej s.r.o.?

Záleží na tom, akým právnym titulom sa tam dostali. Pôžička sa vracia splatením — ibaže je firma v kríze podľa § 67a Obchodného zákonníka, vtedy § 67f ods. 1 vrátenie zakazuje a lehoty na vrátenie počas krízy ani neplynú. Vklad do základného imania sa vracia len znížením základného imania cez notársku zápisnicu a obchodný register. Peniaze vložené ako príspevok do kapitálového fondu sa vracajú prerozdelením fondu podľa § 217a ods. 2 — je to jediná z týchto ciest, ktorá funguje aj vtedy, keď má firma nakopené straty, pretože § 179 ods. 7 ju vyníma z testu vlastného imania. Podmienkou je, že spoločenská zmluva fond aj jeho prerozdelenie pozná, valné zhromaždenie o ňom rozhodne, oznámenie o výške sa 60 dní vopred zverejní v Obchodnom vestníku a firma nie je v kríze.

Platí sa z výplaty kapitálového fondu daň, keď ide o vrátenie vlastných peňazí?

Do výšky sumy, ktorú ste sami splatili, nie. Príjem je podľa § 8 ods. 1 písm. s) zákona o dani z príjmov ostatným príjmom, ale § 8 ods. 5 písm. g) dovoľuje odpočítať sumu vášho splateného príspevku, takže základ dane vyjde nula. Zdaňuje sa len časť nad rámec vlastného príspevku — a tá progresívne sadzbami 19, 25, 30 a 35 % podľa § 15 písm. a) bodu 1, plus 16 % zdravotné poistné podľa § 38ezk zákona č. 580/2004 Z. z. bez maximálneho vymeriavacieho základu. Odpočet nemôže vytvoriť stratu: podľa § 8 ods. 2 sa na rozdiel, o ktorý výdavky prevyšujú príjem, neprihliada.

Môže si výplatu z kapitálového fondu odpočítať aj ten, kto obchodný podiel kúpil alebo zdedil?

Nie. § 2 písm. ac) bod 2 zákona o dani z príjmov definuje odpočítateľnú položku ako príspevok „splatený daňovníkom“, teda tým, kto podáva priznanie. Finančná správa vo svojej metodickej odpovedi výslovne uvádza, že dedič, ktorý obchodný podiel zdedil, si výdavok neuplatní. To isté platí pri kúpe podielu. Nový spoločník zdaní celú prijatú sumu ako ostatný príjem, hoci ekonomicky ide o vrátenie peňazí, ktoré do firmy vložil niekto iný. Ak sa podiel prevádza a vo fonde ešte niečo je, patrí to do kúpnej ceny — inak kupujúci platí daň z peňazí, ktoré nikdy nevložil.

Ako dlho trvá vyplatiť kapitálový fond spoločníkom?

Najmenej dva mesiace od zverejnenia. § 217a ods. 3 žiada, aby sa oznámenie o výške prerozdelenia zverejnilo najneskôr 60 dní vopred; povinnosť zverejnenia sa podľa § 769 Obchodného zákonníka plní uverejnením v Obchodnom vestníku. Lehota beží od zverejnenia, nie od rozhodnutia valného zhromaždenia, takže reálny harmonogram je: rozhodnutie valného zhromaždenia → podanie oznámenia do Obchodného vestníka → 60 dní → výplata. Oznámenie je verejné a obsahuje sumu, s čím treba rátať, ak firma zároveň rokuje o úvere.

Je lepšie vložiť do firmy peniaze ako pôžičku alebo ako príspevok do kapitálového fondu?

Pri firme so zdravým vlastným imaním býva jednoduchšia pôžička — vracia sa kedykoľvek, bez 60-dňovej lehoty a bez zásahu do spoločenskej zmluvy, a môže niesť úrok, ktorý je pre firmu nákladom v limitoch § 21a zákona o dani z príjmov. Pri firme s tenkým vlastným imaním je to naopak: pôžička zvyšuje záväzky a tlačí pomer podľa § 67a ods. 2 pod 8 : 100, a keď sa firma dostane do krízy, § 67c z pôžičky urobí plnenie nahradzujúce vlastné zdroje a § 67f ods. 1 jej vrátenie zakáže — pričom konatelia za porušenie ručia spoločne a nerozdielne. Príspevok do kapitálového fondu zvyšuje vlastné imanie, teda pôsobí opačne, ale nesmie niesť úrok (§ 179 ods. 5) a jeho návrat treba pripraviť v spoločenskej zmluve vopred.

Zdroje a legislatívne odkazy