Účtovníctvo · 15. 7. 2026 · 7 min čítania · Redakcia H-Fin

Externé účtovníctvo alebo vlastný účtovník? Prečo „lacnejší" interný účtovník väčšinou nie je lacnejší

Porovnávať mzdu interného účtovníka s paušálom externej firmy je od základu zlé. Reálna cena vlastného účtovníka po odvodoch, softvéri a réžii je okolo 2 100 – 2 300 € mesačne — plus jeden bod zlyhania. Kedy sa vlastný účtovník naozaj oplatí a ako spraviť férové porovnanie.

Keď firma zvažuje, či si účtovníctvo viesť interne, alebo ho zveriť externej firme, porovnáva zvyčajne dve zlé čísla: mesačnú mzdu zamestnanca oproti mesačnému paušálu externej firmy. „Účtovníčka za 1 500 € verzus firma za 179 € — veď zamestnanec je drahší, ale mám to pod kontrolou." Toto porovnanie je od základu nesprávne a stojí firmy tisíce eur ročne, pretože porovnáva dve úplne odlišné veličiny. Tu je, ako vyzerá férový výpočet — a kedy sa vlastný účtovník naozaj oplatí.

1. Reálna cena vlastného účtovníka nie je jeho mzda

Hrubá mzda zamestnanca je len začiatok. Zamestnávateľ na Slovensku platí navyše odvody vo výške 35,2 % z hrubej mzdy — to je takzvaná celková cena práce. Účtovníčka s hrubou mzdou 1 500 € vás teda nestojí 1 500 €, ale:

hrubá mzda: 1 500 €
odvody zamestnávateľa (35,2 %): 528 €
celkové mzdové náklady: 2 028 € mesačne (≈ 24 300 € ročne)

A to ešte nie je koniec. K tomu pripočítajte licenciu účtovného softvéru (stovky eur ročne), priebežné školenia pri každej zmene legislatívy (a tých je na Slovensku každý rok viac než dosť), pracovné miesto, počítač a réžiu. Reálne „všetko zarátané" náklady na jedného interného účtovníka pre malú firmu sa tak pohybujú okolo 2 100 – 2 300 € mesačne. To číslo porovnávajte s paušálom externej firmy — nie holú mzdu.

2. Jeden človek = jedno riziko

Vlastný účtovník znie ako „mám niekoho na to". V skutočnosti máte jeden bod zlyhania. Keď je vaša účtovníčka na PN, na dovolenke, alebo dá výpoveď v marci pred termínom daňového priznania, agenda sa nezastaví — zastavíte sa vy. Nemá ju kto prevziať, pretože všetko vedela a poznala len ona.

Externá firma má tím. Keď je jeden účtovník mimo, agendu preberie kolega a vy o tom ani neviete. Kontinuita nie je bonus navyše — pri účtovníctve, kde termíny nepočkajú, je to jadro služby. Za rovnaké peniaze, ktoré platíte za jedného zamestnanca, dostávate od externej firmy zastupiteľnosť, ktorú jeden človek z definície poskytnúť nevie.

3. Kto nesie zodpovednosť za chybu

Toto je rozdiel, ktorý sa ukáže až pri kontrole. Keď spraví chybu zamestnanec, škodu z nej znáša zamestnávateľ — teda vy. Zákonník práce navyše zodpovednosť zamestnanca za škodu z nedbanlivosti stropuje (spravidla na štvornásobok priemernej mzdy), takže pokutu aj doúčtovanú daň zaplatíte vy, nie účtovníčka.

Keď spraví chybu externá účtovná firma, nesie zodpovednosť ona — a seriózna firma má na presne tento prípad poistenie profesijnej zodpovednosti. To je rozdiel medzi „chyba je môj problém" a „chyba je krytá". Pri internom účtovníkovi kupujete prácu; pri externej firme kupujete prácu aj krytie rizika.

4. Skrytá cena kapacity naprázdno

Malá s.r.o. so 40 – 60 dokladmi mesačne nevyťaží účtovníka na plný úväzok — ani zďaleka. Platíte však plnú mzdu za plný úväzok, aj keď reálna práca zaberie pár dní v mesiaci. Zvyšok kapacity je náklad, ktorý nič neprináša.

Externý model tento problém rieši svojou podstatou: platíte za objem, ktorý naozaj spotrebujete. Preto malá firma na externom účtovníctve zaplatí zlomok toho, čo by ju stál vlastný zamestnanec — nie preto, že by účtovníctvo bolo „lacnejšie", ale preto, že neplatíte za prestoje.

5. Kedy sa vlastný účtovník naozaj oplatí

Aby sme boli féroví: existuje bod, od ktorého interný účtovník dáva zmysel. Vyčlenená účtovníčka sa začne oplácať, keď:

máte veľký objem dokladov (stovky mesačne), ktorý by u externej firmy vyšiel drahšie než jeden plat,
potrebujete denný finančný controlling priamo vo firme — okamžité prehľady, cash-flow riadenie, podklady pre manažment v reálnom čase,
ste dostatočne veľkí na to, aby ste uživili celé oddelenie (dvaja a viac ľudí), čím miznú riziká zastupiteľnosti z bodu 2.

Ak sa nachádzate v tomto pásme, vlastný tím je legitímna voľba. Chyba nie je mať interného účtovníka — chyba je porovnávať jeho holú mzdu s externým paušálom a myslieť si, že prvé je lacnejšie.

6. Ako spraviť férové porovnanie

Než sa rozhodnete, dajte obe možnosti na rovnakú štartovaciu čiaru. Na strane vlastného účtovníka spočítajte všetko: hrubú mzdu × 1,352 (odvody), softvér, školenia, techniku, a pripočítajte riziko výpadku (zastupiteľnosť) aj riziko chyby (kto ju zaplatí). Na strane externej firmy spočítajte paušál plus reálne položky nad rámec paušálu (ročná závierka, mzdy, DPH agenda — pýtajte si ich vopred, nie až na faktúre). Až tieto dve čísla sa dajú porovnať.

Pri malej a strednej firme vyjde vo veľkej väčšine prípadov externé riešenie lacnejšie aj bezpečnejšie zároveň — a to je práve ten výsledok, ktorý sa v porovnaní „mzda verzus paušál" stratí.

K rozhodnutiu patria ešte dve porovnania. Čím sa líši softvér od služby so zodpovednosťou, rozoberá článok o softvéri vs. účtovnej firme; čo v mesačnom paušále obvykle nie je, ukazuje článok o skrytých poplatkoch.

Časté otázky

Oplatí sa externé účtovníctvo alebo vlastný účtovník? Pre malé a stredné firmy sa vo väčšine prípadov oplatí externé účtovníctvo — a to nie o pár eur. Vlastný účtovník s hrubou mzdou 1 500 € stojí firmu po odvodoch, softvéri a réžii okolo 2 100 – 2 300 € mesačne, pričom malá firma jeho kapacitu nevyťaží. Externá firma za zlomok tejto sumy pridáva zastupiteľnosť a poistenie zodpovednosti. Vlastný účtovník začína dávať zmysel pri veľkom objeme dokladov alebo potrebe denného controllingu vo firme.

Koľko naozaj stojí zamestnanec-účtovník okrem mzdy? Nad rámec hrubej mzdy platí zamestnávateľ odvody vo výške 35,2 %. K hrubej mzde 1 500 € tak pribudne 528 € odvodov (spolu 2 028 € mesačne), plus licencia softvéru, školenia, technika a pracovné miesto. Reálne náklady sú preto výrazne vyššie než suma na výplatnej páske.

Kto zodpovedá za chybu — interný alebo externý účtovník? Za chybu interného zamestnanca znáša škodu zamestnávateľ (vy), pričom zodpovednosť zamestnanca je zákonom obmedzená. Za chybu externej firmy zodpovedá firma a seriózny poskytovateľ má poistenie profesijnej zodpovednosti, ktoré takúto škodu kryje.

Čo sa stane, keď je náš jediný účtovník na PN alebo dá výpoveď? Pri jednom internom účtovníkovi hrozí, že agenda a termíny zostanú nepokryté, kým nájdete a zaučíte náhradu. Externá firma má tím, ktorý agendu preberie bez výpadku — kontinuita je súčasťou služby.

Kedy má zmysel prejsť z externého účtovníctva na vlastného účtovníka? Vtedy, keď objem dokladov narastie natoľko, že jeden plat vyjde lacnejšie než externý paušál, alebo keď potrebujete denný finančný controlling priamo vo firme a ste dostatočne veľkí na celé účtovné oddelenie (kvôli zastupiteľnosti aspoň dvoch ľudí).

Ak vás zaujíma, koľko presne stojí externé riešenie pri vašom počte dokladov, konkrétne sumy nájdete v cenníku účtovníctva — bez ponukového procesu a bez skrytých položiek.

Zdroje a legislatívne odkazy

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, znenie účinné od 1. 1. 2026 — § 5 ods. 1: „Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.“ § 5 ods. 2: „Poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona.“ Zodpovednosť voči správcovi dane teda ostáva vždy na firme, bez ohľadu na to, kto účtovníctvo fyzicky vedie.
Zákon č. 431/2002 Z. z. — § 9 ods. 1: účtovná jednotka je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva s výnimkou podľa odseku 2. Podľa § 9 ods. 2 môže v sústave jednoduchého účtovníctva účtovať, ak osobitné predpisy neustanovujú inak, fyzická osoba podľa § 1 ods. 1 písm. a) bodu 3, občianske združenie a jeho organizačné jednotky konajúce vo svojom mene a ďalšie tam vymenované subjekty. Obchodná spoločnosť vrátane s.r.o. medzi nimi nie je — pre s.r.o. je podvojné účtovníctvo povinné vždy.
Zákon č. 431/2002 Z. z. — § 8 ods. 1: „Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.“ Odsek 2 spresňuje, že účtovníctvo je správne, ak ho účtovná jednotka vedie podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov; odsek 3, že je úplné, ak sú v účtovnom období zaúčtované všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto obdobie je zostavená individuálna účtovná závierka, prípadne konsolidovaná účtovná závierka a výročná správa podľa § 20.
Zákon č. 431/2002 Z. z. — § 38 ods. 1: správneho deliktu sa účtovná jednotka dopustí okrem iného vtedy, ak neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 alebo nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4, neotvorila alebo neuzavrela účtovné knihy podľa § 16, neuložila dokumenty podľa § 23a, alebo neviedla účtovníctvo podľa § 8, pričom toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke. § 38 ods. 2 určuje sadzby pokút až do 3 000 000 eur, resp. do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe za kontrolované účtovné obdobie, najviac však 1 000 000 eur.
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), znenie účinné od 1. 1. 2026 — § 155 ods. 1: správca dane uloží pokutu od 100 eur do 30 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu, od 100 eur do 60 000 eur podľa tretieho bodu, od 100 eur do 30 000 eur za delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b) a od 100 eur do 10 000 eur za delikty podľa písmen c), d) a j). Podľa § 155 ods. 1 písm. f) sa pokuta pri dorubení dane určuje vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane rozhodnutím zvýšil daň.