Účtovníctvo · 16. 6. 2026 · 5 min čítania · Redakcia H-Fin
Daňové priznanie pre s.r.o. a živnostníkov: termíny, postup a kedy ho zveriť účtovníkovi
Blíži sa termín pre daňové priznanie? Zistite, aké sú lehoty pre s.r.o. a živnostníkov, ako postupovať a prečo sa oplatí zveriť ho profesionálom.
Koniec marca je pre mnohých podnikateľov synonymom stresu. Dôvod je jednoduchý – blíži sa termín na podanie daňového priznania. Či už ste živnostník alebo konateľ s.r.o., táto povinnosť vás neminie. Správne a včas podané priznanie je základom bezproblémového fungovania a kľúčom k tomu, aby ste sa vyhli zbytočným pokutám od finančnej správy. Poďme sa pozrieť na to, aké termíny si treba postrážiť, v čom sa líši priznanie pre živnostníka a s.r.o. a kedy je najvyšší čas prenechať túto starosť odborníkom.
Kľúčové termíny, ktoré si treba zapamätať
Základným termínom pre podanie daňového priznania k dani z príjmov za predchádzajúci rok je 31. marec. V tento deň musí byť priznanie nielen podané, ale aj daň zaplatená. Život podnikateľa je však často nevyspytateľný, a preto zákon umožňuje lehotu odložiť.
- Odklad o 3 mesiace: Bez udania dôvodu si môžete lehotu predĺžiť do 30. júna. Stačí finančnej správe včas (teda do 31. marca) doručiť oznámenie o predĺžení lehoty.
- Odklad o 6 mesiacov: Ak ste mali aj príjmy zo zahraničia, môžete si lehotu predĺžiť až do 30. septembra. Aj v tomto prípade je potrebné podať oznámenie do konca marca.
Nezabudnite, že tieto termíny platia rovnako pre fyzické osoby (živnostníkov) aj právnické osoby (s.r.o.).
A pozor – podaním a zaplatením dane sa to nemusí skončiť. Ak vaša posledná daňová povinnosť presiahne 5 000 €, vzniká povinnosť platiť preddavky na daň – a tie najviac prekvapia práve v druhom roku podnikania, keď naraz doplácate daň za prvý rok aj preddavky na druhý. Ako sa počítajú a čo robiť, keď vám prídu na rok, ktorý ide horšie, rozoberáme v článku Preddavky na daň 2026: prečo druhý rok podnikania zabolí viac než prvý.
Ako sa líši daňové priznanie pre s.r.o. a živnostníka?
Hoci je cieľ rovnaký – vypočítať a priznať daň – cesta k nemu sa líši v závislosti od formy podnikania.
Živnostník (SZČO): Podáva daňové priznanie typu B. Pri výpočte základu dane si môže vybrať medzi uplatnením skutočných, preukázateľných výdavkov alebo paušálnych výdavkov (60 % z príjmov, maximálne 20 000 € ročne). Paušálne výdavky sú administratívne jednoduchšie, no nie vždy finančne najvýhodnejšie.
Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.): Ako právnická osoba podáva úplne iný typ daňového priznania. Jeho základom je výsledok hospodárenia z podvojného účtovníctva, ktorý sa ďalej upravuje o pripočítateľné a odpočítateľné položky. Súčasťou priznania je aj komplexná účtovná závierka (súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky). Spracovanie je výrazne zložitejšie a vyžaduje si hlboké znalosti účtovných a daňových zákonov.
Kedy sa oplatí zveriť daňové priznanie účtovníkovi?
Odpoveď je jednoduchá: takmer vždy. Hoci sa to môže zdať ako ďalší náklad, v skutočnosti je to investícia, ktorá vám ušetrí čas, nervy a často aj peniaze.
- Úspora času a energie: Namiesto študovania zákonov a vypĺňania zložitých formulárov sa môžete venovať tomu, čo viete najlepšie – svojmu podnikaniu.
- Istota a správnosť: Profesionálny účtovník garantuje, že vaše daňové priznanie bude v súlade s platnou legislatívou, čím minimalizujete riziko chýb a následných sankcií.
- Daňová optimalizácia: Skúsený odborník pozná všetky legálne možnosti, ako znížiť váš daňový základ – od uplatnenia všetkých oprávnených nákladov až po využitie daňových bonusov a úľav.
Kvalitne spracované daňové priznanie je výsledkom celoročnej starostlivosti o účtovníctvo. A presne to je naša práca.
V Účto bez starostí to vybavíme za vás
V našej firme veríme, že účtovníctvo má byť pre podnikateľa pomocníkom, nie príťažou. Preto ponúkame moderné online služby, vďaka ktorým máte svoje financie pod kontrolou bez zbytočnej administratívy.
Doklady nám stačí jednoducho odfotiť a poslať cez aplikáciu. My sa postaráme o ich zaúčtovanie, postrážime všetky dôležité termíny a na konci roka pre vás pripravíme kompletné daňové priznanie. Naše ceny sú transparentné a začínajú už od 99 € mesačne. Navyše, už teraz pripravujeme našich klientov na blížiaci sa prechod na povinnú e-faktúru.
Nenechávajte si daňové povinnosti na poslednú chvíľu. Ozvite sa nám na nezáväznú konzultáciu a zistite, ako vám môžeme zjednodušiť podnikanie.
Časté otázky
Dokedy sa podáva daňové priznanie za rok 2026?
Základná lehota je do 31. marca nasledujúceho roka a v ten istý deň musí byť daň aj zaplatená — samotné podanie nestačí. Lehotu si možno predĺžiť o tri mesiace do 30. júna bez udania dôvodu, alebo o šesť mesiacov do 30. septembra, ak ste mali aj príjmy zo zahraničia. Oznámenie o predĺžení treba doručiť do 31. marca; po tomto dátume už odklad nie je možný. Termíny sú rovnaké pre živnostníka aj pre s.r.o.
Aký je rozdiel medzi daňovým priznaním s.r.o. a živnostníka?
Živnostník podáva priznanie typu B a základ dane si počíta buď zo skutočných výdavkov, alebo z paušálnych vo výške 60 % príjmov, najviac 20 000 € ročne. S.r.o. podáva priznanie pre právnické osoby, ktorého základom je výsledok hospodárenia z podvojného účtovníctva upravený o pripočítateľné a odpočítateľné položky, a jeho súčasťou je aj účtovná závierka so súvahou, výkazom ziskov a strát a poznámkami. Rozsah práce sa líši rádovo, hoci termín je rovnaký.
Čo sa stane, keď podám daňové priznanie neskoro?
Daňový úrad uloží pokutu za nepodanie v lehote a zároveň beží úrok z omeškania z nezaplatenej dane, ktorý pri dlhšom omeškaní býva vyšší než samotná pokuta. Dôležité je poradie: podať priznanie čo najskôr aj bez zaplatenia je vždy lepšie než čakať, kým budú peniaze — sankcia za nepodanie a sankcia za nezaplatenie sú dve samostatné veci a jednej sa dá vyhnúť hneď.
Musím platiť preddavky na daň?
Povinnosť vzniká, keď posledná známa daňová povinnosť presiahne 5 000 €. Do 16 600 € sa platia štvrťročne, nad túto hranicu mesačne. Najviac to prekvapí v druhom roku podnikania, keď sa v jednom období stretne doplatok dane za prvý rok s prvými preddavkami na druhý — hotovostný náraz býva zhruba dvojnásobkom očakávanej sumy, hoci daň sa nezvýšila.
Oplatí sa dať daňové priznanie spracovať účtovníkovi?
Pri s.r.o. takmer vždy, pretože priznanie vychádza z podvojného účtovníctva a z úpravy výsledku hospodárenia o daňové položky — to sa nedá spraviť dobre bez znalosti celoročných účtovných zápisov. Pri živnostníkovi s paušálnymi výdavkami a niekoľkými faktúrami býva priznanie zvládnuteľné svojpomocne. Hranica sa posúva vo chvíli, keď pribudne majetok na odpisovanie, auto, zamestnanec, DPH alebo príjem zo zahraničia.
Termíny sú pre s.r.o. aj SZČO rovnaké, obsah práce však nie. Pozrite si daňové priznanie pre s.r.o. alebo daňové priznanie SZČO (typ B) podľa toho, čo sa vás týka.
Zdroje a legislatívne odkazy
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, znenie účinné od 1. 1. 2026 — § 49 ods. 2: „Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak (…). V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť.“ Lehota na podanie priznania je teda súčasne lehotou splatnosti dane.
- Zákon č. 595/2003 Z. z. — § 49 ods. 3 písm. a): daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa odseku 2, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia tejto lehoty predlžuje lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; oznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo. Pri príjmoch zo zdrojov v zahraničí umožňuje písmeno b) predĺženie najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov.
- Zákon č. 595/2003 Z. z. — § 46b ods. 1 a 2: minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní nižšia než minimálna daň, alebo ktorý vykázal daňovú stratu. Výška podľa dosiahnutých zdaniteľných príjmov (výnosov): do 50 000 eur vrátane 340 eur, nad 50 000 do 250 000 eur 960 eur, nad 250 000 do 500 000 eur 1 920 eur, nad 500 000 do 5 000 000 eur 3 840 eur a nad 5 000 000 eur 11 520 eur. Podľa odseku 4 je minimálna daň splatná v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.
- Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), znenie účinné od 1. 1. 2026 — § 155 ods. 1: správca dane uloží pokutu od 100 eur do 30 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu (nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej správcom dane vo výzve) a od 100 eur do 60 000 eur podľa písm. a) tretieho bodu; ďalej od 100 eur do 30 000 eur podľa § 154 ods. 1 písm. b) a od 100 eur do 10 000 eur podľa písmen c), d) a j). Pri dorubení dane sa pokuta počíta sadzbou odvodenou od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky podľa písmen f) až h).
- Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve — § 5 ods. 1: „Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.“ § 5 ods. 2: „Poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona.“ Zodpovednosť voči daňovému úradu teda ostáva na firme aj vtedy, keď účtovníctvo vedie externý dodávateľ.